Výročné ceny Spolku architektov Slovenska 2022

V článku prinášame krátky súhrn a predstavujeme jednotlivých laureátov.

Cenu Dušana Jurkoviča udelil Spolok architektov Slovenska už 56. krát. Architektonická cena s najväčšou tradíciou u nás sa udeľuje autorovi, alebo autorskému kolektívu za dielo, ktoré prispieva k zvýšeniu úrovne a prestíže architektonickej tvorby na Slovensku.

Cenu Dušana Jurkoviča 2022 sa hodnotiaca komisia rozhodla udeliť architektonickému dielu: 

Konverzia Jurkovičovej Teplárne, Bratislava (Dielo sme podrobne predstavili tu)
Autor: Martin Paško a tím DF CREATIVE GROUP
Spoluautori architektonickej časti: Zuzana Zacharová, Eva Belláková, Matúš Podsklalický, Martina Michalková, Alexandra Havranová
Hlavný inžinier projektu: Roman Bányai
Hlavný statik: Peter Gavaľa
Autor obnovy fasád: Pamarch / Pavol Pauliny
Spolupráca: Pavol Pribylinec, Vlasta Viglašová, Juraj Prokipčák, Mária Kubaliaková
Interiér: DF Creative Group, Perspektiv, Beef architekti, Point architekti
Rok dokončenia: 2021
Lokalita: Bratislava

Cene Dušana Jurkoviča sme venovali samostatný rozsiahly článok, v ktorom nájdete komentáre poroty aj všetky nominované diela.

Z komentárov poroty: 

“V území anonymných podlubí nového bratislavského downtown-u pôsobí ako správne zjavenie zo skutočne inej doby. Analytická reštaurátorská práca s maximom pôvodného vizuálu zvonku, zvnútra pôsobivé prelínanie úrovní podlaží a kombinovanie uzavretých a otvorených priestorov. Z kvalitného prevedenia stavby a hodnotných detailov nie je cítiť iba vysokú cenovku ale aj zanietenie architektov pre dopovedanie príbehu stavby do konca. Pulzujúcim životom svojich prevádzok sa objekt stáva záchranným kolesom v mori okolitého anonymného urbanizmu. Negatíva rozporuplného riešenia výškovej úrovne a tvaru okolitého terénu vyvažuje ambícia byť individualistom s vlastným životom v území rodiacej sa mestskej štvrte,”
- Richard Murgaš.

Okrem Ceny Dušana Jurkoviča bola tradične udelená aj Cena Emila Belluša za celoživotné dielo a Cena prof. Martina Kusého za publikačnú činnosť v oblasti architektúry.

Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo udelilo prezídium Spolku architektov Slovenska architektovi Pavlovi Merjavému. (viac v samostatnom článku)

LAUDATIO:

Autorom textu je architekt a kolega Alexander Bél:

"Je mi cťou, že mi pripadla mimoriadne čestná úloha predniesť laudátio pri príležitosti udelenia ceny Emila Belluša úspešnému a špičkovému architektovi Pavlovi Merjavému. Narodil sa v Humennom na východe Slovenska a celý život tvorí na Slovensku.

Od čias, kedy sme po spoločnom štúdiu promovali v roku 1959 na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave, do dnešného dňa prešlo mnoho rokov. Na začiatku svojej úspešnej kariéry absolvoval postgraduálne štúdium v odbore územné plánovanie na VUT v Brne, ktoré úspešne ukončil v roku 1967. Kariéru architekta začal ako „učeň“ pod krídlami známeho košického architekta Janka Gabríniho.

Dovoľte mi, aspoň v stručnom znení, pripomenúť obdivuhodnú tvorivú dráhu architekta, spolužiaka a priateľa. Veľký diel pracovného života prežil ako tvorivý architekt v košickom Stavoprojekte. Jeho profesionálna kariéra začala už počas ukončenia vysokoškolského štúdia v roku 1959, kedy sa Paľo úspešne zúčastnil celoštátnej architektonickej súťaže na Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici, v ktorej obsadil 1. miesto. Toto dielo do dnešných dní zdobí prostredie Tatranskej Lomnice. Po ukončení štúdia nastúpil do Stavoprojektu v Košiciach, kde pôsobil až do roku 1989 ako architekt, potom do roku 1992 ako technický námestník riaditeľa a od roku 1992 pracuje ako autorizovaný architekt SKA.

Od roku 1959 stál na čele spracovateľských tímov celého radu významných architektonických a urbanistických diel. Okrem Československa boli mnohé jeho diela navrhované i v zahraničí: Pamätník mieru, Aden, Jemenská republika (spoluautor A. Račko), Veľvyslanectvo ČSSR v Berlíne (spoluautor A. Bél), štúdia 1970, Štátna opera v Belehrade (spoluautor A. Bél), medzinárodná súťaž 1973.

Aktívnu úspešnú tvorivú fázu života strávil v Košiciach, kde pod jeho tútorstvom začínalo svoju profesijnú kariéru veľa dnes známych a úspešných architektov. Jeho diela majú vysoký výtvarný akcent, kreslenie a maľovanie je podtextom každého jeho diela.

Toto jeho cítenie je jasne čitateľné v jeho postoji a v prístupe k projektovaniu stavieb, kde bolo nutné aplikovať typizované konštrukčné systémy. Ako výtvarne cítiaci architekt sa prejavoval i v období dominantného postavenia stavebnej výroby a vytváral architektúru s výtvarným nábojom. Jeho snahou bolo vytvorenie symbiózy architektúry a výtvarného umenia pre obohatenie a vytvorenie ďalšej kultúrnej dimenzie nášho prostredia. Rozsiahla je i jeho interiérová tvorba, spolupráca s výtvarnými umelcami, členstvo v odborných spoločnostiach a vystúpenia na odborných podujatiach.

Stále bol plný tvorivého elánu a zápalu. Spomínam si na študijnú cestu s cieľom oboznámiť sa „ako to robia inde“. V rámci prípravy vypracovania územného plánu sídliska obytného súboru Dargovských hrdinov v Košiciach sme boli v Dánsku a Švédsku. V závere každého dňa pobytu sme si nakreslili náčrty aktuálnej koncepcie urbanistického riešenia. Takto vznikali nové, stále sa rozvíjajúce funkčno-priestorové štruktúry. Vlastne základné princípy sme vytvorili a rozvíjali v priamom kontakte s terénom a prostredím. Bolo to vzrušujúce, zimomriavky cítim aj teraz.
Veľkú časť Paľovej tvorby stretávame nielen v Košiciach, ale i v ďalších mestách a obciach celého Slovenska.

Za svoje vynikajúce architektonické diela bol oceňovaný v priebehu svojej kariéry veľakrát. Prvou bola Cena Dušana Jurkoviča za Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Ďalej nasledovali Cena Cypriána Majerníka za Pamätník Oslobodenia Skároš - okres Košice, Cena mesta Košice, Ceny primátorov miest Košice, Humenné, Michalovce, Krompachy."

Cena profesora Martina Kusého za rok 2022:

Porota na svojom októbrovom zasadnutí rozhodla, že tento rok nebude udelená Cena Martina Kusého v kategórii vedecko-výskumnej činnosti. Rozhodla však o udelení dvoch cien v kategórii popularizácie a propagácie architektúry. Cenu za prezentáciu architektúry, dokumentáciu industriálneho dedičstva a technických pamiatok na Slovensku udelila občianskemu združeniu Čierne diery za publikáciu Čierne diery 2: Priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska. Druhým Laureátom Ceny Martina Kusého sa stal in memoriam Ľuboš Fussek za dlhoročnú podporu a propagáciu architektúry.

Na záver bola odovzdaná Cena profesora Jozefa Lacka za najlepšiu diplomovú prácu absolventov architektonických škôl, ktorá putovala do rúk Karolíny Bujdákovej za prácu Múzeum pocitov. Absolventský projekt je odpoveďou na špecifické zadanie medzinárodnej architektonickej súťaže. "Voľba redukovaného bezkontextového prostredia soľnej pláne vytvorila ideálnu pôdu pre nezaťaženú a okolím nepredikovanú hru s obsahom zadania - pocitmi. Manipulácia s nimi sa odohráva vo viacerých rovinách. Neobmedzuje sa výlučne na interiérové expozície, ale už samotný efemérny viacplánový exteriér prispieva k zásadnému naplneniu témy. Platí pravidlo, že jediným exponátom je samotný objekt a jeho stavebné súčasti, čo je v prípade absentujúceho hmotného obsahu expozície múzea viac ako opodstatnené...," píše sa v komentári poroty.

Výsledkom súťaže a oceneným dielam sme venovali samostatný článok.

Fotografie Andreja Trebatického zo slávnostného odovzdávania cien Spolku architektov Slovenska: