Ministerstvo dopravy a výstavby chce zjemniť požiadavky na energetickú hospodárnosť budov

V medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK) je aktuálne návrh na zmenu vyhlášky 364/2012 Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorou sa vykonáva zákon o energetickej hospodárnosti budov. V zmene vyhlášky navrhuje ministerstvo zjemniť požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Požiadavky, ktoré začali platiť od začiatku tohto roka by boli podľa návrhu od budúceho roka o približne 40 % benevolentnejšie. Platforma Budovy pre budúcnosť považuje takéto legislatívne zmeny za nedostatočne odôvodnené, manipulatívne a v rozpore s plánovanými ambíciami v oblasti dosahovania klimatických cieľov a zvyšovania energetickej efektívnosti budov. Výsledkom budú stavby s vyššími emisiami.

Jadrom vyhlášky je zmena rozpätia maximálnej potreby energie pre jednotlivé energetické triedy budov. Od začiatku roka 2021 platí, že každá nová budova musí dosiahnuť energetickú triedu A0. Táto úroveň je definovaná maximálnou potrebou primárnej energie, ktorú daná budova môže mať. Po úprave akú navrhuje Ministerstvo dopravy a výstavby SR by bola požiadavka od roku 2022 o približne 40 % benevolentnejšia. V čase, kedy potrebujeme minimalizovať emisie skleníkových plynov a tuhých znečisťujúcich látok tak Slovensko zavádza legislatívne zmeny, ktoré povedú k stavbám s podstatne vyššími emisiami.

„Takýto návrh legislatívy je v priamom rozpore s plánmi Únie aj Slovenska. V čase, kedy chystáme masívne investície do obnov budov je neprípustné, aby sme takto manipulovali dátami. Štyridsať percentné zmiernenie požiadaviek na primárnu energiu v kombinácii s nie tak dávnym zvýhodnením faktorov primárnej energie pre zemný plyn, elektrinu či CZT je rozhodne krokom späť, ktorý nás k uhlíkovej neutralite nedovedie. Čísla budú vyzerať dobre na papieri, ale nie v realite,“ uviedol Peter Robl, predseda platformy Budovy pre budúcnosť.

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu OSN (IPCC) len pred pár dňami zverejnil správu o tom, ako treba zásadne pridať v našej snahe o znižovanie emisií skleníkových plynov. Európska komisia hľadá spôsoby, ako by sme vedeli dosiahnuť ambicióznejší klimatický cieľ do roku 2030 (Fit for 55). Slovensko v priamom rozpore s týmito ambíciami, ku ktorým sme sa aj my ako krajina zaviazali, touto novelou hovorí, že budovy nemusia byť tak energeticky a teda ani klimaticky efektívne, ako sme doteraz požadovali.

Platforma navyše považuje návrh za nedostatočne odôvodnený. Materiál ako dôvod uvádza harmonizáciu s európskou normou EN ISO 52003-1:2019. „Takéto odôvodnenie považujeme skôr za zámienku ako dôvod. Je nedostatočné a nie je z neho jasné, aký má vlastne Ministerstvo s touto vyhláškou zámer. Spomínaná norma totiž nič takéto nepožaduje a v skutočnosti je ešte prísnejšia ako naša definícia budov A0,“ doplnil Richard Paksi, analytik platformy.

Takéto zmeny zároveň nevytvárajú stabilné a predvídateľné prostredie pre stavebníkov a investorov. „Na požiadavky, ktoré začali platiť od začiatku tohto roka sa sektor pripravoval roky. Takáto zmena vnesie chaos medzi stavebníkov a investorov. Navrhovaná úprava diskriminuje stavebníkov, ktorí požiadali o stavebné povolenie od začiatku tohto roka a bez jasného dôvodu zmierňuje podmienky pre stavebníkov, ktorí o stavebné povolenie požiadajú po prípadnom vstupe novely do platnosti. Ministerstvo by malo jasne vysvetliť, s čím máme teda vlastne do budúcna počítať a prečo sa rozhodli požiadavky takto zvoľniť,“ uzatvára Paksi. Požiadavky spojené s energetickou hospodárnosťou budov sa pritom zjemňovali už aj minulý rok, kedy boli v norme upravované požiadavky na súčiniteľ prestupu tepla konštrukcií ako sú steny, strecha či okná.