Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Hörmann

Brány a dvere

Diaľničná cesta 5186/2B
Senec

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

Slovenský plynárenský priemysel

férový dodávateľ ene

Mlynské nivy 44/a
Bratislava 26

Inteligentné inštalačné systémy

ABB i-bus® EIB / KNX je inteligentný...

ABB (výrobca)
ABB (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

Hore
Poohliadnutie sa za architektonickými cenami v uplynulom roku.

Poohliadnutie sa za architektonickými cenami v uplynulom roku.

Krátka reflexia hodnotenia architektúry v roku 2015. Aká je slovenská architektúra, vieme to objektívne zhodnotiť?

Snažíme sa o mapovanie slovenskej architektúry. Komplexný, definitívny a objektívny obraz sa nedá urobiť. Na to nemá nikto dostatok úplne verných údajov, ani dostatočný nezávislý odstup. Napriek tomu však potrebujeme byť čo najlepšie zorientovaní a aktívne poznávať architektonickú scénu v ktorej sa profesionálne pohybujeme i fyzicky žijeme.

Dá sa architektúra vôbec hodnotiť?

Áno, aj nie. Dá sa hodnotiť subjektívne. Objektívne je to ťažké až nemožné. Skúsim načrtnúť prečo.

Ak vyslovíme akýkoľvek definitívny súd - ktorá architektúra je najlepšia a čo by malo byť vzorom, úsudok má iba relatívnu platnosť. Lebo ak by sme tento súd zobrali vážne ako vzor a začali sa k nemu všetci nekriticky približovať, tak by sa stal brzdou ďalšieho hľadania a vývoja. Ustrnuli by sme na jednej úrovni. (Ak by všetky diela boli vytvorené podľa jedného vzoru, iné alternatívne riešenie by bolo milšie, krajšie a zaujímavejšie). Iba porušovanie jestvujúcich paradigiem je krokom ďalej, k novej kvalite.

Na strane druhej sa nesmieme vzdať snahy o analyzovanie toho čo vzniká, kritické hodnotenia, diskusiu a vyjadrovanie svojich názorov. Treba len pamätať, že v oblasti architektúry nesmieme brať akékoľvek vyjadrenia a závery smrteľne vážne. Nič neplatí absolútne a všetko treba kriticky posúdiť svojim vlastným zdravým rozumom a v kontextoch. Vyjadrenia majú relatívnu platnosť, vzhľadom na okolnosti v ktorých obsah vznikol.

Hodnotenie architektúry je teda subjektovo - objektový proces a vždy bude závislé a ovplyvnené hodnotiacim subjektom.

Aké boli tohtoročné výročné architektonické ceny?

Na Slovensku sú zatiaľ udeľované tri relevantné architektonické ocenenia. Najstarším je Cena Dušana Jurkoviča Spolku architektov Slovenska. Slovenská komora architektov udeľuje Cenu za architektúru CE.ZA.AR v šiestich kategóriách. Treťou cenou je cena ARCH vydavateľstva Eurostav.

Tento rok som mal možnosť byť dosť blízko. V prvých dvoch cenách som bol členom poroty a tretiu cenu sledujem takisto dlhé roky takisto bezprostredne (niekedy aj z pódia). Výsledky posledného ročníka i všetky ocenené diela si môžete podrobne pozrieť aj priamo na našej stránke. (Viď súvisiace články celkom dolu).

Už dlhší čas sa vedie polemika o tom, či mať na Slovensku tri architektonické ceny  nie je veľa? Či by sa ceny nemali zjednotiť? Či by nemala byť cena iba jedna? Aby sme aj verejnosti mohli ukázať, ktorá je tá pravá, najlepšia architektúra. Je mnoho argumentov za i proti. (Na Slovensku je samozrejme “cien za architektúru” ešte viac. V kultúrnom svete takisto. A rôzne ceny majú i rôzny kredit).

V poslednom ročníku napríklad každá cena mala iných laureátov. Boli však aj iné ročníky, keď jedno dielo získalo všetky ocenenia. Vo všetkých prípadoch to však boli rozhodnutia nezávislých medzinárodných porôt

Vieme hodnotiť architektúru tak objektívne, aby sme sa vedeli dohodnúť na jednom modeli kvality v architektúre? Na základe osobných skúseností, i osobného presvedčenia musím povedať že nie je iba jeden univerzálny model kvality v architektúre. Že tak, ako sme na svete rozdielni ľudia, s rozličným vlastným hodnotovým systémom, názormi a preferenciami, takisto nejestvuje pre všetkých jediná najlepšia architektúra. Najzaujímavejšie na architektúre je jej pestrosť, neuzavretosť, možnosti neustáleho vývoja, kreovania a objavovania bez hraníc, bez obmedzení.

Preto nepokladám za nedostatok, že v uplynulom roku boli verejnosti ako výsledok hľadania “najlepšej architektúry” prezentované v rôznych cenách rôzne výsledky. Každá z ocenených stavieb má svoje nespochybniteľné hodnoty a každá z nich presvedčila konkrétnu porotu, že má potenciál byť prezentovaná ako najlepšie doporučenie poroty, že práve toto dielo si zaslúži výnimočnú pozornosť. A že sú to rôzne stavby? To svedčí o tom, že architektúra je mimoriadne pestrá a zaujímavá profesia. A dá sa na ňu pozerať aj z rôznych uhlov pohľadu. A že dobrá architektúra môže byť pestrá, môže mať množstvo rôznych podôb…

(Samozrejme treba mať na pamäti že rozhodnutia porôt nie sú neomylné. Vznikajú častokrát po búrlivých diskusiách a nie vždy jednohlasne. Avšak za posledných cca 3000 rokov - od antických čias, sa pri hodnotení architektúry (a iných umeleckých výkonov) nenašlo nič rozumnejšie a lepšie, ako je “súd poroty odborníkov”. Je to podobne ako s demokraciou. Nie je to ideálne a neomylné riešenie, ale jediný transparentný a overený spôsob, ktorý poznáme. Vyjadruje názor konkrétnej poroty. Ak sú v porote skutočné osobnosti, tak je rozhodnutie nezávislé, ovplyvnené iba osobnostnými charakteristikami porotcov.  Nie vždy musí byť “správne”, malo by však byť v princípe slobodné, autonómne. Nemusí byť vždy konsenzuálne, porotcovia môžu mať rôzne názory. Najlepším definitívnym arbitrom je čas, ktorý neúprosne vytriedi “zrno od pliev”, či medzi samotnými dielami,  alebo smerom k rozhodnutiam poroty).

Aká je teda nová slovenská architektúra?

Nová slovenská architektúra má viacero podôb. Je niekoľko slovenských architektúr.

- Tá, s ktorou som sa stretol ako porotca v súťažiach
- Tá, ktorá vychádza z architektonických ateliérov
- Tá, ktorú reprezentuje bežná stavebná produkcia na Slovensku

Už podstata samotnej súťaže je určitou selekciou a hodnotené diela nereprezentujú bežnú vzorku produkcie. Počas hodnotenia poroty sme navštevovali preto iba tie „lepšie diela“, ktoré nie sú typickým obrazom slovenskej architektúry.

Takto by však mal vyzerať štandard. Dobrá, kvalitná architektúra by nemala byť niečím výnimočným. Aj tento rok sa potvrdilo, že výborný výsledok sa rodí prioritne „v hlave“. V schopnostiach autorov a v inteligencii investorov.

Úroveň hodnotených prác bola prevažne veľmi dobrá. Nielen po formálnej a technickej stránke. Vo väčšine diel sú prítomné aj ostatné atribúty architektonickej kvality. Diela reagujú na urbánny kontext, reflektujú na potreby a požiadavky svojich používateľov. Sú kultúrnym i funkčným obohatením svojho prostredia. Majú aspekty racionálnej prevádzky i dlhodobej udržateľnosti. Sú postavené za dobré peniaze a majú potenciál dlhodobo slúžiť svojmu účelu k spokojnosti ľudí, pre ktorých boli postavené (i pre prospech prostredia v ktorom sa nachádzajú).

Nová slovenská architektúra, ktorú som videl v súťažiach svedčí o tom, že najlepšie diela sú plne porovnateľné aj v medzinárodnom kontexte. A to nielen nominované a ocenené. Mnoho kvalitných diel je aj mimo prezentovaných ocenených prác. A sú mimoriadne zaujímavé. Odporúčam si pozrieť aj neocenené práce. Určite nájdete medzi nimi viacero výborných realizácií.

Keď sa však pozerám pri cestách po Slovensku okolo seba, obraz je diametrálne odlišný. Kvalitná architektúra je výnimkou. Platí to nielen pre budovy. Zanedbané sú najmä verejné priestranstvá (nové investície napr. z eurofondov majú častokrát zúfalú úroveň). Čo chýba najviac je premyslený urbanizmus našich sídiel. Určenie pravidiel pre jednotlivé subjekty, ktoré realizujú svoje parciálne investičné zámery. Snaha zlepšiť tento stav a múdre hlavy na zodpovedných miestach.

Architektúra krajiny je verným odkazom kultúrnej úrovne spoločnosti. Tu musíme dlhodobo vyvíjať činnosť smerom k osvete verejnosti. Dobrá architektúra sa nedá nanútiť. Aj v tomto roku sa ukázalo, že všetky kvalitné veci vznikli iba úzkou spoluprácou architekta a investora. Nič nevzniklo náhodne, nechcene. Pri dobrých dielach bola dobrá architektúra chcená. Požadovaná. Buď vo výnimočných prípadoch “osvieteným” investorom, alebo oveľa častejšie aktívnym osobným vkladom architekta do procesu vysvetľovania, argumentácie a vzdelávania svojho okolia pri príprave investície. (Zaujímavým faktom je aj skutočnosť, že pri viacerých ocenených dielach bola osoba investora a architekta priamo v jednom tele. Tieto schizofrenické konflikty spravidla dopadli dobre a výsledky ašpirovali na najvyššie méty).

Sú nejaké konkrétne diela, o ktorých by bolo vhodné niečo naviac povedať?

Ocenené práce boli široko publikované v médiách. Lureáti si zaslúžia svojimi kvalitami bezpochyby pozornosť a nie je ani potrebné ich podrobnejšie komentovať.

Ak by som mal doplniť svoj subjektívny názor, skúsim vybrať to, čo ma zaujalo svojimi špecifikami:

Musím spomenúť Komunitné centrum Máj v Českých Budejoviciach.

Je zaujímavé, že otvorenú architektonickú súťaž na tento objekt v Čechách vyhrali slovenskí architekti. Miriam Lišková, Michal Sulo a Jozef Skokan dokázali presvedčiť nielen súťažnú porotu, ale aj dotiahnuť svoj projekt do presvedčivej realizácie diela, ktoré nielen “znesie” drsnejší režim, pre ktoré je určené, ale zvláda to suverénne a elegantne. Žiaľ, podobné verejné zákazky tohto typologického druhu na Slovensku neregistrujeme. Kvalitné stavby, kde je investorom štát. Ktoré programovo vznikajú vo verejnom záujme. Svedčí to buď o tom, že štát a samospráva nevyvíjajú dostatočné úsilie a neinvestujú do stavieb slúžiacich verejnosti, alebo o tom, že verejné zákazky, keď sa realizujú, nie vždy dosahujú požadované kvality aby mohli byť posudzované v konkurencii s najlepšími dielami (česť výnimkám). A práve architektúra verejných zákaziek je vizitkou každého kultúrneho štátu.

 

Mimoriadne sa mi páčil Dom LJM (Benjamín Brádňanský a Víto Halada).

Už keď som videl prvé rukou skicované schémy a východiská návrhu, vedel som, že ho chcem vidieť. Obával som sa však, či silný koncept nebude v reálnej podobe príliš brutalistický a ťažko obývateľný. Opak bol však pravdou. Odvážny priestorový koncept (odvolávky na Palladia treba určite brať iba vo filozofickej a nie formálnej rovine) dokázal vytvoriť prekvapivo príjemné, primerané, komorné a útulné prostredie pre život mladej rodiny. Suverénna forma a surové materiály sú vo výsledku priateľské a forma výborne plní svoj účel.


Skúsim upozorniť aj na rodinný dom tesne za hranicami v Kittsee od Borislava Benedeka.

Nebol nikde ocenený. Je to však veľmi čisté, jednoduché a premyslené riešenie. Racionálny minimalizmus s poctivým zmyslom pre detail. Toto by mohol byť ideálny vzor pre obyčajného, inteligentného stavebníka. Všetko je v poriadku, nič netreba pridávať, úsporné, funkčné, elegantné. Takto by mal vyzerať dnes bežný dom v tom najlepšom zmysle slova. 

Niečo špeciálne nakoniec. Architekt, ktorý sa nezúčasnil spomínaných výročných cien, ale v súťažiach v medzinárodnom kontexte zanechal výraznú stopu.

Už dlho som si s takým potešením nepozeral diela kolegu, ako návrhy Tomáša Boroša, mladého architekta z Košíc, pardon Iňačoviec. Jeho “komiksy” ( napr. tu , alebo viac prác pod jeho profilom) sú nielen pútavo čítavé, ale návrhy v nich sú mnohovrstvové, inšpirujúce i technicky veľmi zaujímavé.

 

Aký je odkaz dobrej architektúry smerom k spoločnosti?

Pozitívom väčšiny prezentovaných diel je v tom, že nesú jasný odkaz o tom, že sa oplatí obrátiť sa na dobrého architekta. Že spolupráca s architektom nie je len splnením predpisu, že potrebujem “niekoho s pečiatkou” pre úrady. Spolupráca s dobrým architektom sa ukazuje ako nevyhnutný nástroj pre všetkých investorov, ktorí chcú za svoje peniaze najlepší výsledok. Spolupráca s dobrým architektom je jediným riešením, ako čo najlepšie zhodnotiť svoje peniaze pripravené pre realizáciu svojho zámeru. Výsledky ukazujú, že okrem technického a racionálneho riešenia nie sú nezanedbateľné ani všetky ostatné ďalšie (kultúrne, užívateľské, environmentálne, urbánne...) profity, ktoré takáto úzka profesionálna, ale zároveň aj osobná spolupráca prináša. Spolupráca s architektom nielen “stojí peniaze”, ale má potenciál zhodnotiť vložené prostriedky prinesením vyšších kvalít a hodnôt, nad úroveň honoráru architekta.

Čo potrebujeme?

- Ukázať verejnosti, že architektúra je zaujímavá. A že dobrá architektúra sa oplatí.
- Komunikovať, prezentovať dobré veci a diskutovať.
- Urobiť z architektúry tému dňa.

Kto to urobí?

Môžeme to urobiť iba my sami. Neurobí to za nás nikto iný. Ak chceme zlepšiť našu pozíciu i obraz architektúry musíme viac komunikovať. Navzájom i s verejnosťou. S potešením registrujeme, že napríklad tento portál sleduje už aj silná skupina nearchitektov. Tá kultúrna časť verejnosti, ktorá hľadá alternatívy k tomu, s čím sa bežne stretáva vo svojom okolí. Tí ľudia, ktorí hľadajú viac, pridanú hodnotu. Inšpirácie i partnerov.

Aj na Slovensku sa mnohé urobilo, podarilo. Len vie o tom veľmi málo ľudí. Je mnoho vecí, ktoré sa vyplatí ukázať. Mnoho vecí na ktoré treba upozorniť. Mnoho tém a problémov, ktoré treba vysvetliť, rozdiskutovať.

Radi privítame všetok zaujímavý obsah. Už sa naň tešíme.

V novom roku prajeme mnoho síl, zdravia i kreativity v tvorbe (a kultúrnych, inteligentných partnerov všade okolo seba).

Štefan Moravčík

Poloha na mape

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím