Rekonštrukcia vily „Indiánska loď“, Brno

Vila bola postavená v roku 1936 podľa návrhu Vladimíra Grégra, významného českého architekta a vnuka známeho novinára a politika. Funkcionalistická stavba s kónickými obvodovými stenami je omietnutá hrubou škrabanou omietkou, kompozíciu dopĺňa výrazný drevený obklad. Nedávna rekonštrukcia očistila objekt od necitlivých nánosov z 80. rokov, vyzdvihla pôvodné priestorové kvality a architektonické detaily. Adaptácia pre súčasný štandard bývania bola realizovaná s rešpektom k pôvodnému dielu.

Stručná história

Tvorbu Vladimíra Grégra zásadným spôsobom ovplyvnil jeho pobyt v USA, kde ho inšpirovali romantické haciendy kalifornských filmových hviezd. Na základe tejto skúsenosti navrhoval domy v štýle aerodynamického funkcionalizmu a rozvíjal romantické tvaroslovie inšpirované Janom Kotěrom alebo práve spomínaným novošpanielskym štýlom. Príležitosť uplatniť tento prístup získal na pražskom Barrandove, kde vznikli z iniciatívy bratov Havlov filmové ateliéry aj vyhliadková reštaurácia. Staviteľ Havel si prial, aby na tieto stavby nadviazali na luxusné rezidencie vystavané pozdĺž úzkych barrandovských ulíc.

Oslovil preto niekoľko architektov, medzi nimi aj Vladimíra Grégra, ktorý postupne na Barrandove zrealizoval sedem víl. Jeho štýl totiž zrejme najlepšie zapadal do romantického charakteru územia aj vkusu českej filmovej smotánky, ktorá chcela bývať ako hollywoodske hviezdy. Jednou z týchto víl bola aj stavba, ktorá dostala prezývku Indiánska loď.

Architektúra

Indiánska loď je bývalá vila diplomata Ružičku. Starostlivo komponovaná štíhla stavba je osadená do juhovýchodného svahu, os je orientovaná súbežne s ulicou Barrandovská. Všetky pobytové miestnosti sú orientované do záhrady: prevýšená obývacia izba, jedáleň a knižnica na prízemí, aj spálne a kúpeľňa na poschodí. Naopak, obslužné miestnosti a chodby sú pridružené k severozápadnej uličnej fasáde, čo sa odráža aj na jej strohom výraze.

Citlivá rekonštrukcia

Vila bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Aj preto sa architekti snažili, aby jeho unikátna figúra, okenné výplne, štruktúra omietky aj architektonické detaily zostali zachované. Zároveň ale bolo nutné sa vysporiadať so stavebno-technickými problémami, ktoré vyplývali z použitých dobových konštrukcií a materiálov. “V rámci prací na projektu jsme sme chtěli zachovat vše podstatné a odstranit vše zbytečné. Cílem bylo, aby si dům zachoval svojí identitu a kvalitu, zároveň aby reagoval na potřeby dnešní doby,” vysvetľujú svoj prístup k tvorbe architekti.

Stavba bola navrhnutá ako železobetónový skelet s výplňou z dutinových tvárnic. Práci na projekte predchádzal stavebno-technický prieskum, meranie prestupu tepla okien a stien a termovízne snímkovanie. Meranie ukázalo výrazné tepelné mosty zapríčinené skeletovou nosnou konštrukciou, nedostatočné tepelnotechnické parametre strechy a vlhkosť stien v podzemnom podlaží. Naopak, súčiniteľ prestupu tepla okien sa ukázal ako prekvapivo dobrý. Na základe týchto zistení, s cieľom zaistenia kvalitného vnútorného prostredia domu architekti pristúpili k stavebným úpravám. Tie spočívali vo výmene vrstiev strešnej skladby a zateplení fasády piatimi centimetrami izolácie. Kombinácia technických opatrení a dodatočnej hydroizolácie, mala zabezpečiť využiteľnosť podzemného podlažia, čo v pôvodnom stave nebolo možné. Zároveň architekti spracovali energeticko-ekonomickú štúdiu, na základe ktorej sa pristúpilo na vykurovanie a ohrev teplej vody prostredníctvom plynového kotla. Nové podlahové vykurovanie dopĺňajú rúrkové radiátory, ktoré majú v interiéri svoje pevné miesto. Suterén bol doplnený o vzduchotechnickú jednotku, ktorá zabezpečuje trvalé vetranie pre prípad prieniku vlhkosti z exteriéru.

Pre vonkajší výraz objektu bol charakteristický kónický tvar obvodových stien, hrubá škrabaná omietka a dubové okná. Pôvodná omietka bola aj napriek veľkej snahe neopraviteľná. Preto architekti pristúpili k jej náhrade. Podarilo sa nájsť technické riešenie, ktoré je takmer totožné s pôvodným. Fasáda si zachovala farebnosť aj výraznú štruktúru. Aplikácii novej omietky predchádzalo opakované vzorkovanie a testovanie napojenia štruktúry na plochách fasády.

Fasádne otvory komponoval architekt Grégr s ohľadom na vnútorné priestory a výhľady do krajiny. Nemenej dôležitá bola aj starostlivá kompozícia fasád vily, na ktorých vynikajú dubové okná rôznych tvarov a veľkostí. Podarilo sa zrealizovať presné kópie pôvodných výplní, vrátane povrchovej úpravy. Kovania boli zrepasované a znovu použité. Stolár strávil na stavbe viac ako rok, okno po okne odvážal do dielne, aby kópie mohli byť naozaj presné.

Interiér domu trpel "kreativitou" majiteľov z druhej polovice 20. storočia. “Usilovali jsme o odstranění těchto naplavenin a zdůraznění originálního konceptu, který byl jednoduchý a přitom velmi působivý, změny dispozic oproti původnímu řešení jsme prováděli pouze minimálně, s ohledem na současné provozní nároky,” vysvetľujú architekti.

Srdcom domu je prevýšený obytný priestor s krbom a miestom pre klavír, ktorý sa do fasády prepisuje vysokými otváravými oknami. Naň nadväzuje jedáleň a priestor bývalej knižnice, ktorá po novom plní funkciu spálne. Všetky tieto priestory sú obsluhované z chodby pri severnej fasáde tak, aby činnosť personálu nerušila život obyvateľov domu. V poschodí sa nachádzajú tri spálne, oproti pôvodnému riešeniu bola doplnená pánska kúpeľňa. Dôležité bolo riešenie suterénu, ktorý nebol kvôli výraznej vlhkosti využiteľný. Vďaka odizolovaniu a vysušeniu muriva bolo možné suterén využiť ako plnohodnotnú súčasť domu. Pod terénom sú situované dve šatne, technická miestnosť a zázemie pre personál.

Architektúru podčiarkujú drevené prvky, zvyčajne z tmavo moreného dubu. Detaily, ktoré odkazujú na spomínané americké inšpirácie, sa podarilo zachovať. Či už ide o veľké posuvné dvere s unikátnym kovaním, ktoré sa zasúvajú do puzdra v stene, alebo detaily zábradlia, krbu a rámov okien.

„Kvalita celé rekonstrukce nespočívá v nějaké objevnosti, ale spíše v pokoře k původnímu řešení. Štěstí bylo, že klientem byla osvícená dáma, jejímž posláním je péče o rodinný odkaz a tento přístup jí proto byl vlastní. Snažili jsme se zachovat krásu i historickou hodnotu domu a zároveň naplnit současné estetické, funkční i technické požadavky, aby mohl dům i jeho obyvatelé plnohodnotně žít,“ dodávajú na záver autori.

Podklady: idhea architekti, BoysPlayNice