Sumarizácia najdôležitejších inovácií, ktoré redefinujúcich využitie tohto energetického zdroja.
AMPHIBIA 3000 GRIP 1.3 od spoločnosti ATRO predstavuje modernú hydroizolačnú technológiu, ktorá spája vysokú odolnosť,...
Ambiciózne plány EK narazili na ekonomické možnosti domácností v jednotlivých členských štátoch –...
IDEA DOOR od spoločnosti JAP prináša do interiéru čistý minimalistický vzhľad vďaka bezrámovému riešeniu a precíznej...
Nástenné nadomietkové armatúry Vitus sú mimoriadne vhodné pre rýchlu a efektívnu...
Okenné profily z kompozitného materiálu RAU-FIPRO X od spoločnosti Rehau sú v porovnaní s tradičnými plastovými profilmi mnohonásobne...
Najnovší sortiment stolov pre zariadenie interiérov...
Spojenie moderného dizajnu, funkčnosti a svetla do harmonického architektonického prvku.
Kancelárska budova Baumit v slovinskom Trzine prešla premenou na moderné a udržateľné pracovisko. Architekti kládli dôraz...
Mottom šiesteho ročníku on-line konferencie odborníkov Xella Dialóg je Efektívny návrh budov 2025+: zmeny a riešenia
Robot WLTR predstavuje moderný prístup k murovaným konštrukciám. Vďaka automatizácii dokáže rýchlo, presne a bezpečne realizovať...
Okrem bezpečnosti majú okná aj elegantný vzhľad, pretože nie sú viditeľné žiadne uzamykacie časti kovania.
Dvere MASTER v skrytej zárubni AKTIVE je možné vyrobiť až do výšky 3 700 mm
Internorm stavia na energetickú efektívnosť a inteligentné tieniace riešenia.
Slovensko vo výbere zastupuje šesť realizácií.
| Začiatok | 21.7.2015 21:00 |
| Koniec | 21.7.2015 23:00 |
| Miesto | Amfiteáter Banská Bystrica |
| Adresa | Cesta k anfiteátruBanská Bystrica, Slovensko |
| Druh podujatia | Podujatie |
| Kontakt | Správca |
Film zachytáva život a dielo banskobystrického rodáka a významného architekta Ladislava Hudeca, ktorý sa učil kresliť u maliara Dominika Skuteckého. Svoje najlepšie diela postavil práve v čínskom Šanghaji
Traja súrodenci Martin (87) z Monaka, Theo (85) z Kanady, Alessa (82) z USA spomínajú na svoje detstvo a mladosť v Šanghaji, rozprávajú fascinujúci životný príbeh svojho slávneho otca – architekta Ladislava Hudeca. Alessa prvýkrát v živote navštívi rodisko svojho otca – Slovensko a spolu s Theom sa po 63 rokoch vydá do Šanghaja.
Okrem pozoruhodných informácií o živote a diele „otca ázijských mrakodrapov“ L.E. Hudeca, dokument prináša aj cenné svedectvo a autentické spomienky o živote Európanov v koloniálnom Šanghaji pred vznikom ČĽR, ktoré umocňuje objav dosiaľ nezverejnených 16 mm filmov. V rokoch 1927 – 1938 ich nakrútil sám Ladislav Hudec.
Za film „Zmenil tvár Šanghaja“ bol režisér Ladislav Kaboš nominovaný v sekcii architektúra na Cenu Krištáľové krídlo v roku 2011, neskôr ocenený cenou Spolku slovenských architektov Slovenska medailou prof. M. Kusého a za film získal aj Cenu slovenskej filmovej kritiky 2011.
Architekt Ladislav Hudec (8.1.1893 – 26.10.1958)
Narodil sa v roku 1893 v Banskej Bystrici. Študoval na technike v Budapešti a ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády sa počas prvej svetovej vojny dostal do ruského zajatia. Ocitol sa na Sibíri, odkiaľ v roku 1916 spolu s bratom Gejzom ušli do Číny.
Do Šanghaja prišiel až po dvoch rokoch strastiplného putovania. O osude jeho brata nevieme nič. Od roku 1920 začal Ladislav Hudec pracovať v ateliéri amerického architekta R. A. Curryho. Spolu navrhli American Club a MC Tyeire School. V Ázii je Hudec známy pod menom La-s´-sluo Wu-ta-kche. Hovorí sa o ňom ako o mužovi, ktorý zmenil tvár Šanghaja.
Svoje najdôležitejšie diela navrhol Hudec neskôr vo vlastnom ateliéri, ktorý založil v roku 1925. Hudec je autorom viacerých kostolov, univerzity, bánk, klubov a ďalších skvelých stavieb. Je to predovšetkým 22-poschodový Park Hotel spojený s bankou z roku 1934. Bola to nielen prvá výšková stavba v Šanghaji, ale dlhé roky bola najvyššou budovou mimo Severnej Ameriky.
Táto jedinečná budova bola postavená v štýle Art-Deco a očarila mnohých ľudí. Na jej poslednom poschodí navrhol Hudec nočný bar s otváracou strechou. Hotel sa stal symbolom západnej moderny v Číne, symbolom myšlienkovej výmeny, symbolom „Paríža východu”. Táto architektúra je dnes zapísaná medzi dôležitými pamätihodnosťami Šanghaja.
Ladislav Hudec zomrel v roku 1958 v Berkeley. Z Ameriky bolo jeho telo podľa vlastného závetu prevezené na Slovensko v roku 1970 a pochovaný je na Evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.