Advertorial

Strešné okná na diaľkové ovládanie ako nový štandard projektovania

Nová generácia strešných okien VELUX spája automatizované vetranie, reguláciu denného svetla a zlepšené tepelnoizolačné...

Chalety Jasná

Fasádny obklad TIMBERMAX ako výrazový prvok súčasnej horskej architektúry.

Z kancelárií na moderné bývanie s oknami ARTEVO

Administratívna budova zo 70. rokov na Záhradníckej ulici v Bratislave sa zmenila na moderný bytový dom. Súčasťou prestavby je aj nová fasáda s...

Purenitový kastlík na vonkajšie žalúzie: čo pripraviť v hrubej stavbe

Včasné začlenenie vonkajších žalúzií do projektu umožňuje dosiahnuť čisté architektonické riešenie fasády a...

Konferencia - Svetlo pre každý projekt

Spoločnosť LEDVANCE Vás pozýva na konferenciu venovanú moderným riešeniam v oblasti osvetlenia. Podujatie prinesie inšpirácie, inovácie aj praktické...

Zimná olympiáda architektov 2027 - organizačné pokyny

Harmonogram podujatia a ďalšie užitočné informácie pre účastníkov

VELUX prináša nové zasklenie 85

Riešenie pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie aj náročné mestské projekty

Presklené priečky Digero – industriálna duša v modernom šate

Presklené priečky umožňujú členenie interiéru pri zachovaní svetla a priestorovej otvorenosti.

S účinnosťou od 1. januára 2027 v Nemecku, Rakúsku, Českej republike a na Slovensku

AXOR stavia v strednej Európe na selektívnej distribúcii zameranej na kvalitu,

Dvere MASTER – variabilný systém pre interiéry bez kompromisu

Atypické rozmery, čistý detail a sloboda v práci s materiálom - aj tak môže vyzerať súčasný prístup k interiérovým dverám.

Dom Immi, Ebnit

Úsporné bývanie vo svahu.

seminARCH: priestor, akustika a funkcia

Spoločnosť Geberit pozýva architektov na bezplatný odborný seminár venovaný akustickému komfortu a kvalite bývania.

Vonkajšia voda bez sezónnych obmedzení

Nezámrzný vonkajší ventil SCHELL Polar II Set prináša riešenie pre bezpečný odber vody aj počas chladných mesiacov. Automatické vyprázdnenie...

ARTEVO KOMPLETUJE PONUKU OKENNÉHO SYSTÉMU

Okenný systém ARTEVO rozširujú nové vstupné dvere a veľkoformátový zdvižno-posuvný portál. Platforma tak prináša ucelené riešenie s dôrazom na...

Vonkajšie žalúzie NEVA získali EPD certifikáciu

Tieniaca technika s environmentálnym rodným listom.

Vedci ukázali neurónovú sieť vytvorenú z memristorov

Možno sa to nezdá, ale výskum v nasledujúcej oblasti môže zásadným spôsobom posunúť možnosti IT technológií.
Tech
Red 113.05.2015
4520+0
Vedci ukázali neurónovú sieť vytvorenú z memristorov

Vý­skum­ní­ci z Uni­ver­si­ty of Ca­li­for­nia a Sto­ny Brook Uni­ver­si­ty vy­tvo­ri­li čip neu­ró­no­vej sie­te, kto­rý bol pos­ta­ve­ný na pou­ži­tí mem­ris­to­rov. Ide o mem­ris­to­ro­vú sieť z oxidu ko­vov, kto­rá neob­sa­hu­je tran­zis­to­ry. Pri de­monštrá­cii bo­la schop­ná roz­poz­ná­vať vzo­ry v jed­no­du­chých čier­no­bie­lych ob­ra­zoch s veľ­kos­ťou 3 × 3 pixe­ly a kla­si­fi­ko­vať ich do tried rep­re­zen­to­va­ných tro­mi pís­me­na­mi (Z, V a N). Pos­tup je šká­lo­va­teľ­ný, tak­že by bo­lo mož­né vy­tvo­re­nie väč­šej neu­ro­mor­fnej sie­te, kto­rá by bo­la schop­ná rie­šiť ná­roč­nej­šie úlo­hy.

Spo­čiat­ku sa v roz­poz­ná­va­ní vy­sky­to­va­li chy­by, ale s väč­ším poč­tom opa­ko­va­ní množ­stvo chýb kle­sa­lo a per­fek­tné vý­sled­ky sa do­siah­li v prie­me­re po 23 opa­ko­va­niach.

Mem­ris­to­ry sú elek­tro­nic­ké ana­ló­go­vé pa­mä­ťo­vé za­ria­de­nia, kto­ré sú mo­de­lo­va­né pod­ľa ľud­ských neu­ró­nov a syn­ap­sií. Pod­ľa niek­to­rých ved­cov ľud­ské ve­do­mie nie je nič iné ako pok­ro­či­lá for­ma ucho­vá­va­nia a spra­co­va­nia pa­mä­ti ana­ló­go­vo, za­tiaľ čo po­čí­ta­če ro­bia to is­té di­gi­tál­ne.

Na kon­cep­cii mem­ris­to­rov pra­co­val pro­fe­sor Leon Chua z Ka­li­for­nskej uni­ver­zi­ty už v ro­ku 1971, no pr­vý mem­ris­tor zos­tro­jil až v ro­ku 2008 tím vý­skum­ní­kov zo spo­loč­nos­ti Hewlett-Pac­kard. Od­vte­dy sa tej­to té­me ve­nu­je ve­ľa od­bor­ní­kov, ale do­po­siaľ nik­to ne­pos­ta­vil čip neu­ró­no­vej sie­te za­lo­že­ný vý­luč­ne na nich. Do­ne­dáv­na bo­la väč­ši­na neu­ró­no­vých sie­tí za­lo­že­ná na sof­tvé­ri. Na po­čí­ta­čo­vých sys­té­moch schop­ných učiť sa nap­rík­lad roz­poz­ná­vať tvá­re v da­ve ale­bo od­po­ve­dať na otáz­ky for­mu­lo­va­né pri­ro­dze­nou ľud­skou re­čou pra­cu­jú aj Goog­le, Fa­ce­book či IBM.

Prí­no­sy ta­kej­to tech­no­ló­gie sú zrej­mé, li­mi­tu­jú­ci fak­tor je však har­dvér - s pos­tup­ným ras­tom roz­sa­hu a kom­plexnos­ti sie­te pres­tá­va pos­ta­čo­vať vý­kon aj tých naj­rý­chlej­ších po­čí­ta­čov.

„Na roz­diel od iných neu­ro­mor­fných či­pov in­špi­ro­va­ných moz­gom, kto­ré pou­ží­va­jú rov­na­ké kre­mí­ko­vé tran­zis­to­ry a di­gi­tál­ne ob­vo­dy ako bež­né po­čí­ta­čo­vé pro­ce­so­ry, či­py na bá­ze mem­ris­to­rov lep­šie na­po­dob­ňu­jú syn­ap­sie," po­ve­dal Dmit­ri Stru­kov, od­bor­ný asis­tent na Ka­li­for­nskej uni­ver­zi­te v San­ta Bar­ba­re (UCSB), kto­rý vie­dol prá­ce na no­vom mem­ris­to­ro­vom či­pe.

Na jed­no­du­chú syn­ap­siu je pot­reb­né veľ­ké množ­stvo tran­zis­to­rov a di­gi­tál­nych ob­vo­dov, za­tiaľ čo kaž­dých prib­liž­ne 100 syn­ap­sií na či­pe UCSB je rep­re­zen­to­va­ných pou­ži­tím je­di­né­ho mem­ris­to­ra.

Ďal­ší krok pod­ľa od­bor­ní­kov je náh­ra­da tran­zis­to­rov mem­ris­tor­mi. Kaž­dý mem­ris­tor je schop­ný učiť sa po­dob­ne ako neu­ró­ny v moz­gu, keď sa stret­nú s nie­čím no­vým. Konštruk­cia mem­ris­to­rov na či­pe by zní­ži­la re­žij­né nák­la­dy pot­reb­né na spus­te­nie neu­ró­no­vej sie­te.

„Sme pres­ved­če­ní, že tá­to de­monštrá­cia je dô­le­ži­tý krok k reali­zá­cii ove­ľa väč­ších a zlo­ži­tej­ších mem­ris­to­ro­vých neu­ro­mor­fných sie­tí," tvr­dia vý­skum­ní­ci.

„Ak bu­de tá­to konštruk­cia šká­lo­va­ná na sie­te veľ­kých roz­me­rov, bu­de to mať vplyv na bu­dúc­nosť vý­poč­to­vej tech­ni­ky. No­te­boo­ky, mo­bil­né te­le­fó­ny či ro­bo­ty by moh­li ob­sa­ho­vať ultra­níz­koe­ner­ge­tic­ké neu­ro­mor­fné či­py, kto­ré by spra­cú­va­li vi­zuál­ne, slu­cho­vé a ďal­šie zmys­lo­vé in­for­má­cie," ko­men­to­val prá­cu ka­li­forn­ských ved­cov pro­fe­sor Ro­bert Le­gen­stein z Tech­nic­kej uni­ver­zi­ty v ra­kús­kom Gra­zi.

Zdroj: Itnews, podrobná štúdia bola uverejnená v magazíne Nature.

Poloha na mape

Vložené
13. máj 2015
0
452
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím