Proces transformácie pamiatky počas pamiatkovej obnovy - časť III. - test autenticity

6.2 Výskum miery zachovania autenticity pamiatky a vplyv procesu pamiatkovej obnovy – návrh schémy pre „test autenticity“

Výskumom sa snažíme objektivizovať, či transformáciou/ premenou pamiatky po pamiatkovej obnove došlo k pozitívnym alebo negatívnym zmenáma v akej miere bola ich autenticita zachovaná. Okrem toho, že takéto hodnotenie by mal vykonávať vždy skúsený odborník, alebo skupina odborníkov z oblasti ochrany pamiatkového fondu, mali by byť stanovené čo najobjektívnejšie kritéria na posudzovanie zmien. Pri tvorbe schémy/ metodiky „testu autenticity“ vychádzame z identifikácie individuálnych kultúrno-historických hodnôt pamiatky/ historického objektu a z požiadavky na zachovanie autenticity (podľa medzinárodných právnych
dokumentov, ktoré sa vzťahujú najmä na lokality zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO).

Keďže predmetom výskumu je Pamiatková rezervácia Banská Štiavnica (PR Banská Štiavnica) – jadro lokality, zapísanej na Zozname svetového dedičstva UNESCO (1993) –, vzťahujú sa na ňu usmernenia medzinárodného právneho dokumentu Dohovor o ochrane svetového kultúrneho dedičstva a jeho Vykonávacia smernica (2008). Podľa tohto dokumentu sú základnými kritériami ochrany kultúrneho dedičstva zachovanie autenticity (pôvodnosti diela) a integrity (celistvosti územia).

Napriek tomu, súčasná aj minulá prax pri obnove pamiatok v PR Banská Štiavnica preukazujú, že zachovanie autenticity pamiatky stále nie je pri jej obnove prioritou. Nutné je spomenúť aj fakt, že mnoho pamiatok je v súčasnosti v pomerne zlom stavebno-technickom stave, alebo aspoň vizuálne pôsobia zanedbane a schátralo, že všetko úsilie účastníkov pamiatkovej obnovy sa sústreďuje na stabilizovanie stavby a „vylepšenie“, či „vynovenie“ jej vzhľadu. Aj z toho dôvodu dochádza v mnohých prípadoch k prehnaným zásahom pri oprave stavebných konštrukcií a k ich zbytočným výmenám za nové, alebo nahrádzaniu pôvodných konštrukcií a detailov modernými materiálmi a technológiami. V dôsledku tohto prístupu dochádza k stratám na autenticite pamiatkového fondu bez toho, aby sa tento stav dostatočne kriticky vyhodnocoval. Pre naštartovanie kritického hodnotenia súčasne prebiehajúcich pamiatkových obnov a pre hľadanie slabých stránok medzi účastníkmi pamiatkovej obnovy.predkladáme náčrt schémy pre „testovanie autenticity“ pamiatkového alebo historického stavebného objektu. /V súlade s Vykonávacou smernicou Dohovoru (World Heritage Centre 2008), Dokumentom o autenticite (Nara, Japonsko 1994); dokument je prílohou Vykonávacej smernice Dohovoru, 2008), kde sú kritéria autenticity špecifikované./

Pri zostavovaní schémy „testu autenticity“ berieme do úvahy, že autenticitu je nutné prisudzovať celku, ale aby sme ju mohli hlbšie analyzovať, musíme ju posudzovať vzhľadom na jednotlivé hodnoty, ktoré boli posudzovanému objektu priznané. Napríklad inak by sme hodnotili technickú pamiatky, inak kultúrnu krajinu, meštiansky dom, ľudový dom a pod. Niektorým pamiatkam, či historickým objektom je prisúdená hodnota urbanistická (výrazné pôsobenie objektu v obraze mesta, v jeho siluete), iným hodnota architektonická (napr. výrazne slohová architektúra), alebo hodnota dokumentu (keď je na pamiatke zachovaných viac kultúrnych vrstiev rôznych slohových období, dokumentujúcich jeho vývoj v priebehu času) a pod. Niektoré historické objekty môžu mať súbor niekoľkých hodnôt. Pri každom posudzovanom objekte je preto potrebné vyjadriť základnú a najvýraznejšiu, alebo prevládajúcu hodnotu, ale niekedy sa nevyhneme ani súboru hodnôt (hlavne pri pamiatkových objektoch).

Proces obnovy pamiatok (spravidla od zámeru až po realizáciu) sa deje podľa zákonom stanovených podmienok – metodiky pamiatkovej obnovy, podľa projektu obnovy (stupňov projektovej dokumentácie) a v druhej fáze sa na nej podieľajú realizačné zložky – stavebné firmy, remeselníci, v špecifických prípadoch reštaurátori. Preto príčinu strát autenticity pamiatok spôsobených pamiatkovou obnovou budeme hľadať práve medzi týmito zložkami. Pri každej prípadovej štúdii, ktorú sme podrobili „testu autenticity“, budeme zároveň analyzovať prínos účastníkov procesu obnovy pamiatok. Pre „testovanie“ autenticity vyberáme charakteristické vzorky z väčšieho množstva skúmaných objektov, na ktorých je možné dokumentovať hlavné problémy. Predmetom výskumu boli pamiatkovo chránené domy (zapísaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu), ktoré v poslednom období prešli pamiatkovou obnovou – inými slovami, došlo ku kvalitatívnej premene pamiatky.

Zostavenie schémy pre zistenie miery zachovania autenticity:

A) Základ prieskumu tvoria kritéria autenticity: forma a dizajn, prostredie, materiály a konštrukcie, techniky a technológie, funkcia a využitie a spirit/ duch miesta, ktoré sú definované v medzinárodných dokumentoch (ako ich definuje Vykonávacia smernica Dohovoru, 2008 a Dokument o autenticite, Nara, 1994).

B) Tieto kritéria sú jednotlivo posudzované celkovo vo vzťahu ku konkrétnej hodnote pamiatky a jednotlivo k nositeľom hodnôt. Hodnoty jednotlivých pamiatok sú známe buď z doteraz realizovaných architektonicko-historických alebo reštaurátorských výskumov, alebo zo spracovaného tzv. pasportu pamiatkového fondu. /Pre jednotlivé pamiatky bola Pamiatkovým úradom SR spracovaná revízia Ústredného zoznamu pamiatkového fondu a v rámci nej jednotlivé Aktualizačné listy národnej kultúrnej pamiatky, ktoré sa dlhoročne spracovávajú pre aktuálny Súpis pamiatok Slovenska./

C) Percentuálne je možné kvantifikovať iba merateľné kritéria autenticity. Nemerateľné kritéria (funkcia a využitie, „spirit“/ duch miesta) budú hodnotené známkami:

A – autenticky zachované,
B – čiastočne zachovaná autenticita,
C – celková strata autenticity.
Poznámka: Triedenie kritérií autenticity je uvedené v kapitole 5.1.

D) Pre objektívne posudzovanie autenticity pamiatky po obnove je nevyhnutné brať do úvahy aj východiskový stavebno-technický stav jednotlivých nositeľov hodnôt. Pre toto hodnotenie bola zvolená stupnica:

1 – dobrý stavebno-technický stav (určený na jednoduché ošetreniea konzerváciu),
2 – narušený stavebno-technický stav (určený na lokálnu opravu poškodených častí)
3 – zlý/ dezolátny stavebno-technický stav (určený na úplnú výmenu celku).

Vo všetkých zvolených prípadoch bude „test autenticity“ uplatnený pred a po
pamiatkovej obnove a následne bude autenticita percentuálne vyhodnotená so
zohľadnením nemerateľných kritérií autenticity a s ohľadom na východiskový
stavebno-technický stav objektu.

6.2.1 Aplikácia „testu autenticity“ – overovanie miery zachovania autenticity pamiatky

Pre výskum kvality pamiatkovej obnovy prostredníctvom vyhodnotenia miery zachovania autenticity pred a po pamiatkovej obnove boli vybraté z celkového množstva 30 objektov 2 „vzoriky“ pamiatkových objektov, ktoré sú
charakteristické pre dokumentovanie hlavných problémov: metodika, projekt,
realizácia.

Výber zo skúmaných objektov, prezentovaných v tejto práci:

Objekt č. 1: Remeselný dom na Remeselníckej ulici č. 5 (Pozri prílohu č. 1).
Akcentované hodnoty – architektonická hodnota a hodnota funkcie.
Stavebno-technický stav – zlý/ dezolátny.

Objekt č. 2: Obytný dom na Novozámockej ulici č. 18 (Pozri prílohu č. 2).
Akcentované hodnoty – urbanistická hodnota, architektonická hodnota.
Stavebno-technický stav – narušený.
Pre demonštrovanie postupu pri overovaní kvality procesu pamiatkovej
obnovy je predstavený iba vzor schémy, aplikovanie schémy na konkrétne
pamiatkové objekty je v prílohách č. 1 – 2.

Keďže ďalšie výskumy nadväzujú aj na poznatky z výsledkov výskumu vybraných objektov, uvádzame ku každému objektu jeho stručnú charakteristiku, kontaktnú fotodokumentáciu a zhrnutie výsledkov výskumu. Výskum testu autenticity je podrobne spracovaný v prílohách č. 5 – 9, z ktorých každá pozostáva z dvoch častí:

1. tabuľka testu autenticity s fotodokumentáciou pred a po pamiatkovej obnove;
2. podklady pre hodnotenie (stručná charakteristika pamiatky s predmetom pamiatkovej ochrany, zhrnutie poznatkov zo štúdia archívnych materiálov o metodike, výskumoch, projekte a procese realizácie).

Objekt č. 1: Remeselný dom na Remeselníckej ulici č. 5 (Pozri prílohu č. 1). 

Slohovo výrazný renesančno-barokový remeselnícky dom na Remeselníckej ulici číslo 5 je situovaný v juhovýchodnej časti mesta v niekdajšej kompaktnej zástavbe remeselníckej štvrte. Dom sa zachoval ako jeden z mála remeselníckych domov, keďže štvrť bola koncom 80. rokov 20. storočia z veľkej časti plošne zbúraná.

Východisková situácia pred obnovou: dom bol takmer tri desaťročia neobývaný a neudržiavaný. Konštrukcia strechy, stropov a ľavé nárožie domu boli v havarijnom stave (prepadnuté, zrútené). Stav domu pred obnovou bol dezolátny.
Predmet pamiatkovej ochrany / nositelia pamiatkových hodnôt: architektonická hodnota a jej nositelia – baroková forma, proporcia a vzhľad, pôvodná funkcia – kováčskej dielne na prízemí so zachovanými stopami po umiestnení kováčskej vyhne, prízemie kováčskej prevádzky zaklenuté barokovou klenbou na dva kamenné stĺpy. Z detailov je najcennejšia baroková štuková nika v tvare trojlístka v štíte fasády s barokovou freskou, dva kamenné pravouhlé portály na poschodí, kamenné okenné armovania na fasáde.

Zhrnutie výsledkov výskumu k objektu č. 1:

Autenticita domu pred obnovou je vyhodnotená „testom“ na 90 %.
Proces pamiatkovej obnovy:

a) Zámer vlastníka: Prvý zámer vlastníka (asi v roku 1991) bol zbúrať historický dom kvôli jeho havarijnému stavebno technickému stavu. Zmenou vlastníka (asi od roku 1995) sa mení zámer na stabilizovanie havarijného stavu, konzervácia pamiatkových hodnôt a pamiatková obnova domu pre účely bývania a vzdelávacieho centra pre remeselníkov.

b) Metodika pamiatkovej obnovy: Prvá metodika pamiatkovej inštitúcie (asi v roku 1991 – 1992) neuznala pamiatkové hodnoty domu a akceptovala zbúraniedomu a novostavbu na jeho mieste. Po zmene zámeru vlastníka sa mení aj metodika na obnovu pamiatky, na záchranu ohrozených konštrukcií domu a na prezentáciu jeho architektonických hodnôt s dôrazom na zachovanie stôp po remeselnej dielni na prízemí. Metodika vyžaduje spracovanie pamiatkového výskumu, reštaurátorský výskum reštaurovanie fresky v nike na štítovej fasáde.

c) Výskumy a Návrh obnovy pamiatky: Architektonicko-historický výskum s určením slohových vývojových etáp domu, reštaurátorský výskum fasád a niky v štíte.

d) Projekt obnovy domu bol realizovaný v dvoch etapách. Prvá etapa – záchrana havarijného stavu domu spočívala v statickom zabezpečení zrúteného nárožia a strechy domu (asi v rokoch 1992 – 1996). V prvej etape bolo domurované zrútené nárožie domu a na základe projektu bola realizovaná nová konštrukcia krovu ako aj celej strechy. V druhej etape (asi od roku 2002) bol projekt na obnovu domu spracovaný v súlade s podmienkami metodika-pamiatkara a v súlade s medzinárodnými princípmi na zachovanie pamiatkových hodnôt a autenticity pamiatky. Projekt je kvalitný, pri navrhovaní chýbajúcich konštrukcií vychádza z regionálnej znakovosti, navrhuje použiť pôvodné technologické postupy pri obnove a tradičné materiály pri konzervovaní poškodených konštrukcií.

e) Realizáciu obnovy riadi odborný koordinátor a dozor stavby, ktorý v priebehu prác spája ostatných účastníkov pamiatkovej obnovy: projektanta, metodika obnovy, vlastníka a vyberá kvalitných remeselníkov pre obnovu jednotlivých častí objektu. Realizujú sa lokálne opravy poškodených prvkov, používajú sa tradičné materiály a tradičné technológie (vápenné, oprava stropov, klenieb, okien, dverí, podláh), na mieste, kde sa nezachovali pôvodné prvky, sú realizované nové z príbuzných tradičných materiálov s jemným odlíšením od originálu. V záujme zachovania autenticity pamiatky je proces opráv zdĺhavý aj preto, že situácia si vyžaduje zaškolenie remeselníkov pre jednotlivé úkony v rámci v regióne organizovaných kurzov a odborných seminárov (Konzervovanie a konsolidácia historických omietok – 2003, Vápno a vápenné technológie pri obnove pamiatok – 2005, Okná a dvere priobnove pamiatok – 2006).

Autenticita domu po obnove je vyhodnotená „testom“ na 80 %.
Celkovo je možné pozitívne hodnotiť metodiku pamiatkovej obnovy, projekt
a realizáciu. Jediným negatívom pamiatkovej obnovy je, že bola vymenená
historická konštrukcia krovu, čo bolo realizované začiatkom 90. rokov 20. storočia
a prístup zodpovedal vtedajšiemu stupňu poznania hodnôt.

Objekt č. 2: Obytný dom na Novozámockej ulici č. 18 (Pozri prílohu č. 2).

Meštiansky dom je situovaný na úpätí kopca pod Novým zámkom v zástavbe solitérnych domov. Je predstaviteľom zvláštneho typu, ktorý nemá honosné detaily meštianskych domov, ale nie je ani typom baníckeho domu. Hmotou a tvarom je v rámci zástavby dominantný svojou vežovou časťou. 

Východisková situácia pred obnovou: dom bol permanentne obývaný a základne udržiavaný. Asi v roku 2006 došlo k požiaru, ktorý zasiahol strechu a časť stropov vežovej časti, ktoré boli sčasti poškodené požiarom, sčasti hasením požiaru. Následne ho nový vlastník nechal dlhodobo (asi 2 roky) bez prekrytia a akéhokoľvek stabilizovania.

Predmet pamiatkovej ochrany/ nositelia pamiatkových hodnôt:– uplatnenie
vežového výrazu domu v obraze a panoráme mesta (v panoráme s dominantou Nový
zámok), má architektonickú hodnotu (vežový charakter domu), hodnotu konštrukcií
(hmota veže je pôvodne zrubovej drevenej konštrukcie s drevenými trámovými
stropmi) a architektonických detailov (kamenné armovania okien, portály).

Zhrnutie výsledkov výskumu k objektu č. 2:

Na základe testu autenticity pred pamiatkovou obnovou je hodnotenie: 80 % Proces pamiatkovej obnovy:

a) Zámer vlastníka: Komplexná obnova pamiatky s vytvorením reštaurácie
a ubytovania.

b) Metodika pamiatkovej obnovy nevychádza dostatočne z Pamiatkového výskumu. Nezohľadňuje urbanistickú hodnotu domu – jeho dominantné postavenie v obraze mesta. V metodike súhlasí so zmenou tvaru strechy na vežovej časti, neusmerňuje dostatočne principiálne riešenia pre typické tvary a detaily striech v regióne, schvaľuje netypické vikiere a ich neproporčné umiestnenie. Na druhej strane formálne požaduje výskumy, ochranu maxima pôvodných konštrukcií, ale akoby svoje požiadavky nedokázal presadiť. Napriek formulovaným požiadavkám v rozhodnutí k zámeru obnovy schvaľuje ďalšie stupne projektu, ktoré sú v rozpore s jeho prvotnými požiadavkami a znamenajú závažné dôsledky: odstránenie zrubovej časti konštrukcie a nahradenie prefabrikovaným materiálom, realizácia železobetónových vencov na korune muriva, likvidácia kamenných architektonických článkov z ich primárnej situácie, odstránenie všetkých pôvodných drevených, tehlových a kamenných podláh a nahradenie betónovou konštrukciou a pod.

c) Výskum a Návrh pamiatkovej obnovy: Pri stanovení predmetu ochrany, alebo hodnôt pamiatky chýba hodnota urbanisticko-architektonická (pôsobenie vežového domu v rámci obrazu mesta). Pri schvaľovaní Návrhu pamiatkovej obnovy (ako súčasti pamiatkového výskumu) schvaľovacia komisia (Pamiatkový úrad SR) neodporúča zámer využitia (ubytovanie, reštaurácia, zobytnenie podkrovia). Napriek tomu tento zámer pripúšťa Krajský pamiatkový úrad.

d) Projekt obnovy domu ráta maximalistickou funkciou – reštaurácia a ubytovanie, pričom kapacita pôvodného domu tomu nezodpovedá. V tomto prípade ide o zmenu funkcie, ktorá môže vážne ohroziť autenticitu domu. Projekt je technický, nemá cit pre proporcie, typické tvary, tradičný materiál. Problematické sú vzhľadom na autenticitu prostredia aj navrhované dve novostavby pri pôvodnomdome.

e) Realizačná firma zrejme nemala žiadne skúsenosti s obnovou pamiatkových veže, pri ktorej boli použité moderné materiály a technológie a len vo výraze sa snaží o pripomienku pôvodnej fasádnej dekorácie (nárožné kvádrovanie rytými linkami). Výsledkom je strata autenticity až do hodnoty 10 % (prináleží len zachovaným zvislým múrom a jednému zachovanému portálu). Na neúspešnom výsledku sa stretli všetky tri faktory: sčasti formálne korektná metodika, prakticky nie je projekt podľa nej usmerňovaný (následne sa zistilo, že metodik-pamiatkar nemá adekvátne vzdelanie ani skúsenosti s ochranou pamiatok). Projekt nemá snahu prinavrátiť pamiatkové hodnoty domu, ale iba technicky dom sfunkčniť. Chýba koordinátor obnovy. Výsledný efekt nezachránila ani reštaurátorská realizácia obnovy fasády veže, pri ktorej boli použité moderné materiály a technológie a len vo výraze sa snaží o pripomienku pôvodnej fasádnej dekorácie (nárožné kvádrovanie rytými linkami). 

Celkové zhrnutie výsledkov z overovania miery zachovania autenticity na skúmaných objektoch: 

Posudzovaním miery zachovania autenticity na vybraných piatich objektoch z Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica sme overili možnosť preukázania zachovania autenticity pamiatky po pamiatkovej obnove, alebo naopak podstatný úbytok autenticity, ktoré môže byť práve v procese pamiatkovej obnovy spôsobené. Preukázateľný poznatok, že aj pamiatkovou obnovou dochádza k strate autenticity, je veľmi závažný pre vedu a prax ochrany pamiatok.

Na základe tabuľkového hodnotenia miery zachovania autenticity a analýz procesu pri obnovách, zisťujeme dva základne fenomény / faktory, ktoré vnímame
pri obnove pamiatok:

1./ Prejavy stavu – miera zachovania autenticity, autenticky „dojem“ historického objektu, výsledný vizuálny efekt;
2./ Príčiny stavu – metodika, projekt, realizácia, ktoré výsledný efekt pamiatky po obnove ovplyvňujú.
Príčiny je možné rozdeliť na:
a) ideové: – metodika, projekt,
b) hmotné zásahy: – nevhodné, nereverzibilné technológie, nekvalita prác, použitie
nevhodných materiálov a pod.objektov. Realizáciu obnovy nezachránil ani reštaurátorská realizácia obnovy fasády

Z výsledkov výskumu je zrejmé, že k úspešným pamiatkovým obnovám (bez straty autenticity) dochádza len v tých prípadoch, kde bol kvalitný projekt a metodika obnovy. V takýchto prípadoch priamo architekt a investičný koordinátor dbajú aj na výber kvalifikovaných remeselníkov a spolu s metodikom strážia realizáciu. Nepotvrdzuje sa hypotéza – predpoklad, že najslabším článkom sú realizátori – remeselníci, napriek tomu, že ich pripravenosť je nedostatočná a neexistujú systematickejšie školenia a kurzy pre opravu a konzervovanie pamiatok. Z analýzy skúmaných objektov vychádza, že kľúčovým faktorom pri obnove pamiatok je architekt, ktorý chápe svoju úlohu ako koordinátor (alebo s koordinátorom obnovy úzko spolupracuje), ktorý v prospech úspešnej realizácie koordinuje aj ostatné profesie. V prípravnej fáze – získava poznatky o objekte, diagnostikuje stav objektu
(pri obnove pamiatky ide o architektonickú prezentáciu, o konzervovanie a reštaurovanie pamiatkových hodnôt a o zlepšenie stavebno-technického stavu a riadne sfunkčnenie objektu), v realizačnej fáze koordinuje remeselníkov, usmerňuje ich prácu, má požiadavky na materiály, použité technológie. Tieto kompetencie má aj metodik-pamiatkar, ale ten v zásade vykonáva len sporadicky dohľad nad realizáciou z hľadiska štátneho pamiatkového dohľadu, nemá a nesmie určovať výber realizátorov.

Na základe predstavených piatich príkladov výsledkov výskumu miery zachovania autenticity („prejavu“/ výsledného efektu pamiatky po obnove), aj analýzou procesu pri obnove sa potvrdzuje, že najvplyvnejším článkom je architekt-projektant, ďalším dôležitým článkom je metodik pamiatkovej obnovy. V jednom prípade, kde bola nesprávne zvolená metodika, došlo k strate autenticity aj pamiatkových hodnôt, v druhom prípade metodika bola správna, ale neaplikovaná samým metodikom pri praktickom výkone. Vo všetkých prípadoch (okrem reštaurátorského) – pri pozitívnych aj negatívnych výsledkoch sa potvrdzuje, že úspech či neúspech pamiatkovej obnovy je ovplyvnený v najväčšej miere kvalitou projektu a odbornou pripravenosťou architekta -projektanta.