Vydrica, I. etapa, Bratislava

Prvá etapa projektu Vydrica v bratislavskom Starom Meste vstupuje do citlivého územia medzi hradným bralom a Dunajom, kde bola pôvodná mestská štruktúra po rozsiahlych asanáciách takmer úplne prerušená. Územný plán zóny Podhradie pritom už od roku 2006 počíta s jeho doplnením ako polyfunkčnej mestskej štvrte s bývaním, administratívou, obchodom, službami a pešími prepojeniami medzi hradom, nábrežím, historickým jadrom a širším centrom mesta.

Prvá etapa projektu, situovaná v kontakte so Zuckermandlom a areálom Vodnej veže, predstavuje prvú dokončenú časť tejto novej štruktúry. Zahŕňa štyri rezidenčné objekty, administratívnu budovu, podzemné parkovanie a nové ulice Floriánska a Oeserova. Nová architektúra, za ktorou stoja ateliéry Compass architekti a šujan_stassel sa nezameriava iba na stvárnenie jednotlivých objektov, ale tiež na tvorbu okolitého prostredia, ktoré zahŕňa priechody, schodiská, menšie námestia a pobytové priestory, ktoré nadväzujú na okolie Zuckermandlu, Vodnej veže a nábrežia. Celkovo v podhradí vzniklo 207 nových bytov a priestor pre približne 450 zamestnancov.

Realizáciu predstavíme prostredníctvom sprievodného autorského textu:

Definitívna vízia štvrte z roku 2019 nadväzuje na historickú štruktúru podhradia, pričom obnovuje jeho prepojenie s centrom Bratislavy. Územie bolo dlhodobo oddelené dopravnými bariérami Mosta SNP a nábrežia Dunaja, preto je kľúčovým prvkom návrhu znovuobnovenie peších väzieb, najmä cez Podchod pamäti smerom na Hviezdoslavovo námestie. Urbanistická koncepcia rešpektuje pôvodnú parceláciu, mierku zástavby a charakter ulíc Starého Mesta, vďaka čomu Vydrica nevytvára nové centrum, ale prirodzene rozširuje historické jadro a zapája ho do kontinuálnej kultúrnej osi.

Prvá etapa predstavuje západnú vstupnú bránu do územia, nadväzuje na Zuckermandel a vrcholí pri areáli Vodnej veže, jednej z najstarších zachovaných fortifkačných stavieb mesta.

Verejný priestor a morfológia

Základom návrhu je sieť verejných priestorov – ulice, menšie námestia, priečne prepojenia a parčíky, ktoré často nadväzujú na historické trasy (Vydrická, Žižkova, Floriánska či Oeserova ulica). Uličná sieť rešpektuje vrstevnice terénu aj mierku historického jadra, pričom centrálna Floriánska ulica má šírku približne 11 metrov.

Priestor je prioritne určený pre peších, zatiaľ čo automobilová doprava je eliminovaná do podzemných garáží. Výškové rozdiely hradného kopca sú riešené systémom priechodov a zalamovaných schodísk, ktoré zároveň vytvárajú priehľady medzi hradom a Dunajom. Rozšírenia ulíc fungujú ako lokálne námestia podporujúce pobytovosť.

Súčasťou riešenia je aj Kempelenov park ako najväčšia zelená plocha. Charakter územia dotvárajú oporné múry z devínskej žuly, historické odkazy (ľadové jamy, arzenálový múr, Kempelenov vodovod) a umelecké intervencie integrované do priestoru.

Architektúra

Zástavbu tvoria rezidenčné objekty (V1, V2) doplnené administratívnym objektom pri nábreží (V3), pričom všetky budovy majú aktívny parter. Architektúra vychádza z reinterpretácie historickej zástavby – šikmé strechy odkazujú na pôvodnú formu podhradia, zlepšujú preslnenie ulíc a formujú charakteristickú siluetu.

Objekt V3 je výrazovo odlíšený, pritom však kontextuálny s celkovým konceptom – jeho administratívna funkcia je čitateľná vo fasáde, tvorenej hladkým obkladom a vertikálnymi lamelami, ktoré sceľujú členenie objektu na tri základné hmoty, vychádzajúce z mierky pôvodnej parcelácie, prepožičiavajú jej efemérny výraz a umožňujú dynamické vnímanie hmoty z nábrežnej promenády.

Materiálová a farebná paleta vychádza z kontextu podhradia, dominujú prírodné, tlmené odtiene – svetlosivá, béžová a sivá. Fasády kombinujú keramický pásik rezaný z tehly a brúsenú omietku s minerálnou prímesou. Variabilita vzniká kombináciou týchto materiálov s rôznymi typmi zábradlí, detailmi parteru a formami výkladov, čím vzniká pestrá, no kontrolovaná kompozícia.

Lokálna devínska žula sa uplatňuje na oporných múroch, sokloch (V2) aj dlažbách, v kombinácii štiepanej a formátovanej úpravy. Materiál s vyšším obsahom železa nadobúda prirodzené béžovo-hnedé až hrdzavé tóny, ktoré posilňujú väzbu na miesto. Nerezové zábradlia s matnou, opieskovanou úpravou dopĺňajú celkovú materiálovú skladbu.

Podoba štvrte je výsledkom koordinovaného prístupu architektov, projektantov a developera, ktorí zabezpečili kontinuitu návrhu od urbanizmu až po detail verejného priestoru a architektúry.

VYDRICA, I. etapa:

Autori ÚPN-Z 2006
BKU Bogár Králik Urban, Aurex

Autori DÚR 2008
BKU Bogár Králik Urban

Autori urbanisticko-architektonickej štúdie 2017
Compass architekti, šujan_stassel

Architektonická koncepcia a vedenie autorského kolektívu štúdie
Ing. arch. Juraj Benetin, Ing. arch. Matej Grébert, Ing. arch. Juraj Šujan, Mgr. Art. Karol Stassel

Architektúra objektov V1, V2
Compass architekti
Ing. arch. Juraj Benetin, Ing. arch. Matej Grébert, Ing. arch. Matúš Grega-Jakub, Ing. arch. Samuel Korbeľa, Ing. arch. Daniel Bartoš, Ing. arch. Juraj Šesták, Ing. arch. Rastislav Hreha, Ing. arch. Roman Janata

Architektúra a projektová dokumentácia objektu V3
šujan_stassel
Ing. arch. Juraj Šujan, Mgr. art. Karol Stassel, Mgr. art. Ing. Rastislav Moravčík

Koncepcia verejných priestorov
Marko & Placemakers

Krajinní architekti
2ka landscape architects

Projektová dokumentácia objektov V1, V2
Siebert + Talaš

Dopravné riešenie
Prokos

Umelecká kurátorská, infografika
Dipl. Ing. Barbora Šajgalíková, ArtD.

Podklady: Compass architekti
Fotografie: Matej Hakár

Použité materiály a riešenia:

Hliníková  strešná krytina od spoločnosti  PREFA SLOVENSKO : 
Strešný šindeľ  P.10 prefa biela, P.10 pieskovohnedá, Bronzová

Vonkajšia fasádny omietka od spoločnosti Baumit:
Baumit CreativTop Trend v odtieňoch 0939, 1384; vnútorné ostenia a balkóny Baumit CreativTop Vario v odtieni 0939, 1384, 0384
Technika aplikácie pomocou štetca bola individuálne pripravená pre kreatívne stvárnenie povrchov.