Rekonštrukcia Ťoupalíkovej vily, Praha - Trója

Ťoupalíkovu vilu na Nádvornej ulici v pražskej Tróji navrhol v roku 1935 architekt Václav Ittner. Na vtedajšiu dobu progresívna funkcionalistická stavba bola zrealizovaná v tom istom roku.

Vila nie je nijako rozsiahla ani výnimočná, avšak svojou neokázalou jednoduchosťou presne zodpovedá vtedajšiemu inovatívnemu ideovému prúdu.

Dom s puristicky riešeným priečelím a plochou strechou je osadený do západne orientovaného svahu nad údolím Vltavy. Hlavné priečelia smerujú na západ a na juh. Z kompaktného kubusu domu vystupuje v južnej časti rizalit, zakončený terasou s pôsobivým výhľadom na panorámu Prahy.

Dom je obklopený príjemnou, mierne sa zvažujúcou záhradou, ktorá zo severu a z východu priamo prilieha k areálu pražskej botanickej záhrady. 

Súčasný vlastník kúpil vilu v pomerne zanedbanom stave od priamych potomkov pôvodného stavebníka v roku 2014. Jeho zámerom bolo zrekonštruovať vilu tak, aby pri zachovaní dobového výrazu mohla slúžiť pre bývanie jeho rodiny. 

Hlavným východiskom návrhu bol rešpekt k miestu a samotnému domu. Novotvary, ktoré rozširujú možnosti využitia domu, nemajú za cieľ pôvodnej hmote konkurovať, skôr ticho doprevádzať jej čistú eleganciu.

Napriek tomu, že pri úpravách domu boli použité novodobé systémy, konštrukcie a materiály, architekti sa snažili vcítiť do uvažovania vtedajších autorov. Ako tvorivú metódu nepoužili preto doslovné citácie pôvodného, ale skôr nové formulácie zhodných myšlienkových postupov a východísk. Architekti zo Studia Hangár siahli po klasických prvkoch a materiáloch. Použili jemnozrnnú omietku, okná s drevenými rámami, titanzinkový plech, neleštené nerezové zámočnícke prvky, kamennú dlažbu, dubové parkety, či keramický obklad...

Stavebné práce komplikoval zlý technický stav pôvodných konštrukcií. Išlo predovšetkým o základy, betónové stropné konštrukcie a murivo niektorých stien. Ich sanácia, či náhrada si vyžiadali veľké časové a investičné náklady. Ďalšou komplikáciou boli zariadenia mobilného operátora na streche objektu, s ktorým sa architekti museli kultivovane vysporiadať.

Ťažkou úlohou bol i návrh garáže pre dve vozidlá tak, aby nekonkuroval vile a neznehodnotil relatívne malý pozemok. Ako výhodné sa ukazovalo pôvodne navrhnuté riešenie s garážou úplne zapustenou pod úroveň terénu. To však bolo nakoniec nahradené menej náročným riešením s polozapustenou garážou pripojenou k oploteniu. 

Pôvodne navrhnuté plné oplotenie z odstupňovaných prvkov zo štrukturovaného pohľadového betónu bolo po márnych pokusoch o dohodu s pražskou botanickou záhradou nahradené obligátnym oceľovým pletivom. 

Plošne úsporná vila so štvorcovým pôdorysom má jedno podzemné a tri nadzemné podlažia, ktoré prepája schodisko situované v severozápadnej časti domu. Suterén bol pôvodne určený pre sklad a zázemie domu, na prízemí bola obývačka, kuchyňa a izba pre slúžku. Na poschodí  zas spálne s kúpeľňou. Najvyššie podlažie bolo vyhradené pre technické miestnosti - práčovňu a sušiareň, ktoré boli neskôr premenené na obytné miestnosti.

Klasický problém funkcionalistický stavieb - absencia šatníka pri vstupe, bol vyriešený rozšírením haly na úrovni prízemia. Novo navrhnutý kubus arkiera vychádza zo severného priečelia. Obývacia miestnosť bola prepojená s kuchyňou a rozšírená o presklenú prístavbu jedálne, ktorá dodáva hlavnému obytnému priestoru potrebnú dimenziu a dostatok svetla z južnej strany. Dôležité je tiež prepojenie interiéru so záhradou. Na prístavbu jedálne priamo nadväzuje krytá terasa, ktorá vytvára najintímnejšiu časť vonkajšieho priestoru.

Obytná plocha najvyššieho podlažia bola rozšírená presklenou prístavbou smerujúcou na strešnú terasu.

Riešenie interiéru vychádza z funkcionalistických princípov a tradícií pretavených do súčasného architektonického jazyka. Vo vile nájdeme množstvo atypických interiérových prvkov, zhotovených podľa autorského návrhu. Dôraz bol kladený na kvalitu použitých materiálov a detailov spracovania.

Podklady: Studio Hangár