Reflexie - rok 2026 pohľadom architekta, druhá časť (J-L)

Čo Vás v roku 2025 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo?

Osobné výpovede môžu byť trochu iné, ako oficiálne hodnotenia. Ďakujeme kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na to, čo v nich rezonovalo. 

Katarína Jägrová 

Za „naj" v roku 2025 považujem posun v myslení o meste - rastúcu potrebu transformácie existujúcich mestských štruktúr a postupné opúšťanie suburbanizačnej logiky.
V Bratislave je čoraz zreteľnejšie artikulovaná ambícia udržateľného, kompaktnejšieho mesta, ktoré svoju budúcnosť neviaže na rozširovanie, ale na kultiváciu a prestavbu toho, čo už máme.

Pokročilo sa v myšlienkach rozvoja bratislavskej nábrežnej línie - LIDO, Zimný prístav, v kultivovaní dopravných koridorov s dôrazom na ekologické aspekty, v oživení viacerých brownfieldov. Vznikla platforma Tu-BA a otvorila svoje priestory pre odborné diskusie s cieľom nachádzať zmysluplné integrované riešenia a lepšiu koordináciu aktérov.

Zároveň rastie napätie medzi rozvojovým tlakom a aktuálnou interpretáciou regulačných limitov, čo je síce problematické, ale nevyhnutné - odhaľuje, kde je územnoplánovací rámec prežitý alebo nedostatočne presný.

Práve táto konfrontácia je podľa mňa najdôležitejším momentom roka: posúva nás k mestu, ktoré vzniká evolúciou kvality, nie iba akumuláciou novostavieb.

Kornel Kobák 

Keď rozmýšľam, čo mi z jednotlivostí „frnklo do nosa“, tak mi napadá víťazstvo vinárstva (Vinárstvo S Strekov, What architects) v dvoch prestížnych architektonických cenách CE ZA AR (kategória Občianske a priemyselné budovy) a Cena Dušana Jurkoviča.

V tej všeobecnej rovine to bol „zázrak“ v podobe prijatia Architektonickej politiky Slovenska vládou SR. Po rokoch snažení a príprav je APS zdrojom optimizmu pre našu profesiu. V prostredí súčasnej politiky búrania európskych hodnôt sa jej účinky môžu ľahko rozplynúť na slovnú kašu. Je aj úlohou architektov dostať ju v nastávajúcich rokoch do praxe.

To je moja reflexia o architektonickom Slovensku v roku 2025.

Andrej Kocian 

Z roku 2025 mám viacero pozitívnych ale aj negatívnych spomienok.

Veľmi trpkú pachuť vo mne zanecháva prístup k súťaži na budovu Slovenského národného múzea. Ide o vzorový príklad diletantizmu na MK. Ani nový stavebný zákon nesplnil očakávania a považujem ho za premárnenú príležitosť.

Naopak veľmi príjemne sa mi spomína na množstvo dokončených a publikovaných diel v tomto roku. Mnohé by obstáli v širšom meradle. Hlavne stavby ako Hausberg, Banánka, Knižnica v Prešove, dostavba ZŠ v Bernolákove a mnohé iné. Skvelou správou je, že môžeme vidieť aj kvalitné práce z verejných zdrojov čo je myslím rastúci trend. V našej polarizovanej spoločnosti ma teší súdržnosť architektonickej obce. Ako si priama konkurencia nielen v súťažení CE.ZA.AR želá úspech, uznáva kvality súpera a dokáže spoločne komunikovať je zdrojom nádeje.

Martin Kusý 

Možno môj príspevok nebude celkom z architektúry, ale chcel by som dať do pozornosti sochu Imricha Karvaša pred NBSkou od Štefana Papča. Je to počin - po mnohých rokoch dobré dielo v architektúre. Námet, prevedenie, spojenie s priestorom. Všetko. Akoby to námestie Slobody priťahovalo okolo seba dobré veci, rekonštrukcia fontány to tam po rokoch znovu naštartovala  - a uvedomil som si to 17. novembra na proteste, ako sa z toho stalo živé a dôležité miesto. Takže neprekvapí, že keď konečne máme dôstojný pamätník k tomu dňu, tak je tiež na námestí Slobody. Tam osobitne oceňujem jeho umiestnenie. Veci sa dejú.

Peter Lényi 

Príbeh súťaže na obnovu sídla Slovenského národného múzea. Vyhlasovateľ sa rozhodol zrušiť súťaž po odovzdaní súťažných návrhov v 2. etape, lebo dostal od svojho zriaďovateľa, Ministerstva kultúry SR, informáciu, že nie sú peniaze na realizáciu obnovy. Jeden zo súťažiacich podal námietku voči takémuto postup na Úrad pre verejné obstarávanie. Ten vec posúdil a nariadil Slovenskému národnému múzeu súťaž riadne dokončiť, čo sa v týchto týždňoch naozaj udialo.

Okrem toho, že je to podstatné pre túto konkrétnu súťaž, je to aj signál pre širšiu obec, že pravidlá majú platiť pre všetkých. A keď sú porušené, treba sa domáhať nápravy, vec ešte vôbec nemusí byť stratená. 

Igor Lichý 

V roku 2025 ma v architektúre na Slovensku zaujalo viacero vecí. Prvou je kniha Šiel som po meste a na ulici stálo s podtitulom Umenie Banskej Bystrice v období socializmu od Zuzany Majlingovej. Názov presne pomenúva pocit, ktorý si pamätám z detstva v Banskej Bystrici – ako som pri objavovaní mesta narážal na sochy, ktoré tam jednoducho boli. A dnes sa, vďaka knihe, dozvedám, ako sa volajú, kto ich vytvoril a za akých okolností vznikli.

Dnes už žijem v Bratislave a prakticky denne chodím okolo budovy starého Avionu. Preto ma milo prekvapila aj kniha Kataríny Haberlandovej a Ľubice Voľanskej. Fantastická je svojou komplexnosťou, nevenuje sa len architektonicko-stavebnej stránke domu, ale priam antropologicky skúma mnoho iných aspektov, vrátane príbehov ľudí, ktorí v ňom žili a stále žijú.

Asi najväčšiu radosť mi však robí to, že Nová tržnica na Trnavskom mýte znovu ožíva. Ešte nedávno to vyzeralo, že melie z posledného, no vďaka aktivite mestskej časti Nové Mesto sa očistila od nevkusných nánosov, vrátila sa k svojej pôvodnej modernistickej podobe a postupne si nachádza nových užívateľov. Zdá sa, že mala viac šťastia než neďaleký Istropolis.