Vila v Beskydoch, Valašské Meziříčí

Realizácia Zdeňka Trefila, ktorá po dokončení silno zarezonovala (nielen) v okruhu českej architektonickej obce “bojuje” vo finále aktuálneho ročníku Českej ceny za architektúru.

Stavba navrhovaná v pasívnom štandarde. Je názorným príkladom toho, že pasívny dom nemusí mať zažitú podobu “kompaktných utilitárnych domov s malými oknami", ale môže mať aj veľkorysejšiu a členitejšiu formu blízku “klasickej moderne”.

Veď ak parafrázujeme slová Ludwiga Miesa van der Rohe, tak základné faktory, podstatné pre tvorbu, sú stále tie isté: ...“miesto, orientácia voči slnku, priestorové riešenie a stavebné materiály”...

Súčasné požiadavky na budovy kladú pred architekta výzvy, častokrát vnímané ako obmedzenia. Na prvý pohľad protichodné požiadavky na nekompromisné, priestranné a pohodlné bývanie, ktoré zároveň zapadne do krajinného a kultúrneho kontextu a bude spĺňať požiadavky na efektívnu prevádzku sa podarilo Zdeňkovi Trefilovi naplniť. Výsledkom je vila, ktorá sa vymyká bežnej predstave o podobe pasívneho domu. Navyše, v súlade s tradíciou regiónu, ide o drevostavbou (hoci to na prvý pohľad tak nevyzerá). Poďme však pekne po poriadku.

Kontext a osadenie stavby

Vila stojí na hranici južne sa zvažujúceho pozemku s rozlohou viac ako šesťtisíc metrov štvorcových. Parcela ukončená v spodnej časti vzrastlým lesom je súčasťou svahu, ktorý klesá k neďalekej priehrade. Kľúčové pri tvorbe v takomto prostredí je osadenie, ktoré vo výsledku ovplyvní nielen prevádzku objektu ale aj jeho výslednú energetickú bilanciu. Architekt tiež niesol značnú zodpovednosť, keďže ide o jednu z najväčších stavieb v obci. Hneď po bývalej škole, alebo pamiatke ľudovej architektúry - drevenom evanjelickom kostolíku z roku 1783, ktorý je tiež v priamom vizuálnom kontakte s domom. Osadenie stavby v najvyššej časti pozemku umožňuje jednoduchý prístup a otvára pohľady do krajiny. Vykonzolovaná hmota poschodia prekrýva terasu, ktorá nadväzuje na svahovitú záhradu.

Práve spomínaný kostolík sa stal predobrazom pre celkovú koncepciu vily, ktorá súčasným jazykom interpretuje dualitu exteriéru a interiéru, pre lokálnu architektúru tak typickú.  

Materiálová dualita

Kostru objektu tvorí drevená konštrukcia z krížom laminovaných drevených panelov kombinovaných s oceľovými nosnými prvkami. V súčasnosti čoraz obľúbenejšie riešenie umožnilo architektovi vyložiť nad terasu niekoľkometrovú konzolu s lodžiou a pracovať s variáciou na „plan libre“. Rozmerné zasklenie umožňuje nerušený výhľad do krajiny, ktorý bol jednou z priorít návrhu. Konštrukčná podstata domu je priamo čitateľná v interiéri. Drevená obálka obytných miestností je doplnená drevenou podlahou, schodiskom, či nábytkom s prírodnou kresbou dreva.

To však ťažko tušiť pri pohľade z ulice alebo zo záhrady. Fasáda z ohýbeného perforovaneho plechu pripomína čipkársku tradíciu regiónu. Tento prvok však nie je samoúčelný a neslúži iba na efekt. Profilovaný hliníkový plech - druhá koža objektu - slúži ako slnolam a chráni pred prehriatím poslednú obkladovú vrstvu z alucobondu. Zároveň funguje ako vetrolam. Bezúdržbový exteriér dopĺňajú gabionové koše naplnené miestnym kameňom.

Dispozícia a prevádzka

Prevádzka domu je vertikálne členená na dve časti. Nočná zóna je na poschodí a hlavná obytná časť je situovaná o úroveň nižšie. Obytné miestnosti sú orientované na juh, naopak na sever smeruje vstupný dvor, garáž a hospodárske priestory domu. V juhozápadnej časti domu priestorová koncepcia graduje dvojpodlažným obytným priestorom s galériou, knižnicou a rohovým oknom s výhľadom na blízky evanjelický kostolík.

Komplexné architektonické riešenie dopĺňa nábytok a doplnky navrhnuté na mieru. (Komody, nočné stolíky, jedálenský stôl, kuchyňa, radiátory, mydlovničky, vešiaky), ktoré prispievajú k dotiahnutiu a integrite diela. Splnenie pasívneho štandardu zabezpečuje vykurovanie tepelnými čerpadlamia a inteligentný systém riadenia budovy.

Podklady: TREF-Architekti