Ako rozchodiť mestá

Zameranie sa na pešiu mobilitu sa ukazuje ako kľúčové pre budúcnosť miest a jej aktívna podpora sa stáva súčasťou verejných politík. New York, Paríž, Viedeň a mnohé ďalšie hľadajú sa cesty ako stimulovať peší pohyb, ako vytvoriť atraktívne, bezpečné a komfortné verejné priestory, ktoré pomôžu "rozchodiť" mestá. Snažia sa tak vyriešiť nielen zahltenie autami, ale odpovedať tým aj na problémy súvisiace so zdravím obyvateľstva, podporou lokálnej ekonomiky, bezpečnosti, sociálnej rovnosti či budovania komunít. Slovenské mestá stoja pred rovnakými výzvami.

Napriek množstvu výskumov a príkladov transformácií miest v zahraničí, na Slovensku si myšlienky prioritizácie pešieho pohybu nachádzajú svoje miesto pomerne ťažko a ostávajú v teoretickej rovine. Stále platí hierarchia, v ktorej je plánovanie pre automobilovú dopravu na prvom mieste a podľa tejto schémy sa postupuje pri plánovaní, výstavbe aj rekonštrukciách. Navyše praktické opatrenia pre pešiu dopravu sa v uliciach zvyknú zredukovať na bezbariérové priechody, opravy chodníkov či osadenie zahradzovacích stĺpikov. Samozrejme, bezpečnosť a bezbariérovosť sú bez debaty na prvom mieste, ale samo o sebe to nestačiť na zmenu preferencií v spôsobe dopravy. Skutočná podpora pešieho pohybu bude musieť ísť ďalej za toto minimum.

Komplexný zážitok

Kráčanie v meste je komplexný zážitok. Človek vníma meniace sa scenérie, míňa ľudí, cíti nerovnosti povrchu, počuje ozvenu vlastných krokov, hluk áut, registruje vônu šíriacu sa z pekárne, keď okolo nej prechádza. Svojim pohybom reaguje na prostredie, volí si trasu, prispôsobuje rytmus aj rýchlosť kroku. Prostredie evokuje spomienky, nálady, podnecuje predstavivosť.

Už len z tohoto je zjavné, že plánovanie pešieho pohybu nemôže vychádzať z rovnakých parametrov ako plánovanie automobilovej dopravy. Chodec, na rozdiel od človeka sediaceho v aute, je v priamom kontakte s prostredím mesta ako aj ďalšími ľuďmi. Mesto vníma z inej perspektívy a rýchlosti, interakcia s okolím je na hlbšej úrovni.

Prostredie mesta tak formuje celkovú skúsenosť chodca a tá je podstatná pre rozhodnutie chodiť alebo nechodiť v meste. Ak chceme viac ľudí motivovať k pešiemu pohybu, je treba na plánovanie mesta a verejných priestorov nazerať práve cez komplexný zážitok, ktorý má priestorový, zmyslový aj sociálny rozmer.

Zážitok formovaný priestorom

Mesto pre peších je kompaktné, dĺžka a rytmus uličných blokov je prispôsobený rýchlosti chôdze a ľudskému vnímaniu. Mesto tvorí sieť dobre prepojených ulíc, ktorá poskytuje spektrum trás s rôznym charakterom, službami a funkciami v dostupnej vzdialenosti. Verejné priestory, ktoré podporujú peší pohyb sú nielen bezpečné a bezbariérové, ale aj zaujímavé, komfortné a príjemné pre zmysly. Z množstva opatrení mesta pre peších len niekoľko:

V snahe skutočne "rozchodiť" naše mestá, bezpečnosť verejných priestorov bude treba chápať v širšom zmysle, nielen vo vzťahu k automobilovej doprave. Osvetlenie peších trás, prehľadné priestory, ale aj miera čistoty ulíc sú faktory, ktoré zohrávajú podstatnú úlohu v pociťovanej miere bezpečnosti. Okrem toho je dôležité aj množstvo ľudí v uliciach a dostatok očí, ktoré môžu "dohliadať" na dianie (1). V tomto smere môžu pomôcť aj jednoduché intervencie ako napríklad nezaslepené výklady či priestor na sedenie pred kaviarňami a reštauráciami.

Verejné priestory by mali vyhovovať potrebám čo najširšieho spektra užívateľov. V tomto zmysle bude treba vnímať aj riešenia bezbariérovosti a posunúť sa od bezbariérových úprav k skutočnému mestu pre všetkých. Bariéry môžu mať rôznu podobu môžu byť fyzické, ale aj psychologické. Napríklad pre seniorov môže byť problémom aj dlhá trasa bez priestoru, ktorý by umožňoval zastavenie a oddych. Aj taký detail ako lavičky pozdĺž uličného priestoru môžu byť významnou pomocou.

Logické prepojenia a podpora prirodzených a priamych peších trás sú ďalšími dôležitými aspektami podpory pešieho pohybu. Nenadväzujúce chodníky a obchádzky, hoci len niekoľko desiatok metrov, môžu byť pre chodcov skutočnou záťažou. Už len doplnenie priechodov pre chodcov na všetkých ramenách križovatky môže prispieť k jednoduchšiemu prekonaniu ulice.

Platí pravidlo, že ľudí priťahujú najviac iní ľudia (2) a je skutočne príjemnejšie kráčať po ulici, ktorá nie je prázdna, ale umožňuje sledovať spektrum ľudí a aktivít. Aktívna ulica poskytuje príležitosti zastaviť sa, pozorovať, čo sa deje za výkladmi, oddýchnuť si, prehodiť zopár viet so susedmi. Niekedy postačí umelecká inštalácia, lavička pred obchodom alebo parklet na mieste jedného parkovacieho miesta, aby ožila celá časť ulice.

Ulice musia mať rytmus a ľudskú mierku. Dlhé, monotónne bloky bez aktivít a aktívneho partera sú slabou motiváciou pre peších. Fasády členené oknami, výkladmi či architektonickými detailmi pomáhajú pocitovo skracovať vzdialenosti. Pre dosiahnutie rytmu a správnej mierky môže pomôcť aj použitie markíz na fasádach, rôznych materiálov na chodníkoch alebo načlenenie priestoru výsadbou.

Zeleň podstatným spôsobom ovplyvňuje vnímanie uličného priestoru. Plní nielen estetickú funkciu, ale najmä v letných mesiacoch ochladzuje prostredie mesta a robí chodenie príjemnejšie. Je to element, ktorý dokáže stimulovať všetky zmysly. Viac zelene do uličného priestoru možno vniesť aj využitím mobilných nádob na zeleň, kvetináčov na fasádach alebo vertikálnych zelených stien.

Zmena od základu

Kvalita verejných priestorov je len jedným z aspektov, ktoré majú vplyv na pešiu dopravu. Zmena si vyžiada prevrátiť rozmýšlanie nielen o doprave, ale o spôsobe života v meste. Rozchodiť mestá sa podarí len vtedy, ak bude človek pohybujúci sa pešo tým kľúčovým elementom, okolo ktorého sa bude plánovať. Ak budeme plánovať pre autá, dostaneme len viac áut, ak budeme chcieť viac peších musíme plánovať pre peších (3). Slovenské mestá v tomto smere čaká ešte dlhá cesta. Ulice sa stále plánujú a realizujú predovšetkým pre automobily s úpravami pre chodcov. A skúsenosť ukazuje, že tadiaľ cesta nevedie.

Abstrakt:

Riešenie pešej dopravy bude kľúčové pre mestá budúcnosti nielen z pohľadu životného prostredia, ale aj z pohľadu riešenia zdravia obyvateľstva, podpory lokálnej ekonomiky či budovania komunít. Vytváranie mesta pre peších však neznamená len debarierizáciu priechodov pre chodcov a odstráneňovanie bariér z chodníkov. Skutočná podpora pešieho pohybu musí ísť za toto nevyhnutné minimum. Peší pohyb je vo svojej podstate veľmi komplexným, viacvrstvovým zážitkom a z toho vyplývajú aj nároky na riešenie verejných priestorov. Mesto pre peších tvorí sieť dobre prepojených ulíc, ktorá poskytuje trasy s rôznym charakterom, službami a funkciami v dostupnej vzdialenosti. Aby verejné priestory skutočne stimulovali peší pohyb, musia byť nielen bezpečné a bezbariérové, ale aj atraktívne, komfortné a príjemné. Musia mať ľudskú mierku, podporovať rôznorodosť a odpovedať na potreby širokého spektra užívateľov. Rozchodiť mestá sa podarí len vtedy, ak v centre plánovacích procesov bude stáť človek pohybujúci sa pešo.

Autor: Mgr. art. Zuzana Žúžiová Čupková

Tento článok bol uverejnený v časopise Urbanita 2017, 29. ročník

Literatúra:

(1) Jacobs, J.: Smrť a život amerických veľkoměst. Odeon. Praha.1975
(2) Whyte, W.H.: The Social Life of Small Urban Spaces. The Conservation Foundation, Washington, DC. 1980.
(3) Kent, F.: Streets are People Places. Project for Public Spaces. New York. 2005. Uverejnené na: www.pps.org