Administratívna budova zo 70. rokov na Záhradníckej ulici v Bratislave sa zmenila na moderný bytový dom. Súčasťou prestavby je aj nová fasáda s...
Včasné začlenenie vonkajších žalúzií do projektu umožňuje dosiahnuť čisté architektonické riešenie fasády a...
Spoločnosť LEDVANCE Vás pozýva na konferenciu venovanú moderným riešeniam v oblasti osvetlenia. Podujatie prinesie inšpirácie, inovácie aj praktické...
Riešenie pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie aj náročné mestské projekty
Presklené priečky umožňujú členenie interiéru pri zachovaní svetla a priestorovej otvorenosti.
AXOR stavia v strednej Európe na selektívnej distribúcii zameranej na kvalitu,
Atypické rozmery, čistý detail a sloboda v práci s materiálom - aj tak môže vyzerať súčasný prístup k interiérovým dverám.
Úsporné bývanie vo svahu.
Spoločnosť Geberit pozýva architektov na bezplatný odborný seminár venovaný akustickému komfortu a kvalite bývania.
Nezámrzný vonkajší ventil SCHELL Polar II Set prináša riešenie pre bezpečný odber vody aj počas chladných mesiacov. Automatické vyprázdnenie...
Okenný systém ARTEVO rozširujú nové vstupné dvere a veľkoformátový zdvižno-posuvný portál. Platforma tak prináša ucelené riešenie s dôrazom na...
Tieniaca technika s environmentálnym rodným listom.
Dvere sa čoraz viac stávajú súčasťou architektonickej koncepcie priestoru, nielen samostatným funkčným výrobkom.
Nový showroom spoločnosti Internorm, kde sa stretáva architektúra, dizajn a inovácie nájdete v zrekonštruovaných Dvoch Sýpkach v...
Súťažná prehliadka vstupuje do ôsmeho ročníka.
| Začiatok | 23.3.2017 17:00 |
| Koniec | 23.4.2017 17:00 |
| Miesto | Galéria Medium |
| Adresa | Hviezdoslavovo nám. 18, Bratislava, Slovensko |
| Druh podujatia | Výstava |
| Kontakt | Galéria Medium medium@vsvu.sk |
Lucia Papčová (1987) po štúdiách na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a Akadémii výtvarných umění v Prahe ukončila štúdium fotografie na Akademie der bildenden Künste vo Viedni. Výstavný projekt pomenovaný “I Woke up in a Valley” (Zobudil som sa v údolí) je vyústením doktorandského štúdia na VŠVU, kde sa autorka zamerala na problematiku stvárnenia krajiny v médiu pohyblivého obrazu a zvuku. Pozostáva zo štyroch videoinštalácií, pri ktorých sa prelína filmový obraz projektovaný do priestoru galérie s nájdenými objektmi a zvukovými stopami.
Hoci východisko týchto prác v skúmaní krajinného prostredia sa ukazuje ako spoločné so sériami jej fotografických diel, vo videoinštaláciách sa Papčová viac sústredila na aspekty performancie a príbehu. Práve v tom, ako autorka zapája trvanie performancie a torzá osobného príbehu do dejovej osnovy jednotlivých videí, robí jej prístup neopakovateľným. Videoinštalácie sú prepojené spoločným motívom performera – chlapca, zrelého muža, starca – osamoteného v aktívnej činnosti rozpomínania. Napriek tomu, že Papčová pracuje s autentickým príbehom, netvorí svoje filmy naratívne. Práve naopak, narúša kontinuitu príbehu a sústreďuje sa na krajne subjektívny prežitok traumy a jej spracovania. Krajinu, do ktorej je akcia situovaná, nestvárňuje vonkoncom ako kulisu. Autorka využíva obrátenú perspektívu filmového obrazu – performera často vidíme z ostrého uhla, v detailnom zábere alebo dokonca strateného niekde v diaľke na horizonte, prípadne len počujeme jeho hlas. Bezprostrednosť akcie, citlivý a zároveň surový spôsob jej záznamu, núti diváka k vcíteniu sa do prežívanej skutočnosti. Kroky zabárajúce sa do lesnej pôdy, ostré svetlo, čo sa lomí v objektíve kamery, výbušné nárazy vetra a ozvena piesne rezonujúca v staničnej hale …
Papčová potláča spoločenské a politické súvislosti svojich videí a sústreďuje sa na transformáciu reality pomocou abstrakcie krajiny. Orientuje sa viac na objektové stopy, synopsie, medzery a zámlky v rozprávaní. Neriešiteľné kontroverzie osobných osudov produkujú napätie medzi videným a reprezentovaným. Participujúci sú hlboko poznačení prechodom spoločnosti a jej právneho systému od socializmu k demokracii. Preto zdanlivo banálne scény odkazujú ku komplexným spoločenským premenám, ktoré traumatizovali životy mnohých občanov. Nemožnosť domôcť sa základných ľudských práv ich viedla k opakovanému úsiliu domôcť sa spoločenskej spravodlivosti a nezmieriť sa s daným stavom vecí. Papčová preto nastoľuje úvahu o možnostiach ľudskej spravodlivosti, pričom odpovede zostávajú naznačené a otvorené ďalšej interpretácii. Pamäť je odkrývaná a súčasne zamlčaná medzi tým, čo je možné sprostredkovať v jazyku a tým, čo už len prostredníctvom znamení môže divák prežiť s krajinou a v krajine, ktorá všetky stopy traumy pohltí a transcenduje do inej kvality.
Cyklus štyroch samostatných videoinštalácií využíva kontrasty statickej a dynamickej kamery a je vybudovaný na princípe synopsií. „Jar po 33 rokoch” približuje miesto v krajine, kde sa odohráva nenápadný dej, snímaný z veľkého odstupu tak, že je pohltený okolitou krajinou. „Cesta na hrebeň” naopak predstavuje dramatické stúpanie na vrchol až po moment, kedy sa pamäť konfrontuje s čítaným dokumentom, ku ktorému však divák nemá žiaden prístup a môže len tušiť jeho obsah. „Krajina Tam” nás opäť prostredníctvom monotónneho zobrazenia vťahuje do rozprávania o krajine. Postupne zisťujeme, že ide o krajinu mimo tohto sveta. Staničná hala ako scéna posledného zo štvorice videí „Zobudil som sa v údolí” je miestom kontroverzie a fyzického prechodu z jednej reality do inej. Krajina je tu reprezentovaná v zložitom systéme rámovania, kde sa konfrontujú rekvizity minulosti v obraze krajiny, ktorý sa stretá s bezprávím a zároveň vo figúre spievajúceho dieťaťa naznačuje vieru v dobro sveta. Cyklus nových videoinštalácií Lucii Papčovej je v kontexte súčasného umenia výnimočným dielom, pretože je založený na dosiaľ málo využívaných postupoch filmovej narácie, subjektivity a reprezentácie krajiny.
Daniel Grúň