Školská zóna Gorkého, Trnava - štúdia

Štúdia Školskej zóny Gorkého v Trnave vznikla v architektonickom štúdiu ZORAN SAMOL a rozvíja v našich končinách stále podceňovanú tému bezpečných školských zón a kvalitného verejného priestoru v okolí škôl. Postupná transformácia ulíc má vytvoriť čitateľnejšie prostredie s prioritou pešieho pohybu, novou zeleňou a priestormi pre hru či stretávanie. Projekt pod hlavičkou mesta Trnava je aktuálne vo fáze získavania stavebného zámeru. Autori zároveň žiakom školy prostredníctvom skladacej brožúry predstavili koncepciu a sedem navrhovaných herných a pobytových prvkov. V prípade realizácie sa Gorkého stane najväčšou školskou zónou v meste. 

Mesto Trnava dlhodobo vníma potrebu vytvárania bezpečnejších a kvalitnejších priestorov v okolí škôl. Školská zóna Gorkého je pilotným projektom, ktorý túto ambíciu overuje v komplexnejšom meradle – premenou frekventovaných ulíc v okolí školy na pokojnejší, bezpečný a kvalitný verejný priestor. 

Škola sa nachádza v území prevažne rodinnej zástavby, ktorému zároveň chýba výraznejší verejný priestor na každodenný pobyt a stretávanie. Návrh preto nevníma školské predpolie iba ako priestor pre príchod a odchod detí, ale ako príležitosť otvoriť školu smerom k okoliu, upokojiť dopravu a vytvoriť nové miesto pre deti aj obyvateľov susedstva. 

Viac o projekte prezradia autori:

Projekt Školská zóna Gorkého vznikol zo snahy premeniť bežné ulice v okolí školy na miesto s vlastnou identitou – priestor, kde sa deti cítia bezpečne a učia sa pohybom, dotykom a pozorovaním.

Cieľom návrhu nie je len technická úprava verejných priestranstiev, ale vytvorenie bezpečného, hravého a empatického prostredia. Líniu pôvodného plota sme „rozložili“ na sériu prvkov, ktoré spájajú a pozývajú: lavičky, schody, nízke múriky a herné segmenty blízke detskej mierke a vnímaniu. Na hrane pôvodného oplotenia tak vzniká jemná línia hry a pobytu – miesto, kde sa dá posedieť, preliezť alebo sa na chvíľu zastaviť. Hranica sa mení z bariéry na miesto stretávania.

V tieni starých ihličnanov vznikne drevené plató – priestor na sedenie, ležanie aj neformálny pobyt. Návrh postupne skladá prostredie z menších situácií – od pokojného „pocket parku“ pre rodičov cez školské plató až po otvorenejšiu hernú a spoločenskú časť pri parčíku.

Chceli by sme vytvoriť miesto, ktoré deti nielen využívajú, ale ktoré zároveň formuje ich vnímanie mesta ako bezpečného, otvoreného a zrozumiteľného priestoru.

Do návrhu sa premieta aj osobitý vizuálny jazyk: edukačný a pozitívny odkaz, jemná farebnosť, grafické akcenty a detské hry v podobe maľovaných herných motívov. Tieto prvky v návrhu koncepčne načrtávame a v ďalšom stupni ich plánujeme rozvinúť v spolupráci s dizajnérmi. Akcenty zároveň odkazujú na identitu Trnavy – „mesta, kde sa žije kráľovsky“. Tento slogan nevnímame iba ako frázu, ale ako postoj, ktorý je v meste skutočne prítomný.

Školská zóna Gorkého má byť miestom, kde sa dá čakať aj objavovať, ísť do školy aj do parku, stretávať sa aj byť sám.

Je to priestor, ktorý učí deti chápať mesto ako ich prirodzený svet.

Doprava

V návrhu vytvárame školskú zónu, v ktorej má prioritu bezpečný pohyb detí prichádzajúcich do školy pešo, na bicykli či kolobežke, pričom riešenie zároveň zohľadňuje rodičov, ktorí deti privážajú autom.

Celý priestor je riešený v upokojenom dopravnom režime, ktorý spomaľuje automobilovú dopravu a znižuje riziko kolízií. Väčšina komunikácií je vedená v jednosmernom režime, čo zjednodušuje orientáciu a umožňuje jasnejšie oddelenie pohybu chodcov a vozidiel.

Ulica Maxima Gorkého v predpolí školy nemá pôsobiť ako klasická cesta, ale skôr ako široký peší priestor, ktorý umožňuje aj krátkodobé zastavenie áut v režime kiss & ride. Ide o zónu, kde možno dieťa bezpečne vysadiť bez pocitu, že vystupuje priamo do dopravného prúdu. Týmto prístupom sa ulica mení z dopravného priestoru na spoločenský – na miesto, ktoré primárne nepatrí autám.

Zóny kiss & ride sú strategicky umiestnené aj na rohoch ostatných ulíc, aby bol pohyb áut plynulý a rodičia si mohli zvoliť najvhodnejšie miesto podľa smeru, z ktorého prichádzajú. Dopravné zaťaženie sa tak rozkladá v rámci územia a zároveň sa znižuje tlak na hlavný vstup do školy.

Celý systém je navrhnutý tak, aby deti mali čitateľnú a bezpečnú cestu do školy, rodičia jasne definované možnosti krátkodobého zastavenia a celé územie pôsobilo pokojne – ako školská zóna, nie ako dopravný uzol.

Hlavná pešia trasa – „školský chodník“ – spája jednotlivé vstupy a zároveň funguje ako vizuálny a orientačný prvok celej zóny. Má tlmený červený odtieň, ktorý zlepšuje čitateľnosť priestoru.

Povrchy a materiály

Riešenie územia pracuje s viacerými typmi povrchov, ktoré reagujú na mierku, funkciu a atmosféru jednotlivých častí. Materiály sú vyberané s dôrazom na trvácnosť, priepustnosť a čitateľnosť priestoru, pričom skladba povrchov podporuje vsakovanie dažďovej vody a prispieva k zlepšovaniu mikroklímy územia.

Na hlavnom predpolí školy je navrhnutý pásikový vzor z pigmentovaného betónu – výrazný povrch, ktorý túto komunikáciu odlišuje od bežnej cesty. Predpolie funguje ako upokojená jednosmerná zóna s režimom kiss & ride, určená na krátkodobé zastavenie a bezpečné vysadenie detí. Pôsobí skôr ako chodník s dopravnou toleranciou než ako klasická vozovka.

Okruh chodníkov je navrhnutý z betónovej dlažby v tehlovo-ružovej farbe – modulárnej, jednoducho rozoberateľnej a vhodnej najmä v miestach s hustou sieťou inžinierskych vedení. V častiach so zvýšenou potrebou priepustnosti sa uplatňuje drenážna dlažba alebo dlažba s rozšírenými škárami, ktorá umožňuje vsakovanie vody priamo do podložia.

V hernej zóne pred školou je navrhnutý hladený betón – odolný, nenáročný na údržbu a vhodný pre pobytové aktivity. V miestach herných prvkov sa používajú korkové povrchy – pružné, ekologické a priepustné, vhodné pre detské hry aj menšie športové aktivity. V parkovej časti a pri petangových ihriskách sa uplatňuje mlatový povrch so vsakovacou schopnosťou, ktorý pôsobí prirodzene a dopĺňa neformálny charakter zóny.

Zeleň a voda

Zeleň prepája jednotlivé časti zóny a určuje jej mierku aj atmosféru. Okrem estetickej funkcie plní aj technickú úlohu – zachytáva, filtruje a pomáha vsakovať dažďovú vodu.

Návrh využíva princíp vodozádržného priestoru, v ktorom voda neodteká priamo do kanalizácie, ale zostáva v území ako prirodzený zdroj pre vegetáciu. Kľúčovým prvkom je stredový zelený pás na ulici Maxima Gorkého. Ide o zapustený vsakovací pás, do ktorého je odvádzaná dažďová voda z cesty a chodníkov. Voda sa tu filtruje a postupne vsakuje do štrukturálneho substrátu, ktorý zároveň zabezpečuje zásobovanie koreňových priestorov stromov a ďalšej výsadby vodou.

Zeleň je členená podľa charakteru jednotlivých častí územia. Celkovo sa navrhuje 45 nových listnatých stromov, z toho 25 v stromoradiach a 20 v parkovej časti. Druhové zloženie tvoria suchovzdorné a dlhoveké dreviny prispôsobené mestským podmienkam a miestnym pôdnym pomerom.

Etapizácia

Projekt možno realizovať postupne, po funkčne samostatných celkoch.

1. etapa – Predpolie školy a ulica Maxima Gorkého

Hlavný vstupný priestor, pocket park, drevené plató pod ihličnanmi, herné a pobytové prvky, nové chodníky, mobiliár a osvetlenie.

Ide o kľúčovú etapu, ktorá definuje charakter celej zóny.

2. etapa – Parková časť a ulica Orgovánová

Rozptylová a oddychová zóna s petangovými ihriskami, zónou ticha a rekreačným trávnikom.

Súčasťou etapy je prepojenie na hlavnú pešiu trasu a Orgovánovú ulicu.

3. etapa – Ulice Ľaliová, G. Steinera a parkovisko

Dokončenie zelenej infraštruktúry v južnej a východnej časti územia, doplnkové výsadby, úprava parkoviska a dopravného napojenia.

Táto etapa uzatvára celkový koncept školského okrsku a vytvára ucelenú sieť peších trás.

Vizualizácie: Oliver Hacaj
Grafický návrh a spracovanie brožúry podľa podkladov architektonickej štúdie: Lukáš Karaba
Podklady: ZORAN SAMOL