Rozhovor s primátorom Košíc Jaroslavom Polačekom

Metropola východu stojí pred zásadnými výzvami. Košice čaká príprava dlhodobých stratégií a koncepčných dokumentov, ktoré určia smerovanie rozvoja mesta v dlhodobom horizonte. V najbližšom čase sa počíta s obstaraním nového územného plánu, Košice sa stali prvým slovenským mestom, ktoré uspelo vo výzve Európskej komisie na podporu inovatívnych a experimentálnych projektov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, Pripravuje sa viacero architektonických súťaží... Mesto preto aktuálne hľadá nového hlavného architekta, ktorý bude realizovať víziu premeny ÚHA na strategické pracovisko, schopné koncepčne smerovať budúci rozvoj a tvorbu mesta.

Na otázky redakcie Archinfo odpovedal primátor mesta Košice Jaroslav Polaček:

AI: Aký je Váš vzťah k architektúre?

JP: Ako primátor mesta vnímam obrovskú zodpovednosť, ktorá mi bola dočasne zverená za správu nášho mesta. V nejakom stave sme ho po našich predkoch zdedili a chceme ho v lepšom odovzdať budúcim generáciám. Veľkou súčasťou zodpovednosti je urbanistický a architektonický ráz nášho mesta. Krok za krokom sa snažíme s kolegami zlepšovať postupy ako tvoríme verejné priestory, alebo ako investujeme do kvalitných verejných stavieb, čoho príkladom sú naše nájomné byty na Jesenského ulici.

AI: Ako vnímate rozvoj mesta v posledných rokoch? Aké sú priority Košíc pre smerovanie v krátkodobom a dlhodobom horizonte?

JP: Rozvoj mesta vnímam ako veľmi komplexnú tému. V poslednom období sa pozornosť sústreďuje na skvalitnenie života jeho obyvateľov. Ide nám o lepšie verejné priestory, lepšiu MHD, lepšiu sociálnu vybavenosť, lepšie životné prostredie. V dlhodobom horizonte je pre nás dôležité vytvoriť podmienky na rozvoj pracovných príležitostí s vysokou pridanou hodnotou a bez negatívnych vplyvov na životné prostredie. Bohužiaľ máme jedno z najhorších ovzduší v Európe, čo sa premieta aj do zdravotného stavu obyvateľov. Toto sú všetko témy na ktorých musíme tvrdo pracovať.

AI: Vašim cieľom je dlhodobá transformácia Útvaru hlavného architekta na strategické pracovisko  v oblasti rozvoja a tvorby mesta. Čo považujete za najväčšie problémy súčasného postavenia útvaru a jeho organizácie? 

JP: Útvar je personálne poddimenzovaný vzhľadom na šírku a množstvo úloh, ktoré pred ním stoja. Úlohy vyplývajú z dennej agendy ale aj z možností čerpania prostriedkov z Plánu obnovy, z eurofondov a iných dotačných schém, o ktoré súperíme z ostatnými mestami. Chceme, aby každé euro bolo investované zmysluplne a v duchu predvídateľných potrieb mesta. Mesto má veľký investičný dlh najmä v ekologickej doprave - potrebujeme dobudovať cyklocesty a zlepšiť MHD tak, aby sa zastavil negatívny trend nadmerného používania osobných áut, ktoré zahlcujú mesto aj sídliská. ÚHA úzko spolupracuje s oddelením stratégie, pre ktoré pripravuje alebo spolupracuje na príprave strategických dokumentov, ktoré toto zabezpečia aj v dlhodobejšom horizonte, ako je jedno volebné obdobie. V posledných rokoch sa cieľavedome pripravujeme na riešenie negatívnych dopadov, ktoré nás čakajú v súvislosti s klimatickými zmenami. 

AI: Ako si predstavujete ideálny model fungovania ÚHA a nastavenie spolupráce s vedením mesta?

JP: ÚHA by mal byť nezávislým, kompetentným mestotvorným orgánom, ktorý bude primárny radca primátora v otázkach urbanizmu a architektúry mesta. V prípade, že budeme vidieť silnú víziu a silné manažérske zázemie jeho rozvoja dokážem si predstaviť aj jeho vyňatie z organizačnej štruktúry magistrátu.

AI: Podporovali ste zmenu organizačnej štruktúry ÚHA a následné výberové konanie na pozíciu hlavného architekta. Napokon sa rozhodlo tak, že sa obe veci spoja. Nakoľko bude mať nový hlavný architekt voľné ruky pri vytváraní novej štruktúry pracoviska?

JP:

Výberové konanie sme zámerne koncipovali tak, aby budúcu podobu ÚHA a víziu jeho rozvoja v silnej miere definoval budúci hlavný architekt.

Hľadáme osobnosť s víziou a najmä chuťou ju presadiť a sme naozaj zvedavý s akými predstavami sa kandidáti nakoniec prihlásia. Isté kroky už ale nastali aj teraz, ako napríklad posilňovanie a reorganizácia súčasných referátov, no hlavná časť práce je ešte pred nami.

AI: Do akej miery počítate s posilnením ÚHA v rámci organizačnej štruktúry magistrátu? Uvažujete aj o možnosti zriadenia Metropolitného inštitútu, ako má napríklad Bratislava? 

JP: O možnosti vzniku útvaru na úrovni MIB-u v Bratislave sa diskutuje u nás už dlhodobejšie. Je to samozrejme atraktívna predstava, ktorej realizácia bude vo veľkej miere závisieť od toho, či nájdeme vhodný manažérsku osobnosť na túto pozíciu s víziou a plánom, ktorý bude dostatočne presvedčivý pre všetkých aktérov. V neposlednom rade tu je aj potreba stabilizácie súčasných zmien, než sa posunieme ďalej.

AI: Nový hlavný architekt sa bude musieť popasovať s dokončením územného plánu mesta, či prípravou vízie rozvoja mesta v horizonte do roku 2050. Aké faktory by mal zohľadňovať nový územný plán? 

JP: Podľa výsledkov prieskumov a rozborov pre nový územný plán, ktorý mesto zabezpečuje od roku 2015, zhrnutých do Zadania, je hlavným dôvodom obstarania nového územného plánu potreba jeho zosúladenia so súčasnými legislatívnymi požiadavkami a potreba reagovať na súčasné trendy, keď sa do popredia dostáva najmä zdravé životné prostredie.

Zrejme sme v niektorých smeroch exploatácie krajiny dosiahli limity, za ktorými už reálne hrozí zhoršenie kvality života obyvateľov. V Košiciach máme veľa území, dokonca aj v rámci širšieho centra, ktoré sa nevyužívajú v súlade so svojím potenciálom, prípadne sa nevyužívajú vôbec. Sú v transformácii, zmenil sa ich majiteľ alebo podmienky na trhu s výrobkami, ktoré sa na týchto územiach vyrábali. Aj keď sa za posledných 20 rokov veľa brownfieldov zrevitalizovalo (napr. Kasárne KulturPark, Pivovar, Tabačka atď.), stále tu máme Malinovského kasárne, Východoslovenské tlačiarne, Magnezitku, čo sú všetko príležitosti na investície pre kvalitných developerov, ktorých musíme nájsť a v rámci možností samosprávy ich podporiť súčinnosťou pri tvorbe koncepcie využitia územia tak, aby bolo udržateľne využívané a nestálo ladom. Preto rozbiehame aj veľký projekt Nové mestské centrum, snažíme sa komunikovať so štátom o využití územia podvyživenej nákladnej železničnej stanice a pod. Veľké úsilie tiež vkladáme do podpory športu a výstavby športovej infraštruktúry. Pre lokálne športové stavby sa nám osvedčuje koncepcia využitia školských pozemkov, ktoré často neboli využívané dlhé roky a sú v majetku mesta.

AI: Aké ďalšie výzvy čakajú nového hlavného architekta? Spomínala sa užšia spolupráca s analytickým zázemím magistrátu, alebo širšia implementácia princípov udržateľného urbanizmu a architektúry…

JP: Ako som už spomínal, prirodzeným partnerom pre spoluprácu s ÚHA je oddelenie stratégie a jeho referáty, pri príprave dlhodobých stratégií a koncepčných dokumentov. Avšak mesto pre kvalitné rozhodovanie potrebuje aj výrazne posilniť získavanie a analýzu dát. Veľkým úspechom v tomto smere je zapojenie sa mesta do projektu Košice 2.0, prostredníctvom mestskej neziskovky Creative Industry Košice. Projekt Košice 2.0 je realizovaný vďaka iniciatíve Európskej komisie Mestské inovačné opatrenia (UIA). Cieľom je podporiť inovatívne a experimentálne projekty v oblasti trvalo udržateľného rozvoja miest v takom rozsahu, v akom by ich mestá za bežných okolností neboli schopné financovať. Košice sa stali vôbec prvým mestom na Slovensku, ktoré vo výzve uspelo. Spolupráca ÚHA a CIKE, prípadne využitie synergie z pôsobenia týchto dvoch organizácií môže výrazne pomôcť Košiciam v rozvoji tých správnych oblastí, ktoré v budúcnosti zabezpečia prosperitu a konkurencieschopnosť Košíc v tom najširšom význame slova.

AI: V ktorých slovenských a zahraničných mestách možno hľadať inšpiráciu?

JP: Primárne sa pozeráme na mestá ako Praha, Brno a Bratislava. Myslím, že je to sú realistické referencie, ku ktorým sa dokážeme priblížiť. Naše predstavy však konzultujeme s odborníkmi, ktorí sa pohybujú najmä v nemeckom, či francúzskom prostredí.

AI: Útvar za dva roky pripravil päť architektonických súťaží pre kľúčové verejné priestory alebo nájomné bytové domy. Ste spokojný s výsledkami? Ako vnímate úlohu architektonických súťaží pri budúcom formovaní Košíc?

JP: Sme veľmi radi, že sa v našom meste postupne rozbiehame so súťažami. Naposledy to boli spomínané nájomné byty, či kľúčová verejná lokalita Mlynský náhon. V oboch prípadoch sme mali výbornú odozvu odbornej, aj laickej verejnosti.

Je to určite prístup, v ktorom chceme pokračovať aj v budúcnosti. Už teraz máme vytipovaných minimálne desať väčších projektov.

V kvantite a kvalite budúcich súťaží bude zohrávať vedenie ÚHA samozrejme kľúčovú úlohu. 

AI: Čo môže byť pre kvalitného uchádzača motiváciou pre účasť vo výberovom konaní?

JP: Košice úprimne považujem za unikátne mesto s obrovským potenciálom, v ktorom sa zároveň živo ukazujú všetky výzvy našej doby. Dopady priemyslu, vstup nových technológii, dynamický rast, ktorý ale ešte neprináša pozitívny efekty pre všetkých. Človek s chuťou veci zlepšovať bude mať možnosť pracovať s mestom v mierke, kde efekty jeho práce budú relatívne rýchlo citeľné. Zároveň, budúci hlavný architekt bude pre mňa kľúčovým partnerom v diskusiách o otázkach urbanizmu a mestského rozvoja. Sám viem, že ak sa dokážeme všetci, vedenie mesta, magistrát a ďalší aktéri zjednotiť za silnou víziou, dokážeme posunúť veci zásadne dopredu.

Ďakujeme za ozhovor!