Proces transformácie pamiatky počas pamiatkovej obnovy - zámery verzus realizácia - časť II.

6.1 Územný výskum straty autenticity pamiatkového a historického stavebného fondu na území Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica

Na základe niekoľkoročného sledovania a výskumu stavebno-technického stavu pamiatkového a historického stavebného fondu v Pamiatkovej rezervácii Banská Štiavnica sú preukázateľné straty kultúrnohistorických hodnôt pamiatkového a historického stavebného fondu. Keďže ide väčšinou o historické alebo pamiatkové objekty, ktoré neboli doteraz vážnejšie prestavané, v priebehu času ich chátrania dochádza aj k zániku ich autenticity.

Stav autenticity architektonických objektov na území Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica systematickejšie sledujeme s ohľadom na straty (autenticity, či nositeľov hodnôt) a nepriaznivé zmeny vo vzhľade aj hmote od roku 2001.

Plošné mapovanie stavu zachovania autenticity architektonických objektov bude realizované od roku 1976. (Rok, kedy sa začal napĺňať v PR vládny program „komplexnej pamiatkovej obnovy“ a došlo k závažným zásahom do autenticity pamiatok; rok 1993 – rok zápisu Banskej Štiavnice do Zoznamu svetového dedičstva – ďalší medzník v prístupe k obnove pamiatok.) Mapovanie je teda realizované v rozmedzí rokov 1976 – 1993 – 2011. Východiskový stav pamiatkového fondu od roku 1976 bol čerpaný z archívnych dokumentácií stavu pred obnovou, pamiatkových výskumov a starších mapových podkladov. Zmeny v stave pamiatkového fondu sledujeme od roku 1993 (vlastné výskumy spracovateľky dizertačnej práce Kataríny Voškovej). Pre účely tejto práce sú vybraté tieto kategórie výskumu:

A) Prirodzená strata autenticity a kultúrno-historických hodnôt vplyvom zanedbanej údržby – v tejto kategórii sú rozlíšené objekty: -- v stave ruiny, -- havarijné, -- ohrozené.

B) Strata autenticity následkom úplného zániku objektu – v tejto kategórii sú rozlíšené objekty: -- prirodzene zaniknuté, -- cielene zbúrané, -- novostavby. (Pozri mapy v Prílohách č. 1 a 4).

C) Strata autenticity následkom nevhodne volenej alebo nekvalitne realizovanej pamiatkovej obnovy (pozri mapu v Prílohe č. 3). V tejto kategórii je dôležité skúmať zmenu v prístupe k obnove pamiatok v priebehu času, preto sa vo výskume rozlišuje: -- strata autenticity v rozmedzí rokov 1976 – 1993, -- strata autenticity v rozmedzí rokov 1993 – 2011.

A, B) Výsledky zmapovania straty kultúrnohistorických hodnôt a autenticity v dôsledku zanedbanej údržby (pozri mapu v Prílohe č. 2).

-- Celkový počet historických domov v PR Banská Štiavnica: 637 ..... 100 %

-- Celkový počet národných kultúrnych pamiatok (NKP) v PR Banská Štiavnica: asi 190 ....... 30 %

-- Zaniknuté historické budovy do 2011: 55 ....... 8,6 %

(-- z toho zaniknuté alebo zbúrané medzi 1976 – 1993: 35 ....... 5,5 %)

(-- z toho cielene zbúraných medzi 1993 – 2011: 20 ....... 3,1 %)

-- Historické budovy v stave ruiny: 7 ....... 1,1 %

-- Historické budovy v havarijnom stave: 24 ....... 3,8 %

-- Historické budovy v ohrozenom stave: 39 ....... 6,1 %

Spolu zaniknutých, v stave ruiny, havarijných a ohrozených objektov (s úplnou alebo čiastočnou stratou autenticity): 125 ..... 19,6 %

C) Úplná alebo podstatná strata autenticity pamiatkového a historického stavebného fondu v dôsledku nevhodnej pamiatkovej obnovy od 1976 do 2011 (mapa č. 3 a fotodokumentácia v prílohe):

 Výsledky zmapovania strát autenticity v dôsledku pamiatkovej obnovy v rozmedzí rokov 1976 – 1993 – 2011 (pozri mapu v Prílohe č. 3):

- Historické objekty so stratou autenticity po nevhodnej pamiatkovej obnove (1976 – 1993): 24 .... 3,8 %

- Historické objekty so stratou autenticity po nevhodnej pamiatkovej obnove (1993 – 2011): 52 .... 8,2 % __________________________________________________________________

- Strata autenticity po pamiatkovej obnove spolu: 76 ... 12,0 %

- Historické objekty so zachovanou autenticitou po pamiatkovej obnove: 52 .... 8,2 % __________________________________________________________________

Strata autenticity pamiatkovou obnovou od 1976 do 2011: 76 ..... 12,0 %

Poznámka: Výsledná kvantifikácia je výsledkom prieskumu 30 pamiatkových objektov, na ktorých bol uplatnený „test autenticity“(v práci je z celkového počtu na ilustráciu uvedených 5 príkladov). Ostatné objekty boli posúdené na základe obhliadky a štúdiom archívnych materiálov pre konfrontáciu ich súčasného stavu so stavom pred obnovou.

Príklady straty autenticity po pamiatkovej obnove

Príklady zachovania autenticity po pamiatkovej obnove

Zachovaná autenticita priebežným využívaním a udržiavaním

III. GRAF:

Strata autenticity celkom (zánikom/ zbúraním + pamiatkovou obnovou) od 1976 do 2011: prienik/ súčet grafov I a II (125 + 76) = 201 historických objektov.

Zhrnutie:

Ak zrátame aspekt 1 + aspekt 2, teda: 62 objektov so stratou autenticity vplyvom neúdržby + 76 objektov so stratou autenticity vplyvom nevhodnej pamiatkovej obnovy, konštatujeme, že až 138 objektov z PR Banská Štiavnica nespĺňa „test autenticity“.

Je to 21,7 % z celkového počtu 637 historických budov v PR Banská Štiavnica. Poznámka: Hodnotenie budov je realizované zhruba od roku 1950 (s ohľadom na zánik a zbúranie) a asi od roku 1976 (s ohľadom na pamiatkovú obnovu).

Všetky skúmané kategórie sú dôležité pre „spätnú väzbu“ pamiatkovej ochrany nielen vo vzťahu ku autenticite, ale pre poukázanie na vplyv stavebnotechnického stavu objektov na autenticitu, alebo výsledky mapovania zaniknutých, zbúraných objektov a novostavieb poukazujú na zásah do historickej celistvosti /integrity územia.

Sumárne zhodnotenie straty autenticity pamiatkového a historického stavebného fondu zánikom, zbúraním alebo nekvalitnou pamiatkovou obnovou

V rozmedzí 1976 – 1993 ubudlo autentických objektov: 35(zánik) 24(PO) 59(spolu) 
V rozmedzí 1993 – 2011 ubudlo autentických objektov: (20 zaniknutých + 7 ruín) 27(zánik) 52(PO) 79(spolu) 

Straty autenticity 1976 – 2011 spolu: 62(zánik) 76(PO) 138(spolu)

(Poznámka: Zánik = prirodzený zánik vplyvom zanedbanej údržby alebo cielené zbúranie; PO = vplyv pamiatkovej obnovy)

Plošné/ územné mapovanie poukazuje na to, že na stratách autenticity pamiatkového a historického stavebného fondu sa podstatnou mierou podieľa paradoxne aj proces pamiatkovej obnovy. (Do hodnotenia straty autenticity po pamiatkovej obnove neboli zahrnuté historické objekty v baníckom osídlení, preto je v skutočnosti počet objektov so stratou autenticity po prestavbe, či „obnove“ oveľa vyšší. Pre účely tohto výskumu bolo prioritné zistiť stav autenticity meštianskych domov, ktoré sú situované v centre mesta. Banícke osídlenie sa ako urbanistický celok javí autenticky zachované (zachovaná pôvodná sieť ulíc a ich vrstevnicové usporiadanie, pôvodná parcelácia, aj hmotová štruktúra v rámci obrazu a panorámy mesta). Architektonická hodnota a individuálna autenticita baníckych domov je však rôznymi minulými a súčasnými prestavbami značne narušená.)

Pre objektívnosť v prieskume územia a pre ďalšie potrebné výskumy boli vybraté niektoré charakteristické aktuálne pamiatkovo obnovené objekty – národné kultúrne pamiatky (NKP), u ktorých bola miera zachovania alebo strát autenticity zisťovaná podľa kritérií „testu autenticity“. Pre „test autenticity“ nebola doposiaľ spracovaná metodika, preto pre tento účel si práca dáva za cieľ aj vypracovanie schémy pre „test autenticity“ na posúdenie miery zachovania autenticity jednotlivých pamiatkových objektov. (Vytvorenie metodiky vychádza z charakteristík autenticity a návodov na jej posudzovanie, uvedených vo Vykonávacej smernici k Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (World Heritage Centre, 2008), narského Dokumentu o autenticite (Nara 1994), Príručky pre manažment lokalít svetového dedičstva (Feilden, Jokilehto, ICCROM 1998) a pod.)

Prílohy: