Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
9. marec 2017
0
760

Architektúra a územné plánovanie koncernu Baťa ako jeden z faktorov modernizácie Slovenska

C.A.L.E.H. n.o. Banská Bystrica a Spolok architektov Slovenska – DOCOMOMO Slovakia Vás pozývajú na predstavenie zborníka zo sympózia v Partizánskom 21. októbra 2015
Začiatok16.3.2017
16:00
Koniec16.3.2017
19:00
MiestoSieň Dušana Jurkoviča Spolku architektov Slovenska
AdresaPanská 15,
Bratislava,
Slovensko
Druh podujatiaPodujatie
KontaktKlára Kubičková
kubickova@caleh.org

ARCHITEKTÚRA A ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE KONCERNU BAŤA
AKO JEDEN Z FAKTOROV MODERNIZÁCIE SLOVENSKA

Zborník z rovnomenného sympózia v Partizánskom dňa 21. 10. 2015

Vydavateľ: Centrum architekta Ladislava E. Hudeca n.o. Banská Bystrica, 2016 S podporou FPU a Mesta Partizánske

Autori: Ines Ambruš, Katarína Andrášiová, Jozef Božik, Ján Holčík, Ladislava Horňáková, Erik Kližan, Stanislav Knotek, Klára Kubičková, Jozef Lenhart, Henrieta Moravčíková, Dagmar Nová, Victor Muňoz Sanz, Juraj Silvan

Keď sa konala v Slovenskej národnej galérii v roku 2011 výstava „Nové Slovensko – (ťažký) zrod moderného životného štýlu (1918 – 1949)“, horeuvedená úloha Baťovej existencie na Slovensku sa tam vôbec neobjavila. Napriek tomu, že to bol najkomplexnejší import všetkých stránok modernej doby do dvoch koncentrovaných stredísk, Baťovian (Partizánskeho), Batizoviec (Svitu) a menších sídel a pracovísk hlavne na Ponitrí, ktoré sa rozvíjali aj v ďalších desaťročiach zložitých spoločenských premien. Tento fenomén nás dodnes spája so všetkými jeho bývalými satelitmi vo svete na troch kontinentoch.

Viditeľným dedičstvom tejto doby je baťovská architektúra a urbanizmus hlavne v Partizánskom a vo Svite. Po zásadnej spoločenskej zmene po roku 1989 nastal úpadok ich hospodárskej úlohy ako aj ďalších štruktúr. Hodnoty baťovskej architektúry sú maximálne ohrozené. Dívame sa na ne z dvoch hľadísk: z odbornej ako na hodnoty a z hľadísk ekonomiky a reálneho života ako na majetok a ich cenu.

Pri iniciovaní sympózia s medzinárodnou účasťou v roku 2015 cieľom bolo získať informácie a pohľad na možnosť zladenia oboch hľadísk na príkladoch zo zahraničia ale aj domácich iniciatív. Týkalo sa to hlavne nasledujúcich oblastí:

1. skúmanie možnosti ochrany unikátneho dedičstva baťovskej architektúry na Slovensku, ako aj v medzinárodnom meradle,

2. otvorenie otázky anonymity strednej vrstvy zamestnancov firmy Baťa, ktorí ostali síce v anonymite, ale zásadným spôsobom prispeli k realizácii diela na konkrétnych pracoviskách, boli spätí s miestnou komunitou, s domácim prostredím, krajinou, obyvateľmi. K prezentácii bola vybraná osobnosť architekta a staviteľa Františka Fackenberga, vedúceho stavebného oddelenia firmy Baťa tak pre Baťovany-Partizánske ako aj pre všetky ostatné stavebné aktivity firmy na Slovensku v rokoch 1939 – 1949. Svoj život ukončil v roku 1972 v Bojniciach. Zo Zlína je predstavený staviteľ Arnošt Sehnal, vedúci stavebného oddelenia firmy Baťa v Zlíne. Ide o snahu poukázať na reálne fakty pri plnení baťovskej idey, že konečný výsledok baťovského fenoménu bol dielom nielen vyčnievajúcich jednotlivcov, ale zanieteného kolektívu.

3. v snahe priniesť Baťovým satelitným mestám a ich obyvateľom nové impulzy, vychádzajúce z ich vnútornej potreby poznať svoje zdroje ako podnety pre ich ďalší rozvoj a posilniť vlastnú identitu (hodnoty modernej architektúry a urbanizmu, vrátane možností aktívnej regulácie ich vývoja, spolupatričnosti a angažovanosti obyvateľov), a to na základe aktivizácie ich povedomia a vzťahu k dedičstvu jednotlivých miest. Toho súčasťou je aj úloha nanovo špecifikovať problematiku pamiatkovej ochrany architektonického dedičstva 20. storočia – moderny ako verejného záujmu. Každá doba má svoje vlastné potreby, úlohy, otázky a potrebuje aj životodarné podnety a inšpirácie. V zborníku publikované dobré príklady českého Zlína a švajčiarskeho Möhlinu sú inšpiráciou k tomu, ako možno baťovské dedičstvo zmysluplne udržiavať aj pri plnení nových funkcií.

Mapa podujatia

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím