Vydrinko Wine Bar, Bratislava

Alan Prekop v nových priestoroch bratislavskej Vydrice vytvára prostredníctvom výrazných povrchov a štruktúr, vložených konštrukcií a autorsky navrhnutého mobiliáru bohémsky ladený priestor. Chladiaci box, oceľové obklady, svetlo aj sedenie tu nemajú iba praktickú funkciu, ale spoluvytvárajú charakter celej prevádzky. Interiér nadväzuje na mestský kontext novej Vydrice, no zároveň doň vnáša osobitý, fyzický a miestami zámerne neuhladený výraz.

Vináreň je koncipovaná ako súčasná interpretácia tradičnej vinárenskej kultúry, v ktorej sa stretáva mestský charakter s odkazmi na francúzske aj lokálne prostredie. Návrh pracuje s výraznou priestorovou kompozíciou, surovou materialitou a jasne čitateľnou funkčnou organizáciou.

Dispozícia je rozdelená do troch pozdĺžnych traktov, ktoré prepája dominantná vložená oceľová konštrukcia. Tá sa stáva nosným priestorovým prvkom celého interiéru – nielenže organizuje jednotlivé prevádzkové funkcie, ale zároveň vytvára prirodzené prepojenie medzi jednotlivými časťami vinárne. Vznikajú tak tri samostatné, no navzájom komunikujúce priestory.

Pri vstupe návštevníkov vítajú dva veľkoformátové stand-by stoly, ktoré tvoria nárazníkovú zónu medzi ulicou a interiérom. Slúžia zákazníkom, ktorí si prichádzajú po víno so sebou, ale zároveň fungujú ako prirodzené miesto prvého kontaktu s personálom. Odtiaľ sú hostia usmernení do hlavnej časti prevádzky, alebo na galériu druhého dispozičného traktu. Pod galériou je sústredené kompletné technické zázemie prevádzky – kuchyňa, skladové priestory, šatňa aj hygienické zázemie – čím zostáva hlavný priestor vizuálne čistý a určený výhradne pre návštevníkov.

Dominantou prvého nadzemného podlažia je veľkorysý presklený chladiaci box. Nejde len o technologický prvok, ale o monumentálny objekt, ktorý vystupuje do priestoru ako hlavný výstavný exponát vinárne. Uchováva kompletnú ponuku vín a zároveň funguje ako výklad orientovaný smerom do ulice, čím prirodzene priťahuje pozornosť okoloidúcich.

Výrazným vizuálnym akcentom interiéru je šachovnicová podlaha, odkazujúca na atmosféru tradičných francúzskych vinární a bistier. Inšpirácia vznikla počas autorovej cesty po Francúzsku, kde sa tento motív stal prirodzenou súčasťou architektonického jazyka historických vinární. Jeho prenesením do Bratislavy získava priestor jemný kultúrny odkaz bez potreby doslovných citácií.

Dôležitú úlohu zohráva aj fasádna omietka použitá na všetkých nových objektoch developmentu, v ktorom sa vináreň nachádza. Jej aplikáciou aj v interiéri sa stiera hranica medzi exteriérom a interiérom a vzniká kontinuita s okolím. Materiál tak prestáva byť iba povrchovou úpravou a stáva sa nástrojom prepájania architektúry budovy s jej vnútorným priestorom.

Všetky vertikálne prvky – nosné stĺpy, jadrá a konštrukcie zasahujúce do dispozície – sú obložené brúsenou nehrdzavejúcou oceľou. Nerez je materiál, s ktorým autor dlhodobo pracuje a ktorý sa stal charakteristickým prvkom jeho tvorby. Okrem svojej výraznej vizuálnej identity získava v tomto projekte aj novú spoločenskú vrstvu. Lesklé povrchy sa stávajú miestom spontánnej interakcie, na ktorom môžu návštevníci zanechávať odkazy, podpisy či malé osobné príbehy.

Najcharakteristickejším autorským prvkom interiéru sú však na mieru navrhnuté kreslá. Každé z nich je vyrobené z jedinej 10 mm hrubej hliníkovej platne, ktorá je jediným ohybom transformovaná do podoby hojdacieho kresla. Ich koncept vychádza z jednoduchého pozorovania – víno si najčastejšie vychutnávame na záhrade a neodmysliteľnou súčasťou väčšiny slovenských záhrad je záhradná hojdačka. Hliníkové kreslá preto predstavujú súčasnú interpretáciu tejto známej typológie a prepájajú spomienku na domáce prostredie s mestskou vinárňou.

Stoly sú vyrobené z obalenej biodosky, ktorá dopĺňa pestrú paletu materiálov použitých v interiéri. Hladká reflexná nerez, opálené drevo s výraznou textúrou, surová fasádna omietka aj mäkší charakter biodosky vytvárajú bohatú materiálovú skladbu, v ktorej každý prvok zvýrazňuje charakter toho druhého. Interiér tak nestojí na dekorácii, ale na dialógu materiálov, detailu a jasne čitateľnej architektonickej myšlienke.

Podklady: Alan Prekop
Fotografie: Alex Shoots Buildings