Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

BMI SLOVENSKO

Šikmé a ploché strech

Mojmírovská 9
Ivanka pri Nitre

ISOVER EPS GREYWALL

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (výrobca)
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (distribútor)

VELUX INTEGRA

Elektrické panoramatické strešné okno s...

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o. (výrobca)
VELUX SLOVENSKO spol. s r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

2N® Indoor Compact

2N® Indoor Compact je vnútorná odpovedacia...

2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (výrobca)
2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Povrchové temperovanie betónového jadra

Princíp temperovania betónového jadra spočíva...

REHAU s.r.o. (výrobca)
REHAU s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
13. máj 2015
0
236

Vedci ukázali neurónovú sieť vytvorenú z memristorov

Možno sa to nezdá, ale výskum v nasledujúcej oblasti môže zásadným spôsobom posunúť možnosti IT technológií.
Vedci ukázali neurónovú sieť vytvorenú z memristorov

Vý­skum­ní­ci z Uni­ver­si­ty of Ca­li­for­nia a Sto­ny Brook Uni­ver­si­ty vy­tvo­ri­li čip neu­ró­no­vej sie­te, kto­rý bol pos­ta­ve­ný na pou­ži­tí mem­ris­to­rov. Ide o mem­ris­to­ro­vú sieť z oxidu ko­vov, kto­rá neob­sa­hu­je tran­zis­to­ry. Pri de­monštrá­cii bo­la schop­ná roz­poz­ná­vať vzo­ry v jed­no­du­chých čier­no­bie­lych ob­ra­zoch s veľ­kos­ťou 3 × 3 pixe­ly a kla­si­fi­ko­vať ich do tried rep­re­zen­to­va­ných tro­mi pís­me­na­mi (Z, V a N). Pos­tup je šká­lo­va­teľ­ný, tak­že by bo­lo mož­né vy­tvo­re­nie väč­šej neu­ro­mor­fnej sie­te, kto­rá by bo­la schop­ná rie­šiť ná­roč­nej­šie úlo­hy.

Spo­čiat­ku sa v roz­poz­ná­va­ní vy­sky­to­va­li chy­by, ale s väč­ším poč­tom opa­ko­va­ní množ­stvo chýb kle­sa­lo a per­fek­tné vý­sled­ky sa do­siah­li v prie­me­re po 23 opa­ko­va­niach.

Mem­ris­to­ry sú elek­tro­nic­ké ana­ló­go­vé pa­mä­ťo­vé za­ria­de­nia, kto­ré sú mo­de­lo­va­né pod­ľa ľud­ských neu­ró­nov a syn­ap­sií. Pod­ľa niek­to­rých ved­cov ľud­ské ve­do­mie nie je nič iné ako pok­ro­či­lá for­ma ucho­vá­va­nia a spra­co­va­nia pa­mä­ti ana­ló­go­vo, za­tiaľ čo po­čí­ta­če ro­bia to is­té di­gi­tál­ne.

Na kon­cep­cii mem­ris­to­rov pra­co­val pro­fe­sor Leon Chua z Ka­li­for­nskej uni­ver­zi­ty už v ro­ku 1971, no pr­vý mem­ris­tor zos­tro­jil až v ro­ku 2008 tím vý­skum­ní­kov zo spo­loč­nos­ti Hewlett-Pac­kard. Od­vte­dy sa tej­to té­me ve­nu­je ve­ľa od­bor­ní­kov, ale do­po­siaľ nik­to ne­pos­ta­vil čip neu­ró­no­vej sie­te za­lo­že­ný vý­luč­ne na nich. Do­ne­dáv­na bo­la väč­ši­na neu­ró­no­vých sie­tí za­lo­že­ná na sof­tvé­ri. Na po­čí­ta­čo­vých sys­té­moch schop­ných učiť sa nap­rík­lad roz­poz­ná­vať tvá­re v da­ve ale­bo od­po­ve­dať na otáz­ky for­mu­lo­va­né pri­ro­dze­nou ľud­skou re­čou pra­cu­jú aj Goog­le, Fa­ce­book či IBM.

Prí­no­sy ta­kej­to tech­no­ló­gie sú zrej­mé, li­mi­tu­jú­ci fak­tor je však har­dvér - s pos­tup­ným ras­tom roz­sa­hu a kom­plexnos­ti sie­te pres­tá­va pos­ta­čo­vať vý­kon aj tých naj­rý­chlej­ších po­čí­ta­čov.

„Na roz­diel od iných neu­ro­mor­fných či­pov in­špi­ro­va­ných moz­gom, kto­ré pou­ží­va­jú rov­na­ké kre­mí­ko­vé tran­zis­to­ry a di­gi­tál­ne ob­vo­dy ako bež­né po­čí­ta­čo­vé pro­ce­so­ry, či­py na bá­ze mem­ris­to­rov lep­šie na­po­dob­ňu­jú syn­ap­sie," po­ve­dal Dmit­ri Stru­kov, od­bor­ný asis­tent na Ka­li­for­nskej uni­ver­zi­te v San­ta Bar­ba­re (UCSB), kto­rý vie­dol prá­ce na no­vom mem­ris­to­ro­vom či­pe.

Na jed­no­du­chú syn­ap­siu je pot­reb­né veľ­ké množ­stvo tran­zis­to­rov a di­gi­tál­nych ob­vo­dov, za­tiaľ čo kaž­dých prib­liž­ne 100 syn­ap­sií na či­pe UCSB je rep­re­zen­to­va­ných pou­ži­tím je­di­né­ho mem­ris­to­ra.

Ďal­ší krok pod­ľa od­bor­ní­kov je náh­ra­da tran­zis­to­rov mem­ris­tor­mi. Kaž­dý mem­ris­tor je schop­ný učiť sa po­dob­ne ako neu­ró­ny v moz­gu, keď sa stret­nú s nie­čím no­vým. Konštruk­cia mem­ris­to­rov na či­pe by zní­ži­la re­žij­né nák­la­dy pot­reb­né na spus­te­nie neu­ró­no­vej sie­te.

„Sme pres­ved­če­ní, že tá­to de­monštrá­cia je dô­le­ži­tý krok k reali­zá­cii ove­ľa väč­ších a zlo­ži­tej­ších mem­ris­to­ro­vých neu­ro­mor­fných sie­tí," tvr­dia vý­skum­ní­ci.

„Ak bu­de tá­to konštruk­cia šká­lo­va­ná na sie­te veľ­kých roz­me­rov, bu­de to mať vplyv na bu­dúc­nosť vý­poč­to­vej tech­ni­ky. No­te­boo­ky, mo­bil­né te­le­fó­ny či ro­bo­ty by moh­li ob­sa­ho­vať ultra­níz­koe­ner­ge­tic­ké neu­ro­mor­fné či­py, kto­ré by spra­cú­va­li vi­zuál­ne, slu­cho­vé a ďal­šie zmys­lo­vé in­for­má­cie," ko­men­to­val prá­cu ka­li­forn­ských ved­cov pro­fe­sor Ro­bert Le­gen­stein z Tech­nic­kej uni­ver­zi­ty v ra­kús­kom Gra­zi.

Zdroj: Itnews, podrobná štúdia bola uverejnená v magazíne Nature.

Poloha na mape

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím