Výstava fotografa Françoisa Kollara: Práca pohľadu

Francúzsky fotograf François Kollar (1904 – 1979), pôvodom zo Slovenska, bol známym predstaviteľom hnutia Novej vecnosti a tiež významným módnym a reklamným fotografom. Výstava v Slovenskej národnej galérii bude reinštaláciou monografickej výstavy François Kollar. Un ouvrier du regard / A Working Eye z Galérie Jeu de Paume v Paríži (9. 2. – 22. 5. 2016), ktorá predstavuje prvé komplexné výstavné spracovanie diela tohto autora vo Francúzsku. Výstava bude zahŕňať približne 130 originálnych fotografií z múzejných zbierok i z autorovej pozostalosti, z ktorých viaceré snímky neboli ešte nikdy vystavené; tiež bohatý dokumentačný a doplnkový obrazový materiál. Kollarovo dielo sa tak na chvíľu stane stredobodom pozornosti a umožní nahliadnuť do sveta pracujúcich v 20. storočí. Návštevníci poodhalia dokumentaristické, umelecké aj historické prínosy vystavovaného diela a uvidia, ako si jednotlivci prostredníctvom svojho zamestnania našli miesto v spoločnosti a pomohli realizovať zmeny, ktoré sa udiali v priemysle v období medzi 30. a 60. rokmi 20. storočia.

François Kollar sa narodil v roku 1904 v meste Szenc v Rakúsko-Uhorsku (dnes Senec, Slovensko) a zomrel v Créteil vo Francúzsku v roku 1979. Najprv sa zamestnal na železniciach vo svojej rodnej krajine a potom pracoval ako sústružník kovov v továrni Renault v Boulogne-Billancourte. Neskôr získal solídne skúsenosti ako riaditeľ ateliéru u parížskeho tlačiara Draegera a už ako 24-ročný sa stal profesionálnym fotografom. Vďaka svojim znalostiam o svete práce a o odvetviach takých odlišných ako reklama, móda, priemysel, ručná výroba a poľnohospodárstvo, dokázal zachytiť nástroje, materiály a gestá s výnimočnou profesionálnou odbornosťou.

V roku 1930 sa Kollar oženil a v Paríži si založil vlastný ateliér. Jeho prvou modelkou bola jeho manželka, ktorá verne pracovala po jeho boku až do konca života. Kollar pracoval pre rôzne reklamné agentúry a slávne luxusné značky; ako nikto iný dokázal zachytiť a vyzdvihnúť prednosti modeliek, tvarov a látok, a to práve vďaka citu pre svetlo a textúru.

François Kollar spolupracoval s niekoľkými módnymi časopismi, predovšetkým s Harper‘s Bazaar, pre ktorý v priebehu viac ako 15 rokov vytvoril množstvo sérií fotografií, najmä z terénu. Či už fotografoval módne osobnosti doby (Coco Chanelovú, Elsu Schiaparelliovú, Pierra Balmaina) alebo modelky a reklamy pre veľké módne domy (Hermès, Molyneux, Oméga, Christofle a Worth et Coty...), experimentoval so širokou škálou moderných fotografických techník a vytváral originálne kompozície, pričom využíval protisvetlo, dvojitú expozíciu, pretlač a solarizáciu. Po tom, ako svoje diela vystavil na medzinárodnej výstave fotografií Das Lichtbild v Mníchove po boku osobností ako Florence Henriová, André Kertész, Germaine Krullová a Ergy Landau, dostal v roku 1930 veľkú zákazku od vydavateľstva Horizons de France s názvom La France travaille / Pracujúce Francúzsko (1931 – 1934). Vďaka tej získal povesť jedného z najväčších priemyselných reportérov svojej doby.

Počas vojny Kollar odmietol kolaborovať so silami nemeckej okupácie a stratil sa z verejného života. S manželkou a tromi deťmi sa presťahoval do regiónu Poitou-Charentes a k fotografii sa vrátil až v roku 1945 po návrate do Paríža. V 50. a 60. rokoch 20. storočia pracoval na dokumentácii množstva industriálnych námetov vo Francúzsku aj v zahraničí.

Výstava je organizovaná chronologicky a postupne sleduje fotografov život a kariéru so začiatkom v období experimentovania v 30. rokoch 20. storočia (autoportréty a fotomontáže) za účasti jeho manželky a blízkej spolupracovníčky Fernande. Do tohto obdobia patria i jeho prvé fotografie v oblasti reklamy a módy, v ktorých preukázal svoj talent pri práci pre značky Oméga, Christofle, Hermès a Worth et Coty. Dlhé obdobie pracoval tiež pre významné časopisy ako Harper’s Bazaar, L‘ Illustration, VU, Voilà, Le Figaro Illustré alebo Plaisir de France. Pokračujúc v dokumentácii sveta práce, tak ako ho zachytil počas jeho premeny v 30. rokoch 20. storočia, i neskôr v 50. a 60. rokoch sa rovnakým tempom venoval reportážam z oblasti priemyslu vo Francúzskej Západnej Afrike.

Prvá časť výstavy obsahuje Kollarove diela z experimentálneho obdobia – vrátane autoportrétov, ktoré urobil vo svojom parížskom ateliéri, ako aj diela pre reklamné spoločnosti a módny priemysel. V tejto sekcii sa nachádzajú fotografie odzrkadľujúce ducha moderného sveta, v ktorom Kollar žil, a svedčia o jeho túžbe vytvoriť si experimentálny a expresívny štýl fotografovania pomocou takmer hravého prístupu k modelkám, objektom, svetlu a ku kompozícii. Vďaka podrobným dokumentaristickým zdrojom návštevníci pochopia súvislosti medzi jeho prácou pre reklamu a fotografiami robenými pre rozkvitajúce odvetvie ilustrovaných časopisov, ktoré boli publikované okrem iných aj v novinách a časopisoch L'Illustration, Vu, Voilà, Art et Médecine a Plaisir de France.

Prostredná časť výstavy je venovaná zbierke La France travaille / Pracujúce Francúzsko (1931 – 1934), ktorá obsahuje originálne snímky a prezentácie, a tiež archívne materiály a tlače. Oficiálne poverenie umožnilo Kollarovi vytvoriť obrazový archív, ktorý tvorí jedinečné svedectvo o svete pracujúcich v 30. rokoch 20. storočia. Na fotografiách zachytil každé odvetvie: priemysel, poľnohospodárstvo, letectvo, remeselnú výrobu, ako aj automobilový, lodný a železničný priemysel. Opakujúcimi sa prvkami v jeho diele sú muži a ženy a ich úlohy a funkcie vo výrobnom procese. Kollarove fotografie boli publikované vo forme 15 tematických brožúr. Fotogravúrou ich vytlačilo vydavateľstvo Horizons de France a použili sa na ilustráciu textov od vtedy populárnych autorov (Paul Valéry, Pierre Hamp, Lucien Favre...) o hlavných povolaniach vo francúzskom priemysle.

Prostredníctvom hry so svetlom, priehľadnosťou a efektmi šerosvitu, ako aj kompozíciami pracujúcimi s rôznymi textúrami, François Kollar dokázal odhaliť i citlivú stránku industriálneho prostredia. Bol umierneným fotografom nachádzajúcim sa na pomedzí čistého modernizmu Bauhausu a humanistického prístupu k fotografii. Na začiatku svojej kariéry François Kollar fotografoval odevy, šperky a umelecké predmety pre časopis Harper´s Bazaar spôsobom, ktorý ukázal jeho všímavosť voči gestám a „reči rúk“. Kollarovu prácu možno charakterizovať prístupom, ktorý bol zároveň citlivý i zdržanlivý: citlivý ku formám a osvetleniu scén, v ktorých portrétoval objekty a ľudí; zdržanlivý skrz vzdialenosť, ktorú si medzi ním a pracujúcimi ľuďmi vyžadovali šošovky fotoaparátu. Fotoaparát ho držal ďalej od bežných mužov a žien a ich požiadaviek, čo vysvetľuje prečo vo fotografiách nenájdeme žiadne stopy sociálnych protestov, ktoré však boli v tých rokoch (1929 a 1931 – 1936) pomerne časté.

Tretia časť výstavy prináša Kollarove diela z obdobia, ktoré nasledovalo po La France travaille, najmä módne fotografie a zákazky pre priemyselné spravodajstvo. Vďaka povesti talentovaného reklamného fotografa, ktorej sa François Kollar tešil, boli jeho portréty v kurze; fotografoval napríklad Coco Chanelovú, Elsu Schiaparelliovú a Vojvodkyňu z Windsoru. Hoci v roku 1955 prestal spolupracovať s časopisom Harper’s Bazaar, jeho kariéra úspešne pokračovala v oblasti industriálneho fotografovania. Spomedzi jeho početných sérií fotografií sa galéria Jeu de Paume rozhodla vystaviť najmä zákazku z roku 1951 od Francúzskeho štátu, ktorá sa týkala Francúzskej Západnej Afriky (dnes Burkina Faso, Pobrežie Slonoviny, Mali a Senegal) i sériu fotografií dielní Leteckej dopravnej únie (Union Aéromaritime de Transport). Ústredným bodom výstavy sú tak transformácie, ktoré sa udiali vo svete práce v 20. storočí a miesto mužov a žien v čase, keď sa svet otriasal globálnymi konfliktmi, ako aj počas jeho obnovy.

Vďaka svojim skúsenostiam s prácou robotníka v továrni Renault, François Kollar vedel zachytiť to podstatné zo sveta priemyslu a výrobných priestorov. Výstava ukazuje vysokú úroveň jeho technickej odbornosti, v štúdiu i mimo neho, a tiež jeho hlboký záujem o jednotlivé profesie v rámci priemyslu. Poukazuje na široký rozsah subjektov, ktoré počas svojej kariéry fotografoval a rozsah techník, ktoré na to používal; taktiež ukazuje premenu sveta práce od remeselnej výroby a produkcie malých dielní k modernej priemyselnej výrobe.

Na základe tejto retrospektívy pochopíme variabilnosť fotografa, ktorý bol sám „robotníkom“ v službách svojich klientov – či už išlo o reklamné agentúry, klientov zo sveta módy a médií alebo z oblasti priemyslu; napriek tomu si však zachoval silnú fotografickú identitu a unikátne videnie svojej doby. Prostredníctvom týchto motívov François Kollar zdokumentoval ideológiu pokroku kapitalistického hospodárstva, zároveň si však zachoval svoj typický objektívny prístup.

10. jún — 11. september 2016

Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, 2. poschodie

Námestie Ľudovíta Štúra 4, Bratislava

Kurátori: Pia Viewing (Jeu de Paume), Matthieu Rivallin (Médiathèque de l’architecture et du patrimoine), Odborná spolupráca: Lucia Almášiová (SNG)

Dizajn výstavy: Ivana Palečková