Tomáš Klepoch - Kabinet banalít

Azda sa vám niekedy prihodilo, že ste v lesnom poraste zbadali pohodenú starú chladničku alebo kopu ojazdených pneumatík. Prečo si niekto dá tú námahu a odtrepe svoje rárohy hlboko do lesa, keď ich môže pohodlne zaviezť do najbližšieho zberného dvora? Možno ste sa už niekedy pristavili v záhradkárskej osade a obdivovali zručnosť domácich majstrov, prejavujúcu sa v bizarných architektúrach z prehnitých lát, pokrivených plechov či deravého pletiva, a hútali, aké „poklady“ skrývajú. Ak by však v podobnom lese alebo na dvore za domom pristáli mimozemšťania, aký obraz by si o nás na základe takýchto artefaktov vytvorili?

Kabinety kuriozít, predchodcovia dnešných múzeí, boli miestnosti, ktoré sa od čias renesancie tešili veľkej obľube najmä u aristokracie. Tá do nich zhromažďovala zbierky najrozmanitejších predmetov od vzácnych fosílií cez umelecko-remeselné objekty, vedecké inštrumenty a zbrane až po zaručene pravé rohy jednorožcov či kosti obrov.

Kabinet banalít je najnovším projektom výtvarníka Tomáša Klepocha – náruživého zberateľa banálností, ktoré hľadá na prieskumných cestách po zabudnutých kútoch Slovenska. V lesoch nachádza stopy ľudskej civilizácie na tých najneočakávanejších miestach a v tých najprekvapivejších formách. Humná a záhradky ľudských obydlí, naopak, sleduje zo zákrytu pomocou teleskopu ako nestranný pozorovateľ. Ďalekohľad mu síce poskytuje iba jeden uhol pohľadu bez širších súvislostí, no práve vďaka nemu si zachováva odstup a môže preto objavovať nevšednosť v našej každodennej banalite.

Výstava v Salóne Nitrianskej galérie je rozdelená do troch miestností. V prvej z nich visí voľná kompozícia z grafík vyhotovených technikou drevorezu, ktoré zobrazujú rôzne objekty a situácie väčšinou z voľnej prírody. V druhej miestnosti sa nachádza dioráma zložená zo šiestich veľkorozmerných grafických matríc – vyrýpaných dosiek, ktoré autor prezentuje ako samostatné diela. Rôzne zákutia a zátišia z dvorov a zo záhrad, prístrešky a altánky, vtáčie búdky, kopy „čohosi“ a všakovaké „kutilské“ zlepšováky sú zakomponované do panoramatickej krajiny. V poslednej miestnosti na návštevníkov čaká koncentrovaná banalita rastúca vo fóliovníku. Niektoré pozoruhodné detaily z týchto výjavov sú zhmotnené aj vo forme objektov. Muzeálnu atmosféru celej expozície dotvárajú vitríny, sokle a štítky s popisnými textami.

Ľudstvo sa vo všeobecnosti považuje za výnimočné, no Tomáš Klepoch je fascinovaný práve našou banalitou. Svoj i náš pohľad nezaostruje na upravené záhony a rozkvitnuté záhrady, na veľkolepé architektonické počiny, technologické výdobytky, pekne nasvietené turistické pamiatky či potemkinovské fasády. Každodenné predmety, všedné miesta a fádne situácie však o nás azda hovoria viac než naše „úspechy“, ktorými by sme sa tak radi prezentovali – hoci aj pred inými civilizáciami.

Omar Mirza

Tomáš Klepoch (1981, Bratislava) sa venuje voľnej grafickej tvorbe, maľbe, kresbe a ilustrácii, príležitostne tvorí objekty a site-specific inštalácie. Najčastejšie využíva linoryt a drevorez, pričom experimentuje s rôznymi materiálmi, spôsobmi tlače a vyrezávania. V jeho tvorbe sa objavujú symboly a metafory vzťahujúce sa k lokálnej histórii, rôznym mýtom a reáliám Slovenska, pomocou ktorých sa vyjadruje k aktuálnym spoločenským témam. Študoval na VŠVU v Bratislave v rokoch 2005 – 2007 na katedre grafiky a iných médií u prof. R. Jančoviča, v rokoch 2009 – 2011 na katedre vizuálnej komunikácie u doc. P. Chomu. V roku 2011 mu bolo udelené Zlaté jablko na Bienále ilustrácií v Bratislave. Svoje práce vystavoval v domácich i zahraničných galériách (Ashikaga Museum of Art, Japonsko; Graphic Art Centrum, Srbsko; Photoport, Bratislava a ďalšie), pravidelne sa zúčastňuje medzinárodných prehliadok so zameraním na grafickú tvorbu. Žije a tvorí v Bratislave.