FEJSBÚÚK - kariportréty

V rámci benefičnej akcie, ktorá sa uskutočnila v piatok 25. novembra 2016 v Cikkerovej sieni v budove historickej radnice v Banskej Bystrici bola uvedená do života kniha kariportrétov FEJSBÚÚK od kolegu Jozefa Frtúsa. Medzi 200 karikatúrami je aj veľa kolegov architektov. Bližšie o vzniku tejto vtipnej publikácie napísal sám autor.

Neviem čím to je, ale odmlada som zaujatý pozorovaním ľudských tvárí. Tvár je daná každej ľudskej bytosti ako jedinečný a originálny odtlačok Stvoriteľa. Vo svojich prirodzených premenách sprevádza človeka jeho životom a plynúci čas je k nej bez výnimky nemilosrdný.

Pestré panoptikum ľudí, ktorých som vo svojom živote spoznal alebo s ktorými som sa stretol v rôznych situáciách, mi bolo vďačnou inšpiráciou k premietnutiu videného do dvojrozmernej dimenzie papiera. Čiara je mojim životným osudom i poslaním. Exaktná rysovaná či kreslená, hľadajúca, škicovaná. Tá prvá bola dlhé roky mojím živobytím. Tá druhá mi bola únikom do sveta fantázie i humoru. Rád som svojimi čiarami zachytával reálny svet okolo seba – krásu krajiny, kompozície zátiší, portréty ľudí...

Veľkú časť môjho života som prežil v početných kolektívoch. To bolo eldorádo tvárí, ľudských typov či charakterov. Každá bola a je neopakovateľný originál. Ich pozorovaním som si mnohokrát krátil napríklad nudné schôdze nenápadným zobrazovaním niektorých prítomných jedincov. Splnilo to svoj účel – čas sa mi zmysluplne minul a okolosediaci sa pobavili...

Vážnejšie som sa tejto záľube začal venovať až začiatkom tohto tisícročia, keď som si tieto kresby začal odkladať. Karikatúru mám rád. Oproti realistickej kresbe je expresívnejšia, veselšia. V zobrazení osôb je možné uplatniť viac nadsádzky i humoru a ja som s humorom dobrý kamarát. Čím je však kresba úspornejšia, tým musí byť čiara presnejšia a výstižnejšia. Mnoho razy o výsledku rozhoduje zlomok milimetra dobre trafenej línie čiary.

Spočiatku som väčšinou kreslil čiernou fixkou s rôznym stupňom prepracovania kresby. Neskôr som definitívne prešiel na kresbu ceruzkou s mäkkou tuhou, zobrazenie ktorou sa mi zdá byť plastickejšie.

Snažím sa o vytvorenie vlastného štýlu v karikovanej kresbe ľudskej tváre. Pre môj spôsob kreslenia takýchto portrétov som vymyslel aj vlastné pomenovanie KARIPORTRÉT. Tento kombinovaný výraz mi veľmi vyhovuje. Dáva mi voľnosť, keď do kresby môžem pridávať ľubovoľné množstvo toho voňavého či štipľavého kari. Ostatné je portrét. (Je paradoxné, že v jedle kari korenie vôbec nemám rád.)

Charakteristické záľuby alebo profesiu zobrazeného v ostatných rokoch vystihuje indícia, ktorú mu vešiam zväčša na krk. Týmto vzniká akási grafická štúdia osobnosti človeka.

Po prvýkrát som tieto kresby verejne prezentoval ako súčasť mojej II. jubilejnej autorskej výstavy nazvanej Architekt Jozef Frtús v roku 2006, inštalovanej vo viacerých mestách Slovenska. Pozitívny ohlas publika ma povzbudil k intenzívnejšiemu venovaniu sa tomuto výtvarnému žánru.

V roku 2010 som vystavil výber mojich kariportrétov na spoločnej výstave s kolážistom Ernestom Svrčekom.

Kreslím iba ľudí, s ktorými sa osobne poznám, ktorých som stretol alebo som s nimi niečo prežil. Mám radosť, keď ich poteší moja darovaná kresba. Moje zobrazované objekty tvoria ľudia z rôznych kútov Slovenska: architekti, výtvarníci, muzikanti, folkloristi, lekári, herci, vinári, rybári – prosto kamaráti, s ktorými sa rád stretávam. Pri priateľských stretnutiach s nimi vznikol aj nápad zviazať nazbieranú kôpku obrázkov do podoby tejto knižky.

Listovaním stránok knihy pozorujem plynutie času, vyryté v zmenených črtách zobrazených osôb a žiaľ i viaceré neúprosné odchody do večnosti. Zostal mi po nich iba obrázok a spomienky.

P. S. Isto je pozoruhodné, že v zbierke mojich kariportrétov nemám ani jednu ženu! Z úcty k nim.

Jozef Frtús

Pozrite si niekoľko karikatúr z knihy: