Byt na Račianskej ulici, Bratislava

Dôsledná rekonštrukcia s jasným architektonickým názorom. Byt je autorskou výpoveďou, riešením na mieru. Nemá ambíciu začleniť sa do niektorej z módnych šablón, zapôsobiť zladenými doplnkami. Návrh sa snaží o úprimnosť formy, o vyjadrenie vlastného názoru na bývanie a prostredie, o rešpektovanie kontextu do ktorého vstupuje.

Interiér v staršom dome, v blízkosti rušného dopravného uzla, si zachováva svoj ráz a zároveň spĺňa požiadavky na komfortné súdobé bývanie. Stavebnými úpravami sa podarilo výraznejšie “otvoriť” dispozíciu preplávajúceho bytu. Pôvodná stavebná esencia s priznanými povrchmi a materiálmi vytvára nevšednú kulisu každodenného života.

O byte sa rozprával so Zoranom Samoľom za archinfo Jakub Moravčík:

JM: V čom spočívali hlavné stavebné a dispozičné úpravy bytu?
ZS: Boli to búracie práce na oceľových zárubniach. Kvôli zachovaniu celistvosti bolo treba murivo píliť, čo sa ukázalo ako náročný proces. Takisto ako odstraňovanie omietok na celom betónovom preklade a nosnej tehlovej stene.  

V byte sa robila nová elektroinštalácia a dátová kabeláž, takže všetky steny sa drážkovali úplne nanovo. Kúpeľňa a WC sa rekonštruovali hlavne kvôli výmene pôvodnýh rozvodov vody. Odstránené boli tiež staré kovové registre na vykurovanie. Priznané ostali montážne dvierka v stenách, kde sú niektoré okruhy ukončené.

Nerovnosti na stenách v chodbe a šatníku ostali zámerne zachované. Steny sú pre zvýraznenie pôvodného povrchu v týchto miestach natreté lesklou farbou.

JM: Aké je to, keď je autor a užívateľ tá istá osoba. Neprotirečia si, nehádajú sa? Ako vychádza hodinový honorár?
ZS: Už pred rekonštrukciou sme sa zhodli, že holý priestor bytu je vydarený, a nie je nutné ho veľmi meniť. Našim cieľom nebolo vytvoriť “byt v byte”, mali sme veľmi obmedzený rozpočet. Aj preto sme sa snažili využiť čo najviac z pôvodného interiéru, veľa úprav bolo realizovaných v vlastnej réžii a s pomocou kamarátov. Množstvo drobných detailov bolo dokončených po víkendoch, veľa vecí sa zrecyklovalo. Napríklad po bývalom majiteľovi nám ostala funkčná “československá” skriňa. 

Nad návrhom som premýšľal hlavne po nociach, vtedy je kľud, a nie je sa s kým hádať. Takže to bol taký prechodne mierový vzťah :).

JM: Je v takomto prípade možné aj "definitívne" výsledné riešenie, ktoré má ambíciu pretrvať dlhodobo, bez podstatnejších zmien, alebo je to kontinuálny proces?
Definitíva je hrozivé slovo. Snaha je každý návrh poslať na svetlo s tým, že pretrvá výrazných zásahov. Čas spolu s majiteľom to odsúhlasia a tak to bolo aj v tomto prípade. V zásade nevidím rozdiel medzi tým, či architekt nevrhuje niečo pre seba alebo nie. Každý byt mal byť navrhnutý tak, aby sám autor v ňom chcel bývať. Kontinuálny proces je pre mňa skôr neustále overovanie, spochybňovanie, vyvažovanie a snaha o nezávislý pohľad počas celej tvorby.

JM: Zaujal nás prechod v podlahe na mieste prahu medzi kuchyňou a chodbou. Aký zámer ste tým sledovali?
ZS: Je to dôsledok odstránenia pôvodnej oceľovej zárubne, odkaz na pôvodné dvere. Pokračuje aj v nátere pôvodnej steny, jednoducho sme túto trhlinu zaliali aby bola v jednej rovine s podlahou chodby. Priznali sme jej povrchovú a tvarovú nedokonalosť, ktorá je súčasťou priestoru.

Preplávajúci byt je súčasťou domu z 50. rokov minulého storočia. Murovaná stavba so železobetónovými nosnými prvkami je juhozápadnou fasádou orientovaná do dvora uzavretého funkcionalistickým obytným súborom Unitas od Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia. Práve obojstranná orientácia bytu s výhľadom na Račiansku ulicu, aj do kľudného vnútrobloku je jednou z najväčších výhod bytu.

Interiér bol navyše zachovaný takmer v originálnom stave, s pôvodnými podlahami, povrchmi stien a bez dodatočných stavebných úprav. To bolo pre architekta želané východisko. Silným motívom, ktorý zaujme hneď pri vstupe, je odhalený betónový nosník a tehlová stena, ktoré podčiarkujú spomínaný kontext.

“Princíp návrhu by sa dal vyjadriť heslom nové za staré po dôkladnom zvážení. Priestoru aj celkovému vzhľadu dominuje pôvodná čierno-biela cementová dlažba (made in czechoslovakia) a xylolitová červená podlaha. Boli to východiská pre návrh, ďalšie úpravy a nové materiály...” približuje koncept Zoran Samoľ.

Doplňujúcim prvkom sa stalo drevo v dvoch prevedeniach. V nadväznosti na pôvodné bukové parkety architekt zvolil biodosku z tej istej dreviny, ktorá je použitá na “stratených dverách” do kuchyne. Na mieste pôvodného priechodu je osadený otvárateľný policový systém, ktorý slúži ako knižnica zo strany obývačky a praktický odkladací systém zo strany kuchyne.

Surová MDF doska tvorí základ  vstavanej šatníkovej zostavy. Materiálovú skladbu dopĺňajú matné čierne povrchy a červené akcenty. 

Väčšina zariadenia je vyrobená na mieru. Umiestnenie vstavaného, voľne stojaceho nábytku, doplnkov aj osvetlenia je dôsledne navrhnuté tak, aby nechalo vyniknúť "vzdušný" interiér bytu.

Porovnanie interiéru pred a po rekonštrukcii:

Podklady: ORA architekti