Sumarizácia najdôležitejších inovácií, ktoré redefinujúcich využitie tohto energetického zdroja.
AMPHIBIA 3000 GRIP 1.3 od spoločnosti ATRO predstavuje modernú hydroizolačnú technológiu, ktorá spája vysokú odolnosť,...
Ambiciózne plány EK narazili na ekonomické možnosti domácností v jednotlivých členských štátoch –...
IDEA DOOR od spoločnosti JAP prináša do interiéru čistý minimalistický vzhľad vďaka bezrámovému riešeniu a precíznej...
Nástenné nadomietkové armatúry Vitus sú mimoriadne vhodné pre rýchlu a efektívnu...
Okenné profily z kompozitného materiálu RAU-FIPRO X od spoločnosti Rehau sú v porovnaní s tradičnými plastovými profilmi mnohonásobne...
Najnovší sortiment stolov pre zariadenie interiérov...
Spojenie moderného dizajnu, funkčnosti a svetla do harmonického architektonického prvku.
Kancelárska budova Baumit v slovinskom Trzine prešla premenou na moderné a udržateľné pracovisko. Architekti kládli dôraz...
Mottom šiesteho ročníku on-line konferencie odborníkov Xella Dialóg je Efektívny návrh budov 2025+: zmeny a riešenia
Robot WLTR predstavuje moderný prístup k murovaným konštrukciám. Vďaka automatizácii dokáže rýchlo, presne a bezpečne realizovať...
Okrem bezpečnosti majú okná aj elegantný vzhľad, pretože nie sú viditeľné žiadne uzamykacie časti kovania.
Dvere MASTER v skrytej zárubni AKTIVE je možné vyrobiť až do výšky 3 700 mm
Internorm stavia na energetickú efektívnosť a inteligentné tieniace riešenia.
Slovensko vo výbere zastupuje šesť realizácií.
| Začiatok | 22.6.2017 18:00 |
| Koniec | 13.8.2017 18:00 |
| Miesto | Nitrianska galéria |
| Adresa | Župné námestie 3, Nitra, Slovensko |
| Druh podujatia | Výstava |
| Kontakt | Nitrianska galéria 037/ 657 96 41-3 |
Azda sa vám niekedy prihodilo, že ste v lesnom poraste zbadali pohodenú starú chladničku alebo kopu ojazdených pneumatík. Prečo si niekto dá tú námahu a odtrepe svoje rárohy hlboko do lesa, keď ich môže pohodlne zaviezť do najbližšieho zberného dvora? Možno ste sa už niekedy pristavili v záhradkárskej osade a obdivovali zručnosť domácich majstrov, prejavujúcu sa v bizarných architektúrach z prehnitých lát, pokrivených plechov či deravého pletiva, a hútali, aké „poklady“ skrývajú. Ak by však v podobnom lese alebo na dvore za domom pristáli mimozemšťania, aký obraz by si o nás na základe takýchto artefaktov vytvorili?
Kabinety kuriozít, predchodcovia dnešných múzeí, boli miestnosti, ktoré sa od čias renesancie tešili veľkej obľube najmä u aristokracie. Tá do nich zhromažďovala zbierky najrozmanitejších predmetov od vzácnych fosílií cez umelecko-remeselné objekty, vedecké inštrumenty a zbrane až po zaručene pravé rohy jednorožcov či kosti obrov.
Kabinet banalít je najnovším projektom výtvarníka Tomáša Klepocha – náruživého zberateľa banálností, ktoré hľadá na prieskumných cestách po zabudnutých kútoch Slovenska. V lesoch nachádza stopy ľudskej civilizácie na tých najneočakávanejších miestach a v tých najprekvapivejších formách. Humná a záhradky ľudských obydlí, naopak, sleduje zo zákrytu pomocou teleskopu ako nestranný pozorovateľ. Ďalekohľad mu síce poskytuje iba jeden uhol pohľadu bez širších súvislostí, no práve vďaka nemu si zachováva odstup a môže preto objavovať nevšednosť v našej každodennej banalite.
Výstava v Salóne Nitrianskej galérie je rozdelená do troch miestností. V prvej z nich visí voľná kompozícia z grafík vyhotovených technikou drevorezu, ktoré zobrazujú rôzne objekty a situácie väčšinou z voľnej prírody. V druhej miestnosti sa nachádza dioráma zložená zo šiestich veľkorozmerných grafických matríc – vyrýpaných dosiek, ktoré autor prezentuje ako samostatné diela. Rôzne zákutia a zátišia z dvorov a zo záhrad, prístrešky a altánky, vtáčie búdky, kopy „čohosi“ a všakovaké „kutilské“ zlepšováky sú zakomponované do panoramatickej krajiny. V poslednej miestnosti na návštevníkov čaká koncentrovaná banalita rastúca vo fóliovníku. Niektoré pozoruhodné detaily z týchto výjavov sú zhmotnené aj vo forme objektov. Muzeálnu atmosféru celej expozície dotvárajú vitríny, sokle a štítky s popisnými textami.
Ľudstvo sa vo všeobecnosti považuje za výnimočné, no Tomáš Klepoch je fascinovaný práve našou banalitou. Svoj i náš pohľad nezaostruje na upravené záhony a rozkvitnuté záhrady, na veľkolepé architektonické počiny, technologické výdobytky, pekne nasvietené turistické pamiatky či potemkinovské fasády. Každodenné predmety, všedné miesta a fádne situácie však o nás azda hovoria viac než naše „úspechy“, ktorými by sme sa tak radi prezentovali – hoci aj pred inými civilizáciami.
Omar Mirza
Tomáš Klepoch (1981, Bratislava) sa venuje voľnej grafickej tvorbe, maľbe, kresbe a ilustrácii, príležitostne tvorí objekty a site-specific inštalácie. Najčastejšie využíva linoryt a drevorez, pričom experimentuje s rôznymi materiálmi, spôsobmi tlače a vyrezávania. V jeho tvorbe sa objavujú symboly a metafory vzťahujúce sa k lokálnej histórii, rôznym mýtom a reáliám Slovenska, pomocou ktorých sa vyjadruje k aktuálnym spoločenským témam. Študoval na VŠVU v Bratislave v rokoch 2005 – 2007 na katedre grafiky a iných médií u prof. R. Jančoviča, v rokoch 2009 – 2011 na katedre vizuálnej komunikácie u doc. P. Chomu. V roku 2011 mu bolo udelené Zlaté jablko na Bienále ilustrácií v Bratislave. Svoje práce vystavoval v domácich i zahraničných galériách (Ashikaga Museum of Art, Japonsko; Graphic Art Centrum, Srbsko; Photoport, Bratislava a ďalšie), pravidelne sa zúčastňuje medzinárodných prehliadok so zameraním na grafickú tvorbu. Žije a tvorí v Bratislave.