Proces transformácie pamiatky počas pamiatkovej obnovy - časť VI. - Čo sa odporúča pre lepšie pamiatkové obnovy

Súhrn a návrh postupuv / riešenia

Najdôležitejšie poznatky a výsledky získané v práci a odporúčania ďalších potrebných výskumov

Práca na základe analýz súčasného stavu na rôznych úrovniach procesu obnovy pamiatok a následných výskumov poukazuje na nedostatky v kvalite pamiatkových obnov, ktoré sú príčinou dosiahnutia iného, než želaného výsledku. Zostavenou schémou „testu autenticity“ a plošným mapovaním územia Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica sa pokúša kvantifikovať straty autenticity na priereze rokov 1976 – 1993 – 2011. Pri plošnom mapovaní je výsledkom, že všetky pamiatkové obnovy od roku 1976 (kedy začala „komplexná pamiatková obnova“ v PR Banská Štiavnica) znamenali stratu autenticity pre pamiatky. Od roku 1993 (rok zápisu mesta na Zoznam svetového dedičstva) sa situácia zlepšuje a „len“ na polovici z celkového počtu pamiatkovo obnovených objektov došlo k strate autenticity. K ďalším stratám na autenticite dochádza beztrestným zánikom pamiatok a historických objektov, nie výnimočne aj akceptovaním cieleného zbúrania historického objektu, ktoré sa postupne strácajú z mapy a obrazu mesta v dôsledku zanedbania údržby.
Realizovanými výskumami sú v práci pomenované nedostatky v oblasti koncepcie, prípravy a realizácie obnovy pamiatok a poodhaľuje aj procesné nedostatky (zlá komunikácia medzi účastníkmi obnovy, nízka úroveň interpretácie významu a hodnôt kultúrneho dedičstva verejnosti, vlastníkom a pod.). Ďalším skúmaním sa práca dostáva až k zisteniu príčin nekvalitných pamiatkových obnov (zmien pamiatok) a tie nachádza v prvom rade v nízkych kritériách pre odbornú pripravenosť ú častníkov procesu obnovy. Porovnaním poznatkov o odbornej pripravenosti účastníkov pamiatkovej obnovy na Slovensku s praxou v niektorých európskych krajinách sa potvrdzujú tieto nedostatky.
V mnohých otázkach sa práca však pre nedostatok času nedostáva ďalej, ale ponúka niekoľko okruhov na ďalšie analytické rozpracovanie a ďalšie výskumné úlohy.

Pri niektorých okruhoch, ktoré boli predmetom výskumu, je však už teraz možné odporučiť návrhy na niektoré možné riešenia:
- Uviesť do praxe vyhodnocovanie miery zachovania autenticity jednotlivých pamiatok, ktoré boli pamiatkovo obnovené a zaviesť tak systematické vyhodnocovanie pamiatkových obnov „testom autenticity“:
a) Rozpracovať schému „testu autenticity“ a vytvoriť metodiku pre overovanie miery zachovania autenticity po pamiatkovej obnove a vytvorenie metodiky vyhodnocovania výsledkov.
b) Vytvoriť nezávislú hodnotiacu komisiu, ktorá by hodnotenie autenticity pamiatok po pamiatkovej obnove vykonávala (napríklad z radov odborníkov STU, SAV, PÚ SR, MK SR, AI NOVA, v spolupráci s lokálne pôsobiacimi Krajskými pamiatkovými úradmi a miestnymi združeniami).
- Systematicky mapovať urbanizmus pamiatkovo chránených území, najmä lokalít svetového dedičstva s ohľadom na mieru zachovania autenticity a tiež integrity územia. Mapovanie by malo využitie pre pravidelný povinný monitoring území svetového dedičstva a pre pravdivé zistenie miery zachovania autenticity v nich a následnú reflexiu na stav.
V rámci vedeckých výskumných úloh by sa mala skúmať úloha účastníkov v procese pamiatkovej obnovy a na základe zistených nedostatkov poskytnúť zostavovať príslušne zamerané školenia, semináre a kurzy.

9.1 Odporúčania pre zlepšenie kvalitatívnej úrovne účastníka v procese ochrany pamiatok - metodik - pamiatkár

- Do interných smerníc inštitúcie pamiatkovej ochrany zaviesť kritéria na preukázanie odbornej spôsobilosti pre metodika-pamiatkara. Napríklad odstupňovanie kompetencií pri odbornom rozhodovaní o pamiatkach a zásahoch do nich, napríklad prostredníctvom schémy „kariérneho rastu“ (za predpokladu zabezpečenia zvyšovania odbornej spôsobilosti poskytovaním seminárov, školení resp. kurzov) a to nielen zo zákonov o štátnej správe a ochrany pamiatkového fondu (ako je súčasná prax), ale aj z medzinárodných princípov na ochranu pamiatok, osvojenia si zásad ochrany pamiatkových území v regionálnej pôsobnosti a pod.;
- Podmieniť získanie odbornej spôsobilosti určitými formami doplnenia vzdelania (napríklad postgraduálne štúdium v SR, absolvovanie špecializovaných medzinárodných kurzov – napríklad ICCROM-u v Ríme, postgraduál na Univerzite v Yorku, na NPÚ v Prahe a pod.);
- Vytvoriť systematické celoživotné vzdelávanie pre metodikov-pamiatkarov formou pravidelných odborných seminárov, výmenných pobytov v zahraničí (napríklad v spolupracujúcich štátnych pamiatkových inštitúciách napr. v Českej republike, Rakúsku, Nemecku, postgraduálne kurzy v medzinárodnej vzdelávacej organizácii ICCROM v Ríme a iných európskych štátoch);
- Definovať profesijné požiadavky na odborného pracovníka – metodikapamiatkara, a to podmienky pre vzdelanie, prax apod. V spolupráci s univerzitami rozvinúť systém celoživotného vzdelávania;
- Vypracovať a uviesť do praxe jednotnú koncepciu/ metodiky ochrany a obnovy pamiatkového fondu pre celé Slovensko, s uplatnením princípov a etiky ochrany a obnovy, aby profesionáli a iní účastníci procesu obnovy mali k dispozícii štandardy a kritéria pre svoju činnosť v praxi. Predišlo by sa tak elementárnym omylom pri metodickom usmerňovaní a k eliminovaniu rôznej kvalite metodiky pamiatkovej obnovy. Na druhej strane by mal byť materiál písaný verejnosti prístupnou formou, aby kritéria a princípy ochrany boli transparentnými pravidlami.

 9.2 Odporúčania pre zlepšenie kvalitatívnej úrovne účastníka v procese ochrany pamiatok - výskumník

- Pre praktickú činnosť výskumníkov - napríklad v oblasti architektonickohistorických a iných výskumov by sa vyžadovalo buď špecializované štúdium, ktoré by zabezpečovalo vzdelanie v oblasti histórie umenia, dejinné súvislosti, histórie architektúry, archívnictvo, historické konštrukcie budov, architektonické detaily, regionálna znakovosť a pod.
- Súčasný stav vzdelania, odbornej prípravy na túto špecializovanú činnosť nie je dosť komplexný. Buď ide o historikov umenia s nižšími znalosťami z oblasti architektonickej skladby, historických konštrukcií, urbanistického kontextu a pod., alebo ide o výskumníka vzdelaním architekta, ktorý nemá naopak dostatočné znalosti z dejinných súvislostí, histórie umenie, archívnictva.
Fakt, že pre komplexné vzdelanie pamiatkara - metodika, alebo výskumníka je nevyhnutný prienik týchto dvoch disciplín, potvrdzujú úspešne zavedené univerzitné vzdelanie so špecializáciou „Konzervator zabytkow“ (pamiatkar-metodik, pamiatkarvyskumnik, pamiatkar – architekt) napríklad na univerzitách v Toruni, Krakove, Wroclawe v Poľsku, alebo v Yorku, vo Veľkej Británii.

Fakt, že pre komplexné vzdelanie pamiatkara - metodika, alebo výskumníka je nevyhnutný prienik týchto dvoch disciplín, potvrdzujú úspešne zavedené univerzitné vzdelanie so špecializáciou „Konzervator zabytkow“ (pamiatkar-metodik, pamiatkarvyskumnik, pamiatkar – architekt) napríklad na univerzitách v Toruni, Krakove, Wroclawe v Poľsku, alebo v Yorku, vo Veľkej Británii.

9.3 Odporúčania pre zlepšenie kvalitatívnej úrovne účastníka v procese ochrany pamiatok - architekt-projektant

Ako jedno najdôležitejších odporúčaní sa na základe výskumov javí nevyhnutné stanoviť systém certifikácie architektov, so špecializáciou pre tvorbu pamiatkových obnov a príp. novú tvorbu v historickom prostredí.
Táto požiadavka by mala byť uzákonená v rámci pamiatkového zákona. Pre získanie odbornej spôsobilosti by nemalo stačiť len graduálne štúdium v tejto oblasti. Príkladom je systém vo Veľkej Británii, Nemecku, Francúzsku, Rakúsku, kde projektovať obnovu pamiatok môžu len architekti, ktorí majú rozšírené špecializované vzdelanie napríklad formou špecializovaných postgraduálnych štúdií.
Pre takúto prax by bolo potrebné zriadiť špecializované postgraduálne štúdia pre architektov z praxe, ktorí by sa o takúto certifikáciu chceli uchádzať.
Pre zlepšenie praxe v oblasti projektovania pamiatkových obnov by bolo prospešné, aby napríklad v rámci FA STU predmety ako identifikácia a ochrana pamiatkových hodnôt, postupy pri obnove pamiatok a nová tvorba v pamiatkovom prostredí boli súčasťou vzdelávacích sylabov aj inak špecializovaných ústavov, alebo aspoň aplikovaným spôsobom zahrnuté do zadaní ateliérových prác.

9.4 Východiská pre zlepšenie kvalitatívnej úrovne účastníka v procese ochrany pamiatok - remeselník

- Úloha remeselníka v procese pamiatkovej obnovy v súčasnosti nie je v zákone špecifikovaná. Na základe výsledkov výskumov a porovnaním s praxou a zákonnými podmienkami v iných európskych krajinách by bolo prospešné vytvorenie špecializovaného školiaceho strediska pre remeselníkov z praxe aj pre začiatočníkov.
Špecializované kurzy by mali byť zamerané na získanie teoretických a praktických poznatkov a skúseností v oblasti tradičných technologických postupov a používanie tradičných materiálov a mali by za cieľ zlepšiť výsledky realizácií pamiatkových obnov s dôrazom na zachovanie autenticity materiálov a technológií, čo doteraz nevieme pri opravách a obnove pamiatok zabezpečiť;
- Úlohu remeselníka je potrebné špecifikovať v pamiatkovom zákone, kde by sa požadovala certifikácia tých remeselníkov, ktorí majú záujem pracovať na obnove, opravách a konzervácii evidovaných pamiatok. Certifikácia by bola podmienená absolvovaním školení a kurzov v príslušnej oblasti (napríklad – oprava historických omietok, oprava historických drevených konštrukcií, oprava okien a dverí, oprava jednoduchších kamenných článkov, oprava kovových prvkov a pod.).

9.5 Východiská pre zlepšenie kvalitatívnej úrovne účastníka v procese ochrany pamiatok - reštaurátor

V oblasti reštaurátorskej praxe je absencia kritického vyhodnocovania kvality priemyselne vyrábaných a ponúkaných materiálov a technológií, často osvojených aj pri reštaurovaní, z hľadiska chemicko-technologického. Na Slovensku neexistujú laboratória, ktoré by skúmali, vyhodnocovali a certifikovali vhodnosť súčasne vyvinutých materiálov na obnovu historických budov.
- Odporúča sa, aby v rámci výskumnej a vedeckej činnosti boli systematicky skúmané tradičných a súčasných materiály a technológie a výsledky skúmaní aplikované pre prax. Slovensku neexistuje diskusné fórum, ktoré by otázky používania materiálov, techník a technológií pri reštaurovaní kriticky bolo schopné vyhodnocovať. Túto úlohu by mali plniť pamiatkové úrady (chemicko-technologické laboratória), alebo nezávislé vedecké inštitúcie, alebo univerzity, ktoré by sledovali a schvaľovali vhodnosť nových materiálov pre reštaurovanie;
- Sledovaniu kvality reštaurovania na Slovensku sa venuje Plénum reštaurátorskej komisie pri PÚ SR. Skutočný dosah na kvalitu je však malý, najmä preto, lebo členmi komisie nie sú nezávislí konzervátori (ako napríklad v Nemecku), ale kolegovia, z ktorých každého jedného práca raz môže byť v komisii posudzovaná...
- Štátne reštaurátorské ateliéry, ktoré pôsobia pri Pamiatkovom úrade SR, nemajú v súčasných podmienkach za úlohu byť nezávislé, vyvíjať vedecký výskum pre reštaurátorskú prax a realizovať záchranné reštaurátorské práce - ako pomoc štátu pre záchranu ohrozených pamiatok, ale pracujú na rovnakej komerčnej báze, ako slobodní reštaurátori. Bolo by vhodné v rámci štátnych reštaurátorských ateliérov vybudovať kontrolnú zložku pre reštaurátorské realizácie so špecializovanými hlavnými konzervátormi/ reštaurátormi pre jednotlivé činnosti (napríklad: hlavný reštaurátor pre reštaurovanie omietok, pre reštaurovanie drevených polychrómovaných prvkov, pre reštaurovanie nástenných malieb a pod.);
- Odporúča sa konfrontovanie súčasnej úrovne reštaurátorských postupov v jednotlivých špecifikovaných odboroch so zaužívanými postupmi v zahraničí (poznanie praxe z Nemecka a Rakúska nás presviedča, že v súčasnosti je vo všeobecnosti aplikovanie niektorých materiálov veľmi zvažované a opatrné, uprednostňujú sa tradičné technologické postupy, alebo nové, ale reverzibilné).

Celý šesťdielny cyklus o procese transformácie pamiatky počas pamiatkovej obnovy si môžete pozrieť pod profilom autorky alebo v súvisiacich článkoch pod týmto príspevkom. Samotná dizertačná práca v plnom znení je k dispozícii v nasledujúcej PDF zložke. Je takisto umiestnená i v sekcii KNIŽNICA.