Predstavené produkty, spájajú premyslený dizajn, funkčnosť a udržateľnosť. Nábytok Materia vzniká s cieľom podporiť inšpiratívne stretnutia...
Výber okien je pri stavbe či rekonštrukcii kľúčovou investíciou a systém SYNEGO od REHAU prináša komplexné riešenie s dôrazom na...
Integrované dverové systémy predstavujú riešenie, ktoré spája vysoké technické nároky s architektonickou...
Dá sa šetriť bez ujmy na dizajne?
Architekti zo štúdia HENN stavili na prirodzenosť dreva, precízne navrhnutú akustiku a premyslený...
Tiché a bezkontaktné dovieranie dverí dopĺňajú ergonomické madlá v rôznych dizajnových a funkčných prevedeniach, vrátane...
Bývanie na južných svahoch alpského predhoria.
Kombinácia Silky so železobetónovým skeletom sa v tomto projekte ukázala ako ideálne riešenie pre...
Projekt „IBV Lietava – 4 domy pri lese“ ponúka premyslené riešenia s dôrazom na tradíciu a...
Tento inovatívny systém presklených priečok s paralelne posuvnými dverami a tromi prepojenými krídlami prináša elegantné...
Kľučka od Barbory Škorpilovej je odrazom súčasnej estetiky a technológií. Inšpirovaná tvarom ohnutého papiera, spája jemné línie s moderným...
Spoločnosť mmcité predstaví na výsteve v Miláne novú kolekciu Linfa od AG&P greenscape a Cattaneo design.
Realizácia s použitím riešení od spoločnosti JAP FUTURE, ktorá dodala prémiový interiérový sortiment dotiahnutý do všetkých detailov
Česká firma Janošík balansuje na hranici možného.
Sklenené priečky od spoločnosti Milt ako kľúčový prvok moderného dizajnu
Začiatok | 16.3.2017 16:00 |
Koniec | 16.3.2017 19:00 |
Miesto | Sieň Dušana Jurkoviča Spolku architektov Slovenska |
Adresa | Panská 15, Bratislava, Slovensko |
Druh podujatia | Podujatie |
Kontakt | Klára Kubičková kubickova@caleh.org |
ARCHITEKTÚRA A ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE KONCERNU BAŤA
AKO JEDEN Z FAKTOROV MODERNIZÁCIE SLOVENSKA
Zborník z rovnomenného sympózia v Partizánskom dňa 21. 10. 2015
Vydavateľ: Centrum architekta Ladislava E. Hudeca n.o. Banská Bystrica, 2016 S podporou FPU a Mesta Partizánske
Autori: Ines Ambruš, Katarína Andrášiová, Jozef Božik, Ján Holčík, Ladislava Horňáková, Erik Kližan, Stanislav Knotek, Klára Kubičková, Jozef Lenhart, Henrieta Moravčíková, Dagmar Nová, Victor Muňoz Sanz, Juraj Silvan
Keď sa konala v Slovenskej národnej galérii v roku 2011 výstava „Nové Slovensko – (ťažký) zrod moderného životného štýlu (1918 – 1949)“, horeuvedená úloha Baťovej existencie na Slovensku sa tam vôbec neobjavila. Napriek tomu, že to bol najkomplexnejší import všetkých stránok modernej doby do dvoch koncentrovaných stredísk, Baťovian (Partizánskeho), Batizoviec (Svitu) a menších sídel a pracovísk hlavne na Ponitrí, ktoré sa rozvíjali aj v ďalších desaťročiach zložitých spoločenských premien. Tento fenomén nás dodnes spája so všetkými jeho bývalými satelitmi vo svete na troch kontinentoch.
Viditeľným dedičstvom tejto doby je baťovská architektúra a urbanizmus hlavne v Partizánskom a vo Svite. Po zásadnej spoločenskej zmene po roku 1989 nastal úpadok ich hospodárskej úlohy ako aj ďalších štruktúr. Hodnoty baťovskej architektúry sú maximálne ohrozené. Dívame sa na ne z dvoch hľadísk: z odbornej ako na hodnoty a z hľadísk ekonomiky a reálneho života ako na majetok a ich cenu.
Pri iniciovaní sympózia s medzinárodnou účasťou v roku 2015 cieľom bolo získať informácie a pohľad na možnosť zladenia oboch hľadísk na príkladoch zo zahraničia ale aj domácich iniciatív. Týkalo sa to hlavne nasledujúcich oblastí:
1. skúmanie možnosti ochrany unikátneho dedičstva baťovskej architektúry na Slovensku, ako aj v medzinárodnom meradle,
2. otvorenie otázky anonymity strednej vrstvy zamestnancov firmy Baťa, ktorí ostali síce v anonymite, ale zásadným spôsobom prispeli k realizácii diela na konkrétnych pracoviskách, boli spätí s miestnou komunitou, s domácim prostredím, krajinou, obyvateľmi. K prezentácii bola vybraná osobnosť architekta a staviteľa Františka Fackenberga, vedúceho stavebného oddelenia firmy Baťa tak pre Baťovany-Partizánske ako aj pre všetky ostatné stavebné aktivity firmy na Slovensku v rokoch 1939 – 1949. Svoj život ukončil v roku 1972 v Bojniciach. Zo Zlína je predstavený staviteľ Arnošt Sehnal, vedúci stavebného oddelenia firmy Baťa v Zlíne. Ide o snahu poukázať na reálne fakty pri plnení baťovskej idey, že konečný výsledok baťovského fenoménu bol dielom nielen vyčnievajúcich jednotlivcov, ale zanieteného kolektívu.
3. v snahe priniesť Baťovým satelitným mestám a ich obyvateľom nové impulzy, vychádzajúce z ich vnútornej potreby poznať svoje zdroje ako podnety pre ich ďalší rozvoj a posilniť vlastnú identitu (hodnoty modernej architektúry a urbanizmu, vrátane možností aktívnej regulácie ich vývoja, spolupatričnosti a angažovanosti obyvateľov), a to na základe aktivizácie ich povedomia a vzťahu k dedičstvu jednotlivých miest. Toho súčasťou je aj úloha nanovo špecifikovať problematiku pamiatkovej ochrany architektonického dedičstva 20. storočia – moderny ako verejného záujmu. Každá doba má svoje vlastné potreby, úlohy, otázky a potrebuje aj životodarné podnety a inšpirácie. V zborníku publikované dobré príklady českého Zlína a švajčiarskeho Möhlinu sú inšpiráciou k tomu, ako možno baťovské dedičstvo zmysluplne udržiavať aj pri plnení nových funkcií.