Výstava Ján H. Blicha /1939–1999/ Architekt socializmu?

V poradí tretie pokračovanie výstavy Ján H. Blicha si kladie za cieľ preskúmať hlbšie dva základné body v jeho živote. Prvým je jeho vrcholové dielo, Dom smútku na sídlisku Juh v Trenčíne a druhým je hlbšie nazeranie na jeho osobnosť a dobu, v ktorej žil prostredníctvom jeho denných záznamov z pracovných porád v Stavoprojektovom ateliéri. Interaktívnou a hravou formou priblíži divákovi architektove premýšľanie o tvorbe priestoru, zvukovou inštaláciou vtiahne do jeho pracovného sveta a premýšľania nad ním, a v neposlednom rade prostredníctvom rozhovorov s bývalými kolegami sa divák môže dozvedieť ďalšie zaujímavé informácie z jeho života.

Projekt Ján H. Blicha mapuje a prezentuje tvorbu Ing. arch. Blichu (1939 – 1999) prostredníctvom jeho vnučky, Lucie Mlynčekovej. Prvá výstava (Galéria HotDock, Bratislava 2016), predstavovala architekta ako všestranného a talentovaného umelca, architekta, urbanistu, sochára i grafika. V druhej (GMAB, Trenčín 2018) sa divák mohol okrem jeho tvorby zoznámiť nie len s teoretickou rovinou jeho práce, a tiež sa na chvíľu preniesť do úlohy architekta prostredníctvom hry inšpirovanej architektovým dielom. 

Ako vedúci projektového strediska Stavoprojektu Trenčín, sa venoval nie len architektonickej tvorbe, ale tiež vedeniu vlastnej skupiny projektantov. Najautentickejším dokladom tohoto vedenia sú denné záznamy, ktoré si viedol na jednotlivých poradách. Profesijné úlohy k jednotlivým projektom, voľne prekladané osobnými poznámkami tak prezrádzajú zaujímavé momenty a prejavy jeho osobnosti, a zároveň sú často vtipným dôkazom i záznamom procesu architektonickej tvorby neskorého povojnového obdobia. 

Dom smútku v Trenčíne bol prvou a zároveň najrozsiahlejšou stavbou, ktorú architekt realizoval samostatne, pričom celý tento proces trval približne 20 rokov (1969–1989). Téma obradných siení ho sprevádzala už od školských čias, a okrem trenčianskeho vytvoril niekoľko ďalších realizovaných i nerealizovaných domov smútku, spolu s typologickým podkladom pre tvorbu domov smútku na Slovensku (1982, spolupráca Ing. arch. Liščák Jozef CSc.). Práve trenčiansky Dom smútku však ostáva kľúčovým aj z dôvodu, že jeho prvý návrh bol zároveň prvou veľkou spoluprácou s manželkou, Ing. Tatianou Blichovou. 

Výstava prichádza postupne z Bratislavy, cez Trenčín až po Košice (Campus Gallery). Toto poradie nie je náhodné. Práve naopak. ,,Košice ako zástupný bod východného Slovenska symbolizujú architektovo rodisko, ktorým bola obec Jasenov. Východ bol pre neho miestom, kde mal nie len rodinu a priateľov, ale tiež inšpiráciu, ktorá ho ťahala k pravoslávnej cirkvi a téme obradných siení celkovo. Trenčín bolo miestom, kde celý svoj profesijný život pôsobil, a Bratislava zase bodom, kde naberal väčšinu inšpirácie počas študentských čias. ' hovorí architektova vnučka a autorka výstavy Lucia Mlynčeková. Výstava symbolicky prechádza všetkými dôležitými miestami v jeho živote, pričom sa do tretice vráti až k samotným koreňom, k domovu… Aj napriek tomu, že výstavu museli dvakrát kvôli pandemickej situácii zrušiť sa do Košíc veľmi tešia. ,,Veríme, že si prídu na svoje rôzne skupiny návštevníkov. Mladšie ročníky zaujme interaktivita výstavy v podobe molitanových stavebných blokov či zvukovej inštalácie, ktorej časť nájdete tiež na web stránke projektu. Staršiu generáciu určite osloví reflexia doby, prostredníctvom architektových spomienok. Pozývame všetkých starších i mladších'' dodáva na záver organizátorka výstavy Terina Slezák Barčáková.

Autorka výstavy: Lucia Mlynčeková
Produkcia: Terina Slezák Barčáková
Kurátorka: Radka Nedomová (GMAB Trenčín)
Architektka: Katarína D. F. Siposová
Produkcia pre Campus Gallery: Samuel Čarnoký

Výstavu podporili: 
Campus Gallery, Technická univerzita Košice, Fond na podporu umenia, Galéria M. A. Bazovského, Spolok architektov Slovenska, Fakulta architektúry ČVUT v Prahe

Pohľad do života a tvorby Jána H. Blichu sprostredkúva tiež interaktívna stránka projektu.

Dom smútku, Trenčín - sídlisko JUH. Veľmi silným zdrojom inšpirácie bolo bezpochyby Krematórium v Bratislave od architekta Ferdinanda Milučkého. Stavba bola dokončená v roku 1968, t. j. v čase, kedy Ing. arch. Blicha spolu s Ing. Blichovou hľadajú ideové východiská k tvorbe. Okrem toho stavba akou je práve krematórium od architekta Milučkého má bezpochyby vysoké kvality, a to nie len v rámci územia Československa, je preto bola už v čase jej vzniku veľmi výrazným novým architektonickým prvkom. Nie len dispozičné riešenie smerujúce výhľad z hlavnej sály smerom do prírody, ale aj sochárske dielo, ktoré pripomína Kompánkovu plastiku, lenže v Blichovom rukopise zdrkadliacom tvaroslovie komplexu, rovnako tiež prvky severskej moderny sú rozpoznateľnými prvkami, ktorých inšpiráciou bola s veľkou pravdepodobnosťou stavba Krematória v Bratislave.

Ďalším nespochybniteľným zdrojom inšpirácie bola jedna z obľúbených stavieb Ing. Blichu, kaplnka Ronchamp od architekta Le Corbusiera, z ktorej zrejme tiež pochádza jeho záujem o mäkké oblé tvary, ktoré v Blichovej podobe získavajú geometrický základ. Podľa slov Ing. Blichovej viedla jeho záľuba v nahrádzaní ostrej hrany v pôdoryse neraz ku komplikáciám či nepochopeniu: „Ten pán, riaditeľ technických služieb sa nechal počuť, že takú strašnú budovu ešte v živote nevidel, veď to nemá žiaden pravý uhol.“