Česko-slovenský BLOK architektov a výtvarníkov udelil Ceny Vladimíra Karfíka za obdobie 2019/2021

13. decembra 2022, v obradnej sieni radnice mesta Zlína od F. L. Gahuru, boli slávnostne odovzdané Ceny Vladimíra Karfíka. Udeľuje ich s trojročnou periodicitou česko-slovenský spolok BLOK architektů a výtvarníků / architektov a výtvarníkov, založený po sametovej / nežnej revolúcii priateľmi architektmi z oboch strán rieky Moravy, ktorých diela boli výrazné napriek normalizačnému režimu, ktorý ich tlačil do úzadia. Cena, pomenovaná na počesť tvorby a života jej prvého čestného nositeľa, sa tradične odovzdávala s podporou mesta, s ktorým je Vladimír Karfík a jeho architektúra ikonicky spojená. Laureátmi ceny sa v minulosti stalo 33 osobností česko-slovenskej architektúry, medzi nimi napr. Karel Prager, zakladateľ a prvý predseda BLOKu, Štefan Svetko, Alena Šrámková, Viera Mecková, Josef Pleskot, Vladimír Dedeček a ďalších

V kategórii za významnú realizáciu získali cenu autori Konverzie Jurkovičovej teplárne, Ing. arch. Martin Paško a tím DF CREATIVE GROUP. V laudáciu za BLOK Peter Žalman vyzdvihol výnimočný príklad úspešnej konverzie opustenej industriálnej budovy a jej zakomponovania do nového urbanistického celku a „koncept vloženia budovy, novotvaru do jestvujúcej chránenej hmoty industriálnej stavby. Vznikla tak pridaná hodnota najmä v temer dokonalom domyslení a realizovaní detailov. Či už vo výbere materiálov, alebo rôznych architektonických prvkov diela. Objekt má precízne obnovené a doplnené fasády na báze pohľadovej tehly, čo bol obľúbený materiál architekta Jurkoviča v jeho industriálnej etape tvorby.“ Vzniklo nadčasové dielo, ktoré k pôvodným hodnotám pridalo originálne riešenie, s výsostne súčasným výrazom a spájajúcim viaceré funkcie, sa stalo šémom, ktorý golemovsky pôsobiacim betónovým násypníkom vniesol novú silnú energiu.

Za celoživotné dielo si Cenu V. K. prevzala Ing. arch. Štefánia Krumlová. Bratislavská rodáčka (*1932) absolvovala štúdium architektúry (1949-1955) na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva diplomovou prácou u jej zakladateľa, Akademika prof. Emila Belluša. Stala sa súčasťou skupiny mladých žien, ktoré vytvorili prvú generáciu slovenských architektiek, v čase keď architektúra bola skôr mužskou doménou. Hneď po nástupe so bratislavského Stavoprojektu v kolektíve architekta Ľudovíta „Baldyho“ Jendrejáka spolupracovala na 48-triednej škole s prvou exponovanou lanovou konštrukciou nad telocvičňou od statika Jozefa Poštulku, 2x osadenou v Bratislave. Ale jej najväčším prínosom boli najmä predškolské zariadenia v ťažiskách obytných súborov a malá architektúra. Vynikali rozihranou a dômyselnou hmotovou skladbou, drobnou mierkou a prepojením interiéru s exteriérom. Jej korektné medziľudské vzťahy sa premietli aj do jej profesie. Ako spolupracovníčka Štefana Svetka, autora sídliska „Februárka“, ale aj ako jeho dlhoročná obyvateľka, sa stala jeho patrónkou. Už roky sa snaží zabrániť „zahusťovaniu“ pôvodnej zástavby a zničeniu jeho autenticitity. „Eja“ Krumlová, ako ju volajú priatelia, je „svieža dáma, s excelentným myslením a názormi. Sleduje internet, píše maily, viac ako 15 rokov študuje na univerzite tretieho veku počítače a fotografiu a stále sa zaujíma o svet okolo seba“ , ako uviedol vo svojom prejave za BLOK doc. Ivan Gürtler.

Cenu za celoživotné dielo udelil BLOK aj výraznej osobnosti českej architektonickej a spoločenskej scény prof. Ing. arch. Miroslavovi Masákovi, dr. h. c. (*1932). Po absolvovaní Fakulty architektury a pozemního stavitelství ČVUT nastúpil do libereckého Stavoprojektu a tento krok predurčil jeho odbornú aj osobnú životnú dráhu. Ako tvorivý architekt stál často s kolegami zo SIALu pri zrode významných stavieb, ako sú výstavný pavilón F v Liberci, obchodný dom Máj v Prahe, nákupné stredisko Ještěd v Liberci a rekonštrukcia Veľtržného paláca Národnej galérie v Prahe (za ktorú je držiteľom CVK v r. 1996). Stavoprojekt ovplyvnil aj jeho spoločenskú a pedagogickú činnosť. V r. 1968 spoluzakladá SIAL a jeho Školku – samostatný ateliér čerstvých absolventov štúdia architektúry. Po auguste 1968 bol nútený túto činnosť zanechať, napriek tomu pokračoval v neoficiálnych skupinách. Po roku 1989 sa stáva poradcom prezidenta Václava Havla, s ktorým ho spájal vzťah ešte z čias disentu. Ako tvorivý architekt je autorom napr. rekonštrukcie prezidentskej rezidencie v Kráľovskej záhrade Pražského hradu. Vo výchove architektov pokračoval ako externý pedagóg Fakulty architektury Vysokého učení technického v Brne, kde v roku 1999 získava titul profesora v odbore architektúra. Jeho život a dielo sa stali trvalou súčasťou dejín českej architektúry a spoločnosti druhej polovice 20. storočia.

Laureáti, s výnimkou neúčasti profesora Masáka zo zdravotných dôvodov, si ceny prevzali z rúk predsedu BLOKu Ing. arch. Zdeňka Trefila, viceprimátora štatutárneho mesta Zlína Mgr. Pavla Bradu a predsedu slovenskej sekcie Ing. arch. Ruda Žákovského. Magistrát štatutárneho mesta Zlína pozval laureátov a hostí po skončení slávnostnej časti udalosti na neformálny raut. V rámci diskusie sa zástupcovia mesta a BLOKu zhodli, že tradíciu CVK v Zlíne bude je dôležité nielen zachovať, ale aj rozšíriť jej verejný dopad a uznanie.