Návrat vily z roku 1937

Návrat k hodnotám ktoré tradične prehliadame. U bežnej verejnosti je secesia považovaná asi za posledný historický sloh, ktorý je evidentne “pamiatkou”. Pamiatkou ktorú asi pravdepodobne treba chrániť, keď ju dostaneme, alebo minimálne je to dôvod na zamyslenie sa ako k objektu pristupovať. Moderná architektúra si svoje miesto v kultúrnom povedomí získava omnoho pomalšie a zatiaľ sa zdá, že iba u veľmi malej časti bežných ľudí. Aj mnohé ikonické moderné stavby XX. storočia majú problém nielen s praktickou ochranou (ktorá niečo stojí), ale aj s prijatím do osobného hodnotového rebríčka (ktoré stojí iba trochu mentálneho úsilia a otvorenosti mysle). Vrátane takéhoto “nič”, aké dnes prezentujeme.

Jednoduchá medzivojnová “kocka” by bola z tohto väčšinového pohľadu vyslovene objektom, ktorý nestojí za reč. Našli sa však ľudia, ktorí sú trochu “mimo” (tohto hlavného prúdu). A (pravdepodobne) aj vďaka svojmu vzdelaniu a otvorenej hlave urobili to, čo by malo byť v kultúrnej spoločnosti samozrejmosťou. Prestavali dom nie cestou pridania ďalších nových vrstiev na jestvujúci stav, ale prehodnotením celku a návratom k východiskám. Ku kvalitám, ktoré boli prítomné v dobe vzniku diela, samozrejme s potrebnými úpravami a kompromismi zohľadňujúcimi predošlú genézu a dnešné požiadavky na bývanie.

Funkcionalistická stavba bola dokončená v roku 1937, podľa návrhu Vojtecha Bustína. Architekti sa snažili identifikovať hodnoty po päťdesiatich rokoch neprimeraných zásahov do objektu. Hľadali cestu k pôvodnej modernej medzivojnovej architektúre vily.

Úplný návrat k východiskovej podobe možný nebol. Preto bolo dôležité hľadanie kompromisu medzi zachovaním a odstránením nepôvodných objemov, ktoré boli pristavované v druhej polovici minulého storočia.

Cieľom bolo prinavrátiť vile ráz z 30. rokov, pričom objem vybudovaný počas jej využívania mal zostať zachovaný (Š.M.).

O diele sa s Jurajom Hantabalom (JH) rozprával Jakub Moravčík (JM):

JM: Ako ste sa k zaujímavej práci na rekonštrukcii vily dostali?
JH: Je to môj rodný dom, ktorý dve predchádzajúce generácie našej rodiny prestavovali už od 50. rokov minulého storočia. Avšak do podoby vzdialenej pôvodnej architektúre.

JM: Pod Slavínom je viacero známych funkcionalistických domov. Vila na Holubyho ulici však po výrazných zásahoch len vzdialene pripomínala pôvodnú stavbu. Poznali ste originálnu podobu stavby ešte pred začatím projektových prác?
JH: Samozrejme. Celá rekonštrukcia začala našim objavom pôvodných plánov v Archíve mesta Bratislavy. Ja som si z detstva pamätal len niekoľko detailov, napríklad plochú strechu a delenie okien.

JM: Bol projekt architekta Bustína výrazne nadštandardným dielom svojej doby, alebo išlo o bežnejšiu realizáciu?
JH: Je to objekt klasickej medzivojnovej architektúry, v dnešnej dobe nepovažovaný za nič výnimočné. V roku 1937 to ale bola jediná “moderná stavba” s plochou strechou na ulici, medzi domami, ktoré vznikali od začiatku storočia. Stavba je možno výnimočná svojim architektom Bustínom, ktorý navrhoval pokrokovú funkcionalistickú architektúru (napríklad Winterov bytový dom na Poštovej ulici).

JM: Akému účelu slúži vila po rekonštrukcii?
JH: Vila dostala pôvodné funkčné členenie na dve samostatné bytové jednotky.

JM: V akom stave bola pôvodná časť vily pred rekonštrukciou?
JH: Vila bola v dobrom technickom stave, ale vzhľadom vôbec nepripomínala pôvodnú architektúru. Celú rekonštrukciu sme uskutočnili z dôvodu rozdelenia vily do dvoch samostatných bytov a navrátenia jej medzivojnového vzhľadu.  

JM: Zachovali sa remeselné detaily?
JH: Veľmi ťažké bolo rozhodovanie, ktoré prvky z jednotlivých období zásahov do objektu zachováme. Museli sme tiež zvažovať, ktoré časti objemu uchováme a ktoré nie, lebo objekt mal už zabehnutú funkčnú náplň. 

JM: Stavba si napriek rozšíreniu uchovala proporciu, pôsobí ako by tak vyzerala “odjakživa”. Snažili ste sa pri rekonštrukcii priznať hranica pôvodnej stavby a neskoršieho rozšírenia?
JH: V interiéri je evidentný rozdiel medzi pôvodným a novým, hlavne v hygienických zariadeniach a dverných výplniach. Exteriér sme naschvál riešili tak, aby vytváral dojem pôvodnej architektúry. Pristupovali sme s úctou k pôvodnému architektovi a jeho tvorbe.

JM: Aké najzávažnejšie problémy ste riešili počas rekonštrukcie?
JH: Asi najzávažnejším problémom bolo viesť  dialóg medzi stavebníkmi: čo a ako z objektu zachovať a s čím sa rozlúčiť.

Proces rekonštrukcie približuje aj krátke video:

Podklady: hantabal architekti