Kniha Rozumne rastúce mesto

Publikáciu predstavíme prostredníctvom sprievodného autorského textu:

Zdravé mestá sa rozvíjajú naprieč celým svojím územím. Kniha Rozumne rastúce mesto otvára diskusiu o polycentrickej Bratislave

Nová kniha Rozumne rastúce mesto s podtitulom Ako tvoriť pestrú, prepojenú, polycentrickú Bratislavu hovorí o tom, prečo by sa Bratislava mala stať polycentrickým mestom a aké konkrétne kroky by smerom k tejto vízii mala podniknúť. Príďte na uvedenie a krst knihy 19. mája v Starej tržnici, kde budeme spoločne s autormi knihy a ďalšími odborníkmi diskutovať o zdravom rozvoji Bratislavy.

Bratislava stojí pred mnohými výzvami spojenými s rastom a urbanizáciou. Na jej rozvoj má vplyv zhoršujúca sa dostupnosť bývania a zároveň masívna výstavba za jej hranicami, ktorá mestu škodí. Kľúčovou otázkou tak je, ako rozvojom mesta zlepšiť nielen dostupnosť bývania, ale najmä kvalitu života obyvateľov naprieč celým mestom. Nová publikácia s názvom Rozumne rastúce mesto otvára potrebnú diskusiu o tom, ako môže Bratislava zdravo rásť a stať sa kvalitnejším miestom na život. 

Kniha Rozumne rastúce mesto cez konkrétne príklady a hlasy odborníkov a odborníčok predstavuje víziu Bratislavy ako polycentrického mesta, ktoré nemá jedno centrálne jadro, ale tvorí ho viacero geograficky rozptýlených lokálnych centier. Mesto sa tak rozvíja naprieč celým svojím územím a súbežne na viacerých miestach naraz a prispieva ku kvalitnejšiemu životu obyvateľov vo všetkých častiach mesta. 

Publikácia však nie je len teoretickým dielom, ale najmä praktickým sprievodcom, ktorý prostredníctvom názorov odborníkov z rôznych oblastí – urbanizmu, architektúry, životného prostredia, dopravy a verejnej správy – ponúka návod na zdravý rozvoj a budúcnosť nášho hlavného mesta. 

Kniha zároveň prispieva do dôležitej diskusie o zmenách v územnom pláne Bratislavy, ako aj o novom územnom pláne a podporuje zmeny, ktoré sú v súlade s konceptom rozumne rastúceho mesta.

Bratislava ako polycentrické mesto 

Zámerom knihy Rozumne rastúce mesto je nájsť priestor na taký rozvoj nášho hlavného mesta, ktorý mu pomôže rozumne rásť a zabezpečí kontinuitu v jeho plánovaní. Základom jej vízie je mesto, v ktorom sa život neodohráva len v centre, ale naprieč celým jeho územím. Je to polycentrické mesto, ktoré je dostupné na krátke vzdialenosti a postavené na živých verejných priestoroch, fungujúcej doprave, rozmanitých službách a vysokej klimatickej odolnosti.

„Bratislava sa pre svoju plošnú rozťahanosť a nízku hustotu zaľudnenia rozvíja nekompaktne. Polycentrizmus sa jej tak prirodzene ponúka ako riešenie pri plánovaní budúceho rozvoja, ktorý zohľadňuje jej jedinečnú polohu a históriu.“

– Juraj Benetin, autor knihy Rozumne rastúce mesto

Polycentrická Bratislava s lokálnymi centrami môže vznikať na viacerých miestach, keď paralelne rozvíjame jej okraje, transformujeme nevyužívané zanedbané miesta a dopĺňame už existujúcu štruktúru. Dôležité je, aby sa všetky tri piliere zdravého rastu diali naraz.

Tri piliere zdravého rastu

I. Rozvíjať okrajové miesta a nevyužívané plochy a vytvárať nové rôznorodé štvrte v hraniciach mesta.
II. Pretvárať spiace miesta a nevyužívané územia, ako sú priemyselné areály a brownfieldy, na moderné a funkčné mestské štvrte.
III. Citlivo dopĺňať existujúcu mestskú štruktúru s ohľadom na charakter okolia a potreby obyvateľov.

Vznikne tak hustá sieť lokálnych centier naprieč celým mestom, ktorá prinesie plnohodnotný život priamo v mieste bydliska. Obyvatelia v rámci lokálnych centier nájdu všetko, čo potrebujú na kvalitný život, bývanie, prácu a oddych, v približne 15-minútovej pešej dostupnosti od domu. 

Čo v knihe nájdete

Rozumne rastúce mesto sa skladá zo šiestich navzájom prepojených kapitol. Prvá kapitola opisuje dnešnú Bratislavu – ako ju ovplyvnila jej jedinečná minulosť, prečo sa rozrastá za hranicami mesta a aká je kvalita jej služieb, infraštruktúry, verejných priestorov a zelene.

Druhá kapitola vysvetľuje, čo je polycentrický rozvoj mesta a prečo je dobré rozvíjať Bratislavu práve polycentricky. Zároveň ukazuje konkrétne miesta s potenciálom prispieť k vytvoreniu polycentrickej Bratislavy.

Tretiu kapitolu tvoria rozhovory s odborníkmi ako Carlos Moreno či David West, ktorí vysvetľujú, ako rozvíjať živé lokálne centrá, ktoré sú priateľské k ľuďom, prostrediu a zároveň odolné proti klimatickým výzvam.

Vo štvrtej kapitole kniha ukazuje konkrétne lokality v Bratislave, kde v súčasnosti môžeme rozvíjať kvalitné štvrte podľa myšlienky polycentrického mesta. Opisuje plánované projekty, ktoré sú v súlade s platným územným plánom Bratislavy, ale aj vízie, ktoré zatiaľ nie sú v súlade s územným plánom, no výrazne podporujú koncept polycentrickej štruktúry mesta.

Piata kapitola predstavuje zahraničné aj lokálne projekty, ktoré prispievajú k myšlienke polycentrického mesta. V poslednej kapitole kniha predstavuje päť krokov, ktorými sa Bratislava môže priblížiť k rozumnému rastu. Kroky vznikali v spolupráci s expertmi z rôznych odvetví mestotvorby, napríklad s urbanistami Petrom Gerom či Igorom Markom.

Tím, ktorý stojí za knihou

Hlavnú odbornú koncepciu knihy a kurátorský výber projektov zostavili architekt Juraj Benetin z ateliéru Compass Architekti a urbanistka Miroslava Argalášová. Autorsky sa na knihe podieľal aj dizajnér a komunikačný stratég Martin Jenča zo štúdia Büro Milk, ktoré s ateliérom Compass Architekti dlhodobo spolupracuje na propagácii kvalitných projektov, akými sú napríklad štvrte Nové Lido či staré letisko vo Vajnoroch.

Definitívnu podobu knihy pomohol formulovať široký kolektív odborníkov a odborníčok z Bratislavy aj zo zahraničia. Patrí medzi nich urbanista Peter Gero, urbanista a autor konceptu 15-minútového mesta Carlos Moreno, architekt Igor Marko, urbanistka Milota Sidorová, architekt a urbanista Peter Bednár, bývalá viceprimátorka Viedne Maria Vassilakou, geografi Martin Šveda a Pavel Šuška, krajinný architekt Michal Marcinov, urbanista David West a mnohí ďalší. 

Hlavným partnerom pre vydanie publikácie sa stala spoločnosť JTRE.

Hlavné posolstvá publikácie

Rast mesta nie je problém, rast mesta je riešenie.

Rozumný rast mesta môže pomôcť riešiť nedostatok aj dostupnosť bývania, zlepšiť kvalitu vybavenosti a služieb v blízkosti domova, podporiť tvorbu verejných priestorov a celkovo zvýšiť kvalitu života.

Polycentrizmus je pre Bratislavu prirodzeným riešením pri plánovaní jej budúceho rozvoja.

Jedinečná história a poloha Bratislavu predurčujú na polycentrický rozvoj. Mesto rástlo spájaním menších obcí na svojom okraji, ktoré však neboli dostatočne prepojené. Do územia mesta sa navyše vnárajú Malé Karpaty, Devínska Kobyla, Dunaj a lužné lesy, v dôsledku čoho sa mesto rozrastá skôr do dĺžky. Polycentrizmus sa tak Bratislave prirodzene ponúka ako rozumné riešenie pri plánovaní budúceho rozvoja mesta.

Súčasný územný plán spomaľuje napĺňanie rozvojového potenciálu mesta.

Územný plán Bratislavy namiesto efektívneho spájania funkcií rozdeľuje mesto na jednoúčelové zóny. Dôsledkom sú štvrte, kde sú bývanie, práca a služby oddelené a ľudia sú odkázaní na autá. Nový územný plán a jeho príprava budú preto zásadné pre budúci rozvoj mesta. Ambíciou knihy je, aby jej myšlienky a projekty slúžili ako podklad pre prípravu nového územného plánu.

Kontinuita v rozvoji mesta je kľúčová. 

Dlhodobé ciele v rámci rozvoja mesta by mali zostať jasné a stabilné, aj keď k nim môžeme dospieť rôznymi spôsobmi. Ich postupnú realizáciu by však nemali ohrozovať zmeny vo vedení mesta alebo krajiny.

Kto by si mal Rozumne rastúce mesto prečítať 

Publikácia Rozumne rastúce mesto je určená všetkým, ktorí majú radi svoje mesto a záleží im na jeho rozvoji. Vznikla pre tých, ktorí chcú lepšie porozumieť problémom, limitom a možnostiam Bratislavy a hľadajú konkrétne spôsoby, ako tieto problémy riešiť. 

Kniha je napísaná zrozumiteľným a dostupným jazykom. Cieľom je, aby ju mohli čítať naozaj všetci: obyvateľstvo Bratislavy, ľudia vo verejných funkciách, z oblasti aktivizmu, architektúry, urbanizmu, mestského plánovania, študenti a študentky aj ľudia z akademického prostredia. Zámerom knihy je otvoriť diskusiu o spolupráci, na ktorej sa môžeme podieľať všetci. 

Chcete o knihe a jej témach vedieť viac?

Zúčastnite sa na uvedení knihy 19. mája v Starej tržnici, kde budete mať možnosť stretnúť sa s autormi a ďalšími odborníkmi a diskutovať o témach knihy.
Navštívte webovú stránku https://spojenaba.sk/rozumne-rastuce-mesto/, kde nájdete ďalšie informácie o knihe a jej autoroch.
Sledujte sociálne siete Spojenej Bratislavy, kde nájdete ďalšie články, rozšírené témy a informácie o chystaných podujatiach a workshopoch ku knihe.

Kľúčom k lepšej budúcnosti Bratislavy je diskusia o zdravom raste, ktorú otvára aj kniha Rozumne rastúce mesto. Formovanie mesta do podoby moderného, dostupného a najmä príjemného a kvalitného miesta na život si vyžaduje spoluprácu odbornej verejnosti, samosprávy a obyvateľov. Pridajte sa na cestu k rozumne rastúcej Bratislave 19. mája v Starej tržnici.

Autorský kolektív

• Juraj Benetin, architekt a spoluzakladateľ ateliéru Compass Architekti, ktorý sa venuje tvorbe kvalitných mestských štvrtí. 
• Miroslava Argalášová, urbanistka, ktorá sa dlhodobo zaoberá rozvojom miest a kvalitou verejného priestoru.
• Martin Jenča, dizajnér a komunikačný stratég zo štúdia Büro Milk, ktoré sa špecializuje na vizuálnu komunikáciu a propagáciu projektov v mestskom prostredí. 
• Peter Gero, renomovaný urbanista s rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti plánovania a rozvoja miest.
• Carlos Moreno, uznávaný expert na mestské plánovanie a autor revolučného konceptu 15-minútového mesta.
• Igor Marko, architekt a urbanista, zakladateľ štúdia Marko&Placemakers s medzinárodnými skúsenosťami v oblasti urbanizmu a dizajnu verejných priestorov.
• Peter Bednár, urbanista z architektonického ateliéru Jakub Cigler Architekti, ktorý sa zameriava na tvorbu kvalitných a funkčných mestských štruktúr.
• Milota Sidorová, urbanistka s hlbokým chápaním dynamiky mestského prostredia a potrieb jeho obyvateľov.
• Maria Vassilakou, bývalá viceprimátorka Viedne, ktorá sa počas svojho pôsobenia aktívne venovala otázkam udržateľného rozvoja a mobility v meste.
• Martin Šveda, geograf zo Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý sa špecializuje na humánnu geografiu a regionálny rozvoj.
• Pavel Šuška, humánny geograf pôsobiaci v SAV, zaoberajúci sa sociálnymi a kultúrnymi aspektmi mestského života a rozvoja.
• Michal Marcinov, krajinný architekt z ateliéru LABAK, ktorý sa venuje tvorbe kvalitných a ekologicky hodnotných verejných priestorov.
• Nick Searl, výkonný riaditeľ Related Argent Ltd, firmy zodpovednej za rozvoj londýnskej štvrte King’s Cross.