Súťaže a súťaženie: rozhovor s primátorkou Leopoldova Teréziou Kavuliakovou

Súčasná primátorka Leopoldova Mgr. Terézia Kavuliaková a jej predchodca bývalý primátor Leopoldova JUDr. Milan Gavorník získali za vypísanie najväčšej architektonickej súťaže na verejnú budovu (od éry vzniku samostatnej Slovenskej republiky) ocenenie patrón architektúry udeľované v rámci ceny CE.ZA.AR.

Odvtedy uplynuli takmer tri roky. Pred niekoľkými dňami bol otvorený park v širšom centre mesta (súťaž 2017, Klára Zahradníčková, Jakub Kopec, Tomáš Džadoň). Budúci rok by sa mal realizovať nový mestský úrad (2014, zerozero) a o rok neskôr prestavba bývalého kina na kultúrne centrum (súťaž 2017, A B.K.P.Š). Spoločným menovateľom týchto projektov je otvorená architektonická súťaž, vždy kvalitne pripravená a obsadená.

Projekty a už aj prvá realizácia dávajú tušiť zaujímavé výsledky. Na štyritisícové mesto s obdivuhodná štatistika

Má Leopoldov šancu stať sa slovenským Litomyšlom? O architektonických súťažiach a budúcom rozvoji mesta sme sa rozprávali s primátorkou Mgr. Teréziou Kavuliakovou:

Aký je váš vzťah k architektúre?
V tejto oblasti nie som odborník, architektúru vnímam ako jej bežný užívateľ. S obdivom však pozerám na kreativitu a nápady jej tvorcov. V súvislosti s problematikou samosprávy si však myslím, že architektúra nie je len vizuálna záležitosť, ale dôležitá je aj jej funkčnosť, využiteľnosť a efektívnosť.

Prečo Leopoldov zvolil pri verejných stavbách formát otvorených architektonických súťaží?
Architektonická súťaž je podľa môjho názoru najlepší spôsob, ako získať množstvo zaujímavých nápadov na vyriešenie vašej požiadavky. Je už potom len na vás, ktorý z návrhov vás osloví a rozhodnete sa pre jeho realizáciu. Takže za najväčšiu výhodu tohto spôsobu výberu návrhov považujem množstvo a variabilitu návrhov, vďaka čomu sa rozširuje obzor pri konečnom výbere. Aj v minulosti vznikli významné stavby ako výsledok architektonickej súťaže, nie je to teda žiadna novinka.

Prekvapila Vás účasť a kvalita návrhov?
Áno. Do súťaží sa nám zapojilo veľa uchádzačov. Možno to bol „hlad“ po tejto forme realizácie, možno to boli pre architektov zaujímavé výzvy, ktoré sa nevyskytujú často. Nový úrad, úplná rekonštrukcia kultúrneho stánku či tvorba mestskej oddychovej zóny sú projekty, ktoré verejná správa nezadáva často.

Ako ste spokojná s výsledkami?
Som spokojná a verím víťazným projektom. Nie sú tradičné, priniesli iný pohľad na vec. Je prirodzené, že nie každému sa víťazný návrh páči. Verím však, že po realizácii projektov občania ocenia výsledky nášho úsilia.

Aké sú podľa vás výhody súťaženia?
Za najväčšiu výhodu považujem množstvo ponúknutých riešení. Širšia paleta možností otvára obzory pri realizácii rôznych stavieb. Človek zrazu oveľa lepšie a názornejšie vidí, ako rôznorodo je možné so základným zadaním pracovať. 

Negatíva?
Finančná náročnosť prípravy a priebehu súťaže. Možno preto menšie samosprávy tento spôsob získavania dodávateľa projektovej dokumentácie nerealizujú. Prečo to však nevyužívajú veľké mestá, to neviem a možno je to škoda.

Znamená pre vás zastrešenie súťaží zvýšenú administratívnu / časovú záťaž?
Nie je to záťaž, ak veríte, že výsledok bude stáť za to.

Ako vníma verejnosť proces súťaženia? Bol záujem o výstavy súťažných návrhov?
Návrhy sme vystavili počas hodových slávnostní v našom meste, prizvali sme aj víťazných uchádzačov, aby svoj návrh detailnejšie predstavili občanom.

Sú občania stotožnení s víťaznými projektmi?
Názory a reakcie na akúkoľvek stavbu sú vždy rôzne, nie všetci musia byť stotožnení s novými trendmi, pripadne s návrhmi, ktoré zohľadňujú ekologickú stránku a reagujú na klimatické zmeny, ktorým v súčasnosti čelíme, čo je aj jednou z priorít pri výbere konkrétnych návrhov, napr. v prípade nového parku. Vždy sa však snažíme brať do úvahy aj názory obyvateľov, koniec-koncov im sú stavby prioritne určené. Názorová pestrosť, pozitívne či negatívne ohlasy sú však úplne normálnym a legitímnym javom pri akomkoľvek novom zásahu do architektonickej tváre mesta, a to bez ohľadu na spôsob výberu návrhov projektovej dokumentácie.

Aké sú plány mesta do budúcnosti?
Teraz nás čaká fáza realizácie. V prípade, že opätovne vznikne potreba, určite znovu využijeme súťaže návrhov.

Zaujímavý postreh na záver?
Všetkým, ktorí váhajú, odporúčam, aby to vyskúšali. Neviete si ani predstaviť, aké zaujímavé riešenia získate. Vytvárame predsa verejný priestor, verejné budovy, ktoré by mali byť tým najlepším, čo v obci či meste máme. Preto neváhajte a využite túto možnosť, ktorá prispeje k skvalitneniu budovania architektúry miest, kde žijeme. 

Titulná fotografia: Ján Kekeli - Nový park v Leopoldove