Za Albertom Rybarčákom

Albert Rybarčák (18.2.1958 - 1.7.2017) patril k najpozoruhodnejším postavám slovenskej architektúry na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia. Jeho meno sa po prvý raz spomínalo v súvislosti s úspechom v dvoch významných medzinárodných architektonických súťažiach. Do histórie slovenskej architektúry sa však najvýraznejšie zapísal dvoma kostolmi, ktoré navrhol a realizoval v deväťdesiatych rokoch a ktoré patria k tomu najlepšiemu, čo sa po roku 1989 v oblasti sakrálnej architektúry na Slovensku postavilo.

V osemdesiatych rokoch pracoval Albert Rybarčák v trojici s Mariánom Pitkom a Jozefom Troligom. Práve kolektív Pitka Troliga Rybarčák získal aj hlavnú cenu v ideovej architektonickej súťaži na divadlo / Playhouse v Amsterdame, ktorú v roku 1986 vypísala medzinárodná organizácia divadelníkov a scénografov OISTAT. Po tomto, pre slovenskú architektúru, fenomenálnom úspechu nasledovala v roku 1989 účasť v ďalšej medzinárodná súťaži. Tento raz išlo o Good Design Competition na dostavbu bývalej klenotníckej štvrte v Birminghame. Kolektív Pitka Rybarčák Troliga získal čestné uznanie.

Kľúčové obdobie v tvorbe Alberta Rybarčáka predstavovali deväťdesiate roky, keď sa na Slovensku objavil obrovský dopyt po sakrálnej architektúre. Na svojom hlavnom diele, kostole sv. Bartolomeja vo Vojkovciach, začal Rybarčák pracovať v roku 1990. O tri roky neskôr bol neveľký kostolík pozostávajúci z troch elementárnych objemov, rotundy, archy a veže dokončený. Interiér hlavnej lode - archy - dotvárala monumentálna nástenná maľba akademického maliara Vladimíra Popoviča. Rybarčákovi sa touto neveľkou stavbou podarilo dokonale postihnúť ducha doby. Reagoval na postmodernú potrebu príbehu, duchovna, miestneho aj historického kontextu. V roku 1994 získal za toto dielo Cenu Dušana Jurkoviča. V roku 1996 vystavoval kostol sv. Bartolomeja na 6. Bienále architektúry v Benátkach.

Takmer paralelne s výstavbou kostola vo Vojkovciach pracoval Rybarčák na návrhu kostola v Dlhom nad Cirochou. Zužitkoval tu predchádzajúce skúsenosti, pričom dielo obohatil aj o významný urbanistický rozmer. Oba kostoly predstavovali koncom minulého storočia etalón, na ktorý viac či menej úspešne reagovali a dodnes reagujú mnohí architekti.

Rybarčák bol architektom - umelcom v plnom význame tohto slova. Svoje diela tvoril poeticky. Jeho autorský prístup možno charakterizovať ako intuitívne komponovanie základných geometrických telies, citlivo reagujúce na priestorový program, kontext a špecifický jedinečný naratív. Ako sám hovorieval, architektúra potrebuje jeden silný ústredný motív a naň sa nabaľuje všetko ostatné...

Text: Henrieta Moravčíková