Séria fotografií Alexandry Timpau zachytáva krásu obrátenej pyramídy

Budova slovenského rozhlasu nesporne ovplyvnila panorámu modernej Bratislavy. Stavba vyvoláva u laickej verejnosti často rozporuplné reakcie. Na jej negatívny obraz mala vplyv už jej nákladná a dlhotrvajúca výstavba (viac ako 30 rokov). Autorom však umožnila experimentovať a použiť v tej dobe progresívne technológie a konštrukčné riešenia. Výsledkom je dielo, ktoré “svojimi hodnotami reprezentuje architektonické dedičstvo povojnovej modernej architektúry a zaraďuje sa medzi vrcholné diela neskorého modernizmu na Slovensku v jeho najexpresívnejšej experimentálnej forme.” Spomínané vyhlásenie je potvrdené dôležitým zápisom stavby do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Obrátená pyramída je Národnou kultúrnou pamiatkou už viac ako rok. Ostáva dúfať, že spomínané skutočnosti sa stanú odrazovým mostíkom k budúcej odbornej obnove objektu. Fotografke Alexandre Timpau sa podarilo zachytiť monumentálnu krásu budovy aj napriek jej veku, či menším zásahom do pôvodného zariadenia.

O stavbe:

O autoroch budovy rozhlasu rozhodla súťaž v roku 1963. Víťazom sa stal architekt Miloš Chorvát. Investor sa však po zvážení všetkých pre a proti rozhodol realizovať ďalší ocenený návrh kolektívu Štefan Svetko - Štefan Ďurkovič - Barnabáš Kissling, pre ktorý sa po dopracovaní stala charakteristická práve obrátená pyramída. Novátorská zavesená oceľová konštrukcia, expresívne tvarovanie, progresívne technológie, to všetko zodpovedalo uvoľnenej atmosfére 60.rokov. Stavba je svedectvom doby priaznivo naklonenej veľkorysým riešeniam.

Náročná stavba, ktorá bola na Slovensku prakticky prvou oceľovou budovou bola dokončená až začiatkom osemdesiatych rokov. Slovenský rozhlas tu svoje prvé skúšobné vysielanie uskutočnil až v roku 1984. Pod osemdesiat metrov vysokou pyramídou sa nachádza priestranná koncertná sála. Slúži ako nahrávacie štúdio pre veľké hudobné telesá, alebo zázemie pre kultúrne a hudobné podujatia. Výbornú akustiku a odhlučnenie rušného mestského prostredia zabezpečuje oddelenie celej vnútornej konštrukcie od vonkajšieho železobetónového sarkofágu.

Potešiteľným faktom je, že aj stavby z druhej polovice minulého storočia pomaly ale isto začínajú vzbudzovať zaslúženú pozornosť. Výrazné diela slovenskej povojnovej architektúry boli neraz publikované v renomovaných zahraničných vydavateľstvách a časopisoch. Iba to však nestačí. Pamiatková ochrana je logickým a najdôležitejším krokom. Ostáva preto dúfať, že budova Slovenského rozhlasu a Most SNP nebudú ojedinelými príkladmi. Množstvo ikonických stavieb (stačí napríklad spomenúť komplex na Kamennom námestí) však možno nečaká podobná ružová budúcnosť...

Fotografie však niekedy povedia viac ako milión slov:

Poznámka: v prípade hlbšieho záujmu o budovu odporúčame prečítať výpravnú knihu „Prečo pyramída/Why pyramid“ od Štefana Bekeša, ktorá vyšla minulý rok vo vydavateľstve Spektrum STU.

Fotografie: Alexandra Timpau