Studio > meste, Bratislava

Adaptácia interiéru od Alana Prekopa na Hurbanovom námestí začala očistením priestoru, priznaním jeho konštrukčného základu a pokračovala vložením nových prvkov, ktoré umožňujú meniť dispozíciu aj atmosféru podľa typu podujatia. Nie sú iba zariadením, ale obsahujú aj elementy potrebné pre jeho prevádzkovú infraštruktúru. 

Základným zadaním klienta bolo vytvoriť multifunkčný priestor schopný reagovať na široké spektrum udalostí – od jogy, listening sessions a komorných prednášok, až po fine dining večere, firemné podujatia či kultúrne akcie. Každý z týchto formátov kladie na architektúru odlišné priestorové, svetelné aj prevádzkové nároky. Návrh preto nevznikol ako interiér pre jednu konkrétnu funkciu, ale ako otvorený systém pripravený neustále sa prispôsobovať.

Priestor s rozlohou približne 300 m² pôvodne slúžil ako administratívne kancelárie. Charakterizovali ho znížené podhľady, kobercové povrchy a množstvo priečok, ktoré fragmentovali dispozíciu. Interiér bol zbavený všetkých nadbytočných vrstiev a očistený až na nosnú konštrukciu budovy. Vznikol veľkorysý, otvorený priestor pripravený prijať novú identitu.

Koncepcia projektu vychádza z myšlienky **architektúry a dizajnu ako príležitosti na adaptáciu**. Namiesto pevne definovaného riešenia vznikla flexibilná infraštruktúra, ktorá umožňuje priestoru meniť svoj charakter bez potreby stavebných zásahov.

Do centra dispozície je vložené vyvýšené drevené pódium, ktoré predstavuje hlavný organizačný prvok celého interiéru. Rozdeľuje priestor na tri funkčné trakty, pričom jeho zvýšená úroveň vytvára prirodzenú psychologickú hranicu bez toho, aby narušila vizuálnu kontinuitu. Jednotlivé zóny zostávajú navzájom prepojené a priestor je možné stále vnímať ako jeden celok.

Okolo pódia plynie raster subtílnych oceľových stĺpov, do ktorých sú integrované vertikálne LED svietidlá. Svetlo sa stáva aktívnym nástrojom formovania priestoru – dokáže vytvárať intímnu atmosféru pre komorné udalosti, alebo energické scénické prostredie pre spoločenské podujatia. Jednotlivé stĺpy sú zavesené na stropných vodiacich lištách, po ktorých sa môžu voľne pohybovať. V prípade potreby sa odsunú k okrajom priestoru podobne ako divadelná opona a interiér sa otvorí ako jeden veľký celok. Pri opačnom usporiadaní vytvárajú jemnú priestorovú filtráciu a prirodzene členia dispozíciu podľa aktuálnych potrieb programu.

Raster svietidiel dopĺňajú hliníkové žalúzie, ktoré predstavujú druhú vrstvu variability. Naklápaním lamiel možno regulovať mieru intimity, priehľadov aj svetelných podmienok. Priestor tak dokáže v priebehu niekoľkých minút meniť svoju atmosféru – od úplne otvoreného verejného prostredia až po uzavreté komorné zákutia.

V zázemí sa nachádza kuchyňa, ktorej dominantou je šesť metrov dlhý nerezový bar. Práve tento prvok najvýraznejšie stelesňuje hlavnú ideu celého projektu. Bar je vybavený vlastným technologickým systémom rozvodov vody a elektrickej energie, vďaka čomu nie je pevne viazaný na jedno miesto. Môže sa presúvať do rôznych častí interiéru a pritom zostáva plnohodnotne funkčný. Z bežného prevádzkového vybavenia sa tak stáva mobilný architektonický objekt, ktorý premieňa spôsob využívania priestoru a potvrdzuje základnú tézu projektu – architektúra nemusí byť statická, ale môže sa prispôsobovať životu okolo seba.

Významnú súčasť návrhu tvorí aj dôsledný prístup k udržateľnosti. Namiesto úplnej výmeny interiéru architekt pracoval s princípom adaptívnej transformácie a maximálne využil prvky pôvodných kancelárií. Nový život dostali pôvodné svietidlá, presklené priečky aj časť technických rozvodov. Recyklácia tu nie je iba ekologickým gestom, ale prirodzenou súčasťou architektonického konceptu, ktorý dokazuje, že kvalitný priestor môže vzniknúť transformáciou existujúceho, nie nevyhnutne vytváraním nového.

Výsledkom je interiér, ktorého charakter neurčuje pevne definovaná funkcia, ale schopnosť neustále reagovať na meniace sa potreby svojich používateľov. Architektúra sa tu nestáva kulisou konkrétneho programu, ale flexibilným nástrojom, ktorý umožňuje priestoru neustále meniť svoju identitu.

Podklady: Alan Prekop
Fotografie: Sasha Tomanek