Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Hörmann

Brány a dvere

Diaľničná cesta 5186/2B
Senec

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

Slovenský plynárenský priemysel

férový dodávateľ ene

Mlynské nivy 44/a
Bratislava 26

Inteligentné inštalačné systémy

ABB i-bus® EIB / KNX je inteligentný...

ABB (výrobca)
ABB (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

Hore
Vložené
26. Júl 2017
0
212
Odolné mestá a regióny - minimalizácia dosahov klimatických zmien

Odolné mestá a regióny - minimalizácia dosahov klimatických zmien

AutoriIng. Zuzana Hudeková
Návrh2017 - 2017
AdresaSlovensko
Článok Zuzany Hudekovej približuje koncept nízkouhlíkového rozvoja sídla. Text vyšiel v časopise Urbanita.

Mestá sú zodpovedné za viac ako 70 % emisií skleníkových plynov. Nielen z tohto dôvodu sa v posledných rokoch presadzuje nízkouhlíkový sídelný rozvoj, ktorý by mal byť v budúcnosti charakteristický pre ďalšie smerovanie všetkých miest a regiónov. „Nízkouhlíkovému” sídlu sa totiž darí rapídne znížiť emisie oxidov uhlíka pri súčasnom uspokojení energetických potrieb v rámci zabezpečenia zásobovania elektrickou energiou, zabezpečenia dopravy, bývania, ako aj fungovania iných kľúčových sektorov života v meste či regióne.

Nachádzanie ciest k zníženiu závislosti od fosílnych palív, zvýšeniu potravinovej bezpečnosti, ale aj k spôsobu, ako úspešne čeliť očakávaným negatívnym vplyvom zmeny klímy, patrí medzi atribúty odolnosti (reziliencie) sídla. Prostredníctvom „smart city“, čiže inteligentného, efektívneho fungovania miest sa prepájajú oba spomínané koncepty. Pri spracovaní vízie „inteligentného mesta“ sa ukazuje v súčasnosti ako nevyhnutné vziať do úvahy rozličné prejavy zmeny klímy, od zvýšenia priemernej ročnej teploty po extrémne poveternostné situácie. Osobitne sa to týka opatrení v oblasti dopravy, energetickej, technickej infraštruktúry a stavieb. Na základe toho uvedieme niektoré riziká, ako aj možné adaptačné opatrenia.

V dôsledku zvýšenej teploty sa očakáva napríklad znížená kapacita distribučnej siete. Zvýšené teploty kombinované s vyššou spotrebou v lete si budú vyžadovať technologické zlepšenia transformačných staníc aj káblových rozvodov tak, aby bola zaručená ich spoľahlivá prevádzka počas obdobia ich vyššej záťaže. Intenzívne lejaky a súvisiace problémy s povodňami budú mať rovnako dosah na transformačné elektrické stanice. Extrémne výkyvy počasia môžu poškodiť tieto siete napr. aj záplavami spôsobenými intenzívnou búrkovou činnosťou. Elektrické vedenia sú obzvlášť zraniteľné v prípade silných víchric alebo mrazovej činnosti, kde ich poškodenie môže nastať najčastejšie pádom predmetov, napríklad stromov, na vedenie, čo môže viesť k skratu a výpadku zásobovania elektrinou. Investície do posilňovania tejto infraštruktúry by však mali nasledovať až po vypracovaní špecifických modelov intenzity vetra v danej lokalite.

Zdroje energie

Predpokladaný nárast teploty v budúcnosti bude mať za následok zníženie účinnosti fosílnych elektrární, čo môže viesť k nedostatočnej výrobe energie. Termálne elektrárne pracujú pri rôznych klimatických podmienkach, ale pri väčšine z nich vonkajšia teplota vzduchu má vplyv na ich účinnosť. Zvýšená teplota vzduchu ovplyvňuje jeho hustotu a znižuje jeho prietok počas spaľovania. Toto predstavuje náročný technologický problém. Jedným z najzávažnejších dosahov zmeny klímy na energetické systémy bude aj dostupnosť vodných zdrojov, variabilita zrážkovej činnosti (sezónne výkyvy zrážok, intenzívnejšie búrky a častejšie a dlhšie obdobia sucha). Všetky tieto javy budú mať vplyv na energetiku. Infraštruktúra v sektore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) môže byť vážne ovplyvnená v dôsledku záplav, zvýšenej oblačnosti (výroba energie zo slnka), fluktuácií zrážok (výroba elektriny vo vodných elektrárňach) a škodami následkom silných búrok. Všetky tieto vplyvy môžu viesť k výpadkom v zásobovaní elektrinou. Zvýšená búrková činnosť môže viesť k zníženiu produkcie elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Veterné turbíny (stožiare a základy) sú náchylné na poškodenia veľmi silnými vetrami. Výroba elektriny fotovoltickými článkami je ovplyvnená zvýšenou oblačnosťou v dôsledku odparovania a tvorby oblačnosti.

Smart budovy - ako príklad budova ústavu fyziky „Lise-Meitner“ Humboldtovej univerzity v Berlíne. Okrem využívania zrážkovej vody a popínavej vegetácie sú  v energeticky pasívnej budove všetky technológie riadené pomocou počítačovej technológie
Smart budovy - ako príklad budova ústavu fyziky „Lise-Meitner“ Humboldtovej univerzity v Berlíne. Okrem využívania zrážkovej vody a popínavej vegetácie sú v energeticky pasívnej budove všetky technológie riadené pomocou počítačovej technológie Foto: Zuzana Hudeková

Spomedzi adaptačných opatrení na predtým uvedené negatívne vplyvy zmeny klímy patrí napríklad budovanie záložných zdrojov, ktoré by zmiernili dôsledky výpadkov, ale aj podstatné zníženie spotreby energie a zvýšenie energetickej efektívnosti, ktoré majú zároveň aj význam v oblasti mitiácie (znižovaní emisií CO2). Pre novú energetickú infraštruktúru navrhovanú na prevádzku po vyše 30 rokoch, by mal projektový návrh zohľadňovať možné záplavy s cieľom budovať zdroje energie mimo území, ktoré môžu zasiahnuť záplavy, prípadne budovať vhodné bariéry. Na zníženie rizík v rozvodnej elektrickej sieti môže mať pozitívny vplyv aj budovanie decentralizovaných energetických zdrojov, resp. samozásobenie elektrinou z obnoviteľných zdrojov (napr. fotovoltika). Adaptačné opatrenia na riziká zníženej kapacity distribučnej siete v dôsledku záplav sa orientujú do oblasti budovania decentralizovaných energetických systémov so záložným prístupom do rozvodnej elektrickej siete, na vypracovanie havarijných plánov zahŕňajúcich presmerovanie dodávok energií v prípade výpadkov, ako aj na budovanie tzv. inteligentnej siete (smart grid).

Doprava a výstavba

V oblasti dopravy sa adaptácia na zmenu klímy osobitne týka opatrení spojených so zabezpečením používania dopravných technológií a materiálov (koľajníc, káblov, materiálov pre povrchy ciest a pod.) prispôsobených meniacim sa teplotným podmienkam, a to osobitne odolnejším voči vplyvu tepla, vlnám horúčav, ako i ďalším vplyvom meniacej sa klímy.

V rámci adaptačných opatrení a z dôvodu znižovania rizika záplav spôsobených zrážkovou vodou a následným spôsobením neprejazdnosti cestnej infraštruktúry budú napríklad musieť správcovia využívať technológie, ktoré umožnia väčšiu zrážkovú priepustnosť ciest, zlepšiť ich odvodňovanie aj budovaním drenáží, rigolov a pod. Medzi neinvestičné, tzv. mäkké adaptačné opatrenia patria napríklad tzv. systémy včasného varovania subjektov zabezpečujúcich prepravu osôb a tovaru.

Smart doprava – Koľajová doprava predstavuje udržateľný spôsob dopravy, ktorým sa podporuje čistejšie, ekologickejšie a zdravšie prostredie miest a obcí.
Smart doprava – Koľajová doprava predstavuje udržateľný spôsob dopravy, ktorým sa podporuje čistejšie, ekologickejšie a zdravšie prostredie miest a obcí.Foto: Zuzana Hudeková

Opatrenia na minimalizáciu negatívnych vplyvov zmeny klímy sú v súčasnosti známe a vo viacerých mestách aj odskúšané. Je nanajvýš vhodné sa zamyslieť, prečo sa v praxi na Slovensku stále stretávame s prístupom, ktorý nie vždy reflektuje požiadavky či už v súlade s nízkouhlíkovým rozvojom, alebo nedostatočne berie do úvahy negatívne dosahy zmeny klímy, a to nielen pri územnom plánovaní, ale aj pri stavebnej a investičnej činnosti.

Domnievame sa, že tento negatívny jav je sčasti spôsobený nedostatkom odborných informácií, správnych výpočtových nástrojov, ako aj nedostatočnou formáciou a dovzdelaním v daných profesiách. Ako príklad môžeme uviesť navrhovanie budov s takmer nulovou potrebou energie, ktoré kladie pri projektovaní vyššie požiadavky na komplexný prístup k navrhovaniu a vyžaduje zručnosti. Tieto však doposiaľ neboli pri navrhovaní súčasťou bežnej projektovej praxe. Pri návrhu novej stavby musí pracovať multiprofesný tím v procese, ktorý je známy ako integrované navrhovanie budov. Nedostatok skúseností so stavbami a obnovou stavieb ultranízkoenergetických a pasívnych budov na Slovensku je tiež prekážkou pri ich realizáciách.

Smart doprava V prípade, že sa použijú „zelené“ koľajiská a doplní sa priestor výsadbou vhodných druhov stromov, výrazne sa prispeje nielen  k zlepšeniu mikroklímy, záchytu prachových častíc z príľahlých vozoviek  a pod., ale aj k zvýšeniu estetického pôsobenia celého priestoru
Smart doprava V prípade, že sa použijú „zelené“ koľajiská a doplní sa priestor výsadbou vhodných druhov stromov, výrazne sa prispeje nielen k zlepšeniu mikroklímy, záchytu prachových častíc z príľahlých vozoviek a pod., ale aj k zvýšeniu estetického pôsobenia celého priestoruFoto: Zuzana Hudeková

Metodika a legislatíva

Konceptu nízkouhlíkového rozvoja sídla zase chýba metodický podklad. V tomto roku by mal byť sekretariátom Dohovoru starostov a primátorov o klíme a energetike v Bruseli zverejnený metodický pokyn na spracovanie Akčných plánov udržateľnej energetiky a klímy (Sustainable energy and Climate Action Plan), ktorý by mohol dať výrazný impulz samosprávam na nízkouhlíkový rozvoj a odolné mesto.

Pri zavádzaní obnoviteľných zdrojov energie existujú aj legislatívne prekážky. Novela zákona o tepelnej energetike z roku 2014 priniesla predovšetkým precíznejšiu úpravu podmienok na odpojenie sa od centrálneho zdroja tepla a na výstavbu nových sústav tepelných zariadení, kde dodávateľ tepla má postavenie účastníka konania v procese stavebného konania, ktorého stanovisko je záväzné. Často tak nie je možné, aby sa budovy, ktoré sa po obnove dostávajú do pasívneho štandardu, odpojili od centrálneho vykurovania. Problémy sú aj so samotným pripojením fotovoltiky do distribučnej siete.

Medzi ďalšie problémy môžeme zaradiť aj roztrieštenie kompetencií a možno nie vždy vyhovujúcu spoluprácu pri horizontálnom a vertikálnom riadení a správe. Agenda udržateľného a odolného sídla je rozdelená medzi viaceré rezorty, napr. agendu „Smart city“ zastrešuje Ministerstvo hospodárstva SR, agendu výstavby a územného plánovania Ministerstvo dopravy a výstavby SR, agendu zmeny klímy Ministerstvo životného prostredia SR. Stavebníctvo je čiastočne riešené na Ministerstve hospodárstva SR a čiastočne aj na Ministerstve dopravy a výstavby SR.

Otázkou ostáva, či naše samosprávy majú dostatočnú podporu na národnej úrovni, a to nielen finančnú, ale aj metodickú, tak aby svoj strategický rozvoj smerovali k „odolnému“ nízkouhlíkovému a inteligentnému mestu?

Zo spomínaných faktov vyplýva, že inteligentné, udržateľné a odolné mestá sa budú musieť vyrovnať s rozličnými negatívnymi vplyvmi zmeny klímy. Viaceré mestá v zahraničí už celkom úspešne nastúpili na takúto cestu. Na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami (smerom na západ) sa koncept nízkouhlíkového rozvoja a odolného sídla, ako aj systematická príprava na zmenu klímy formou proaktívnej adaptácie rozbieha pomerne rozpačito. Pokúsili sme sa načrtnúť aj okruh niektorých problémov a prekážok. Ostáva teda pred nami urgentná úloha podpory takého rozvoja našich sídiel, ktoré zabezpečí primeranú kvalitu obytného a prírodného prostredia, ochranu zdravia, majetku, ako aj dlhodobé podmienky na kvalitný život obyvateľov Slovenska.

Autor: Ing. Zuzana Hudeková PhD.

Tento článok bol uverejnený v časopise Urbanita 2017, 29. ročník

Poloha diela

Ing. Zuzana Hudeková

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím