Zomrel architekt a pamiatkar Ing. arch. Stanislav Dúbravec

Jednou z jeho „nedobových vlastností“ bola skromnosť - navyše pri zamestnaní v štátnej inštitúcií bola jeho práca menej známa, menej propagovaná pred verejnosťou. Rodák z Liptova zastával rozhodujúcu úlohu na čele krajského pracoviska ochrany pamiatok a prírody v Banskej Bystrici (vďaka reorganizáciám s rôznymi názvami a nadriadenými) od jeho vzniku v roku 1960 až do  odchodu do dôchodku vo veku 60 rokov.

Jeho srdcovou i najosobnejšou odbornou záležitosťou bola ľudová architektúra, ňou sa zaoberal aj vo svojej kandidátskej  práci Záchrana ľudovej architektúry metódou premiestňovania, so zameraním na region Liptova. Táto práca vyústila do architektonickej štúdie Múzea liptovskej dediny v Pribyline ako aj jeho realizácie. V 60.a 70. rokoch sa tento problém stal veľmi naliehavým, keďže zmenou spoločenských pomerov ľudová architektúra strácala svoju funkčnosť a rapídne mizla. Riešili sa  skanzeny v Zuberci, vo Vychylovke, ako aj nerealizované - novohradský a horehronský v Slovenskej Ľupči, ako aj záchrana na mieste vzniku vo Vlkolínci, Španej doline, Čičmanoch a Podbieli.

Obyvatelia Banskej Bystrice, ktorí sledovali prvé výsledky pamiatkárskej práce strediska pri obnove budov kultúrnych inštitúcií,  sa kochali otvorením lodžií Benického domu, sprístupnením jeho výstavných siení s krásnymi klenbami a maľbami, sprístupnením domu č.7 pre spoločenské a výstavné účely galérie i Zväzu architektov, reštaurovaných exterierov a interiérov  Krajskej galérie na Dolnej ulici a v bývalom pretoriu v podstate nepoznali  meno riaditeľa, ktorý  stál za všetkými  menovanými obnovami a riešil ich mnohé problémy, riadil spoluprácu mnohých odborníkov a organizácií. Architekt vždy necháva po sebe stopu v meste, v ktorom žil a pôsobil – ale pozornosti sa teší menej ten, ktorý ochraňuje a nenechá  zaniknúť diela svojich predchodcov, než budovateľ nového. Hoci ide taktiež o architektonické činy. Viete si predstaviť napr. hradný areál, kde mal stáť Dom potravín pôvodne na terase tržnice? Bol to tvrdý boj, aby sa postavil „iba“ na svojom dnešnom  mieste.

Česť jeho pamiatke.

Text a fotografie: Klára Kubičková