IDEA DOOR od spoločnosti JAP prináša do interiéru čistý minimalistický vzhľad vďaka bezrámovému riešeniu a precíznej...
Nástenné nadomietkové armatúry Vitus sú mimoriadne vhodné pre rýchlu a efektívnu...
Okenné profily z kompozitného materiálu RAU-FIPRO X od spoločnosti Rehau sú v porovnaní s tradičnými plastovými profilmi mnohonásobne...
Najnovší sortiment stolov pre zariadenie interiérov...
Spojenie moderného dizajnu, funkčnosti a svetla do harmonického architektonického prvku.
Kancelárska budova Baumit v slovinskom Trzine prešla premenou na moderné a udržateľné pracovisko. Architekti kládli dôraz...
Mottom šiesteho ročníku on-line konferencie odborníkov Xella Dialóg je Efektívny návrh budov 2025+: zmeny a riešenia
Robot WLTR predstavuje moderný prístup k murovaným konštrukciám. Vďaka automatizácii dokáže rýchlo, presne a bezpečne realizovať...
Okrem bezpečnosti majú okná aj elegantný vzhľad, pretože nie sú viditeľné žiadne uzamykacie časti kovania.
Dvere MASTER v skrytej zárubni AKTIVE je možné vyrobiť až do výšky 3 700 mm
Internorm stavia na energetickú efektívnosť a inteligentné tieniace riešenia.
Slovensko vo výbere zastupuje šesť realizácií.
Spoločnosť Internorm odteraz stavia na novej variante tepelnoizolačného skla od AGC, ktorá v produkcii ročne ušetrí 10...
Jubilejný 20. ročník prestížnej medzinárodnej súťaže pre študentov architektúry priniesol...
Otočné a posuvné dvere MASTER od podlahy až po strop, ponúkajú mimoriadnu variabilitu výšky, materiálu a zladenia so skrytými...
| Začiatok | 15.12.2017 18:00 |
| Koniec | 31.1.2018 18:00 |
| Miesto | galéria Plusmínusnula |
| Adresa | J. M. Hurbana 220/11, Žilina, Slovensko |
| Druh podujatia | Výstava |
| Kontakt | galéria Plusmínusnula |
výstava, galéria Plusmínusnula
vernisáž v piatok 15. 12. 2017 o 18.00
výstava potrvá do ± 31. 1. 2018
vstup voľný, galéria je otvorená v pracovné dni 12.00-17.00
Antropocén je novou geologickou epochou našej planéty. Ako napovedá jeho starogrécky koreň antropos (άνθρωπος), ide o dobu ľudí. Tí sa totiž dnes ocitajú v pozícii hlavných síl, ktoré utvárajú podobu celej Zeme. Podľa niektorých autorov a autoriek môžeme začiatok tohto obdobia datovať na koniec 18. storočia, kedy Wattov vynález parného stroja otvoril brány priemyselnej revolúcii a fosílne palivá sa stali motorom raného kapitalizmu. Aróma spálených derivátov ropy sa odvtedy stala našou každodennou spoločníčkou. Iní vedci a vedkyne zase zlom, ktorý antropocén oddeľuje od predchádzajúcej epochy holocénu (ktorá začala na konci poslednej doby ľadovej), lokalizujú do 20. storočia. Niekedy sa dokonca klonia k veľmi konkrétnemu dátumu – totiž k 16. júlu 1945, kedy bola v rámci testu v Novom Mexiku po prvý raz odpálená jadrová bomba. Neviditeľná, tenká vrstva rádioaktívnych látok, ktoré po výbuchu obalili celú planétu, sa navždy zapísala do budúcich vrstiev zemskej kôry, ktorú budú vo svojich výskumných vrtoch študovať geológovia a geologičky ďalekej budúcnosti.
Ako však už pri technológiách býva zvykom, nové vynálezy generujú nové katastrofy. Čím je Černobyľ pre jadrovú energetiku, tým je klimatická zmena pre technológie využívajúce ako zdroj svojej energie fosílne palivá. Náš prístup k budúcnosti preto nemôže nechať nič náhode – musíme plánovať, premýšľať, prepočítavať a kontextualizovať našu existenciu v planetárnom ekosystéme. Preto potrebujeme radikálnu politickú a technologickú imagináciu, ktorá búra predstavy o tom, aké sú hranice a možnosti individuálneho ľudského tela. Teoretik Benjamin H. Bratton dokonca vyzýva ľudstvo k tomu, aby sa prezieravo vrhlo do praxe angažovaného geodizajnu, a odvrátilo tak blížiacu sa ekologickú katastrofu. Inými slovami – potrebujeme viac odvážnej geopoetiky a menej prihlúpleho geoinžinierstva. To si vyžaduje citlivé rozhrania nastavené na frekvencie medzidruhovej diplomacie, medzi ktoré môže patriť tiež využitie Slnka ako zvrchovaného zdroja energie pre ľudské aj mimo-ľudské aktivity, od úrovne jednotlivých buniek cez naše telá až po veľké kolektívy heterogénnych aktérov a aktérok.
Antropocén je hrozivé obdobie, ktoré predznamenali a do života uviedli hrôzy modernizácie. Tá mala mnoho podôb, a my si zámerne volíme je veľmi nezápadnú variantu – totiž modernizáciu, ktorou prešla Čína za Mao Ce-tunga. Gestom zaradenia jeho básne do našej výstavy chceme ukázať, že brutálna moderna a o nič menej brutálnejší antropocén zdieľajú zvláštny megalomanský cit pre planétu spojený s totálnou negáciou jej suverenity – Zem nám nepatrí, ale tvárime sa, akoby opak bol pravdou.
My chceme utiecť z tohto paradoxu trpezlivým budovaním novej planetárnej perspektívy, ktorá nepozná rozdelenie na prírodu a spoločnosť, divočinu a mesto, alebo ľudí a rastliny – naopak, naša perspektíva čerpá energiu z radikálnej predstavy rovnoprávnosti všetkých vecí; ľudí nevynímajúc.
Preto sa pýtame: ako písať planétu? Teda nie opisovať, nie prehýbať jej strany, ale skutočne písať spolu s ňou?
text: Lukáš Likavčan
foto: Jan Trnka
grafický dizajn: Magdaléna Scheryová
APART collective
Výstavy galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia