Komárno, nábrežie Dunaja - študentská práca

Ateliér s témou Komárno - nábrežie Dunaja sa zaoberá revitalizáciou a ekologickou aktivizáciou dunajského nábrežia, ktoré má potenciál ponúknuť svoju atraktivitu a pamiatkovú hodnotu tejto lokality. Význam nábrežia predurčuje komárňanský pevnostný systém, historické jadro mesta, sútok riek Dunaja a Váhu. Problémy riešenej oblasti sú nedostupnosť renesančnej pevnosti, neprístupnosť nábrežia, slabo urbanizovaný Alžbetin ostrov, tranzit automobilovej dopravy, absencia peších prepojení na nábrežie a na ostrov. Koncept je zameraný na revitalizáciu prázdneho nábrežia, pešiu dostupnosť, na vyzdvihnutie pamiatkových a krajinných hodnôt, urbánnych špecifík, na novú „zelenú promenádu“. V systéme dopravy návrh počíta s plánovaným obchvatom, využíva vlečku železnice pre nábrežnú električku, sprístupňuje centrum, pevnosť a nábrežie. Sústreďuje sa na vytvorenie cyklotrás a peších ťahov nábrežím a pozdĺž bastiónov. Alžbetin ostrov je prepojený s promenádou dvoma pešími lávkami, jedna vedie k revitalizovanému brownfieldu, k halám a žeriavom, druhá vedie k námestiu do HJM. Mesto  je na prvý pohľad naviazané na históriu. Stredoveká parcelácia vytvorila systém v budovaní územného plánu. 

História

V prebehu 10. storočia bolo vytvorené pri sútoku Dunaja a Váhu opevnené, ohradené miesto. V prvých listinách sa hrad a osada spomína pod názvami Camarum (1075), Kamarn (1218), Camarun (1268), Camaron, Comaron (vo viacerých listinách z rokov 1372 - 1498). Prvé významné výsady, ktoré v tom čase prislúchali iba mestám, mu udelil kráľ Belo IV. listinou z 1. apríla 1265. Výsady mesta, ktoré neskorší panovníci potvrdili i rozšírili, prispeli k rozvoju stredovekého Komárna, ktoré sa rozvíjalo hlavne za vlády Mateja Korvína, ktorý dal v Komárňanskom hrade vybudovať renesančný palác. 

V čase tureckej expanzie v 16. storočí sa Komárno dostáva na pomedzie Habsburgskej a Osmanskej ríše. Tunajší stredoveký hrad je v polovici 16. storočia prebudovaný na dobre brániteľnú pevnosť tzv. stará pevnosť. V čase ďalších protitureckých bojov v 60-tych a 70-tych rokoch 17. storočia bolo rozšírená o novú pevnosť. Po dostavbe pevnostného systému v 70-tych rokoch 19. storočia sa Komárno stalo strategickou vojenskou základňou Rakúsko-Uhorska, samotné mesto však stratilo svoj predošlý hospodársky význam i popredné postavenie medzi mestami krajiny. K jeho opätovnému rozvoju došlo až koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia, keď sa vybudovali železné mosty cez Dunaj a Váh, prvé železničné trate. Ku Komárnu bola pripojená (1896) osada Újszony na pravom behu Dunaja, čím mesto získalo priestor pre svoj rozvoj.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa štátna hranica na Dunaji rozdelila historickú komarňanskú župu i mesto Komárno. Viedenskou arbitrážou z 2. novembra 1938 bolo mesto pripojené k Maďarsku a opäť sa stalo župným sídlom. Prechodom frontu 30. marca 1945 sa Komárno opäť stalo hraničným mestom Československa. V súčastnosti je Komárno rušným hraničným mestom Slovenskej republiky s 38 tisíc obyvateľmi.

Charakteristika územia a jeho problémy

Kedysi využívaná vlečka pri nábreží vodného toku Dunaja - výroba je v dnešnej dobe o čosi menšia. Ďalším problémom je slabo označená historická časť mesta, pešie a dopravné prepojenie. Výrazný kontrast medzi starou a novou zástavbou, plošne veľké priemyselné dominanty. Alžbetin ostrov je slabo urbanizovaný, no pri výhľade na pevnosť je nutné vytvárať nízku zástavbu. Nábrežie nie je vôbec využité, nachádzajú sa tu mnohé chátrajúce objekty - sklady starej lodenice a colnica.

Koncept

Po podrobnom preskúmaní územia sme stanovili body, ktoré sme sa pokúšali vyriešiť. Nedostatočná prepojenosť územia je hlavným problémom pre chodcov. V návrhu sme nábrežia sprístupnili pre cyklistov a chodcov. Snažili sme sa vytvoriť priestor, v ktorom bude dominovať  bývanie, občianska vybavenosť, priestor pre šport a oddych. Vytvorili sme pasáže, ktoré budú sprístupnené lokálnou vlakovou dopravou, lodnou lokálnou dopravou, bicyklami a mikrobusom. Ďalšou prioritou návrhu bolo poukázať na históriu mesta Komárno a vytvoriť zaujímavé priehľady na pevnosť, prilákať turistov k tejto historickej pamiatke a sprístupniť ju širokej verejnosti.

Dopravné riešenie

Na existujúcich koľajniciach sme vytvorili lokálnu vlakovú prepravu pre miestnych či turistov. Ďalšou možnosťou prepravy je lokálna lodná doprava. Cyklistické trasy vytvárajú prepojenie cez historickú časť mesta - bastiony a Alžbetin ostrov s napojením na medzinárodnú cyklistickú trasu.

Funkčné a prevádzkové vzťahy

Vytvorili sme sieť verejných priestorov, ktoré poskytujú občanom a širokej verejnosti to čo potrebujú. Športoviská, reštaurácie, obchody, promenády, móla, cyklistickú trasu a pod. Vlakovú stanicu, ako hlavný dopravný uzol mesta, sme prepojili s nábrežím pomocou lokálnej vlakovej dopravy. Vytvorili sme priestor mestskej zóny s bývaním a polyfunkciou. V návrhu sme podporili obchodnú funkciu, doplnili polyfunkčné objekty, bývanie, služby, administratívu, ale aj gastro prevádzky a kultúru. Otvorili sme nový areál športovísk a v existujúcich žeriavoch vytvorili prechodné bývanie. Vytvorili sme oddychové zóny so zeleňou. Takáto realizácia a nové riešenie má pozitívny dopad a priláka viac návštevníkov aj vďaka atraktívnejšiemu prostrediu.

Vizualizácie návrhu:

Podklady: Dávid Repiský, Matúš Fornadeľ