Nový Ružinov, Bratislava

Aktuálna etapa projektu nadviazala na predchádzajúcu fázu – prvú lastovičku juhovýchodného rozvoja územia, ťažiaceho z dopravného napojenia lokality, ktorá sa nachádza v blízkosti železničnej trate Bratislava – Hegyeshalom, diaľnice D1 a nákladného prístavu.

Aj v tomto prípade výsledný architektonický koncept do značnej miery definovala minimálna vzdialenosť od rušných dopravných ťahov. Architekti sa s limitmi územia vysporiadali umiestnením doskových domov na strane diaľnice a rozvoľnených bodových domov smerujúcich k nízkopodlažnej existujúcej zástavbe. Vznikol tak súvislý park, prepojený s predchádzajúcou etapou projektu a súbor mestských dvorov.

Realizáciu predstavíme prostredníctvom sprievodných textov autorov:

Urbanistická koncepcia

Základnou osou rozvoja riešeného územia je predĺženie Prístavnej a Slovnaftskej ulice. Územie definujú limitujúce faktory, najmä negatívne vplyvy motorizovanej a železničnej dopravy. Spomínané faktory ovplyvnili urbanistický koncept aktuálnej etapy aj predošlej fázy projektu.

Navrhnuté objekty v tejto zóne rozvíjajú a dopĺňajú myšlienku pevnej, bariérovej štruktúry po obvode riešeného územia, ktoré efektívne blokuje spomenuté negatívne vplyvy dopravy a vytvárajú inkluzívne územie orientované dovnútra, do jestvujúcej pretvárajúcej sa štruktúry, záhradnej kolónie a rodinných domov.

Architektúra objektov

Architektúru objektov charakterizuje jednotný výrazový jazyk, ktorý tvoria horizontálne betónové rímsy, prechádzajúce do priebežných balkónov a predsadené paravány.

Vyššie doskové domy, tvoriace bariéru, sú sedempodlažné, s ustúpeným najvyšším podlažím. Dispozícia je riešená jednostranne, pričom obytné priestoy smerujú do vnútorného parku. Opačnú časť fasády, orientovanú na diaľnicu D1, tvoria skladové priestory prislúchajúce k jednotlivým obytným jednotkám.

Päťpodlažné bodové domy, opäť s ustúpeným najvyšším podlažím majú akcentované nárožia formovou pobytovej „exteriérovej izby“.

Tesné okolie objektov je z veľkej časti využité na zelené predzáhradky. Charakterovo tak dotvárame kolorit územia s meniacou sa záhradkárskou kolóniou.

Situovanie garáže do podzemia, spolu s parkovacími miestami umiestnenými na perimetri, umožnilo vytvorenie centrálneho zeleného parku s rôznorodým charakterom.

Napojenie územia na dopravný systém a vstupy do územia

Bajkalská ulica je pod Prístavným mostom napojená na novú zbernú komunikáciu - rýchlostnú cestu R7, ktorá sa napojí na budúci nultý okruh Bratislavy. Tým sa zo Slovnaftskej ulice stáva slepá vetva, odbremenená od tranzitnej dopravy.

Územie obsluhuje MHD formou liniek zo zastávky “Lúčna” na Slovnaftskej ulici v oboch smeroch. Peší prístup k zastávkam vedie po existujúcom chodníku pozdĺž Slovnaftskej ulice, na ktorý sa napája nový chodník, vedený pozdĺž prístupovej komunikácie.

V bezprostrednom kontakte s navrhovaným zámerom sa nachádzajú cyklotrasy, vrátane medzinárodnej trasy „Dunajská cesta“, ktorá prechádza severnou časťou Slovnaftskej ulice. Vedie zo smeru Prístavného mosta a Petržalky na Bajkalskú ulicu, kde sa napája na ďalšiu vetvu medzinárodnej cyklotrasy v oblasti diaľničnej križovatky „Prievoz“.

Verejné priestory a vnútrobloky

Vnútrobloky sú riešené ako verejné, s rôznymi funkčnými náplňami. Areály sú navzájom prepojené a tvoria kontinuálny zelený park.

V aktuálnej etape pribudli do pobytového priestoru nové funkcie - od herných prvkov pre najmenšie deti až po fitness prvky pre všetky vekové kategórie.

Zámerom programového a výrazového členenia je vytvoriť priestor v menšej mierke s jemne definovanými funkčnými zónami, ktoré naznačujú, ako môže byť jednotlivý segment využitý. Napriek tejto diferenciácii zostáva celé územie otvorené a plynule priechodné – ide o pokojovú pobytovú zónu bez výrazných bariér či obmedzení pohybu.

Juraj Kurpaš

Mestský dvor ako súčasť „parku“

Devízou územia je komfortné napojenie na okolitú prírodu Dunajských lužných lesov - kontakt s prírodou je tak otázkou len niekoľkých minút pešej chôdze. 

Dvor je súčasťou základnej koncepcie, ktorá reaguje na skutočnosť, že územný plán v tejto lokalite nepočítal s vybudovaním parku ako kľúčového prvku zelenej infraštruktúry a občianskej vybavenosti. Riešením sa preto stala tvorba parku ako súboru mestských dvorov v novovznikajúcej lokalite. Každá realizovaná etapa prispeje svojou časťou k vytvoreniu sústavy parkových úprav, ktoré svojou rozmanitosťou a rozloženou vybavenosťou vykompenzujú absenciu plánovaného parku.

Park ako mierka rozvoja komunity a susedstiev

Dvor je koncipovaný v dvoch vrstvách. Prvou sú pomyselné miestnosti - „izby“ ako dispozície záujmov komunity: od kuchyne po spálňu, od detskej izby po posilňovňu. Vegetácia tu zohráva kľúčovú úlohu ako základný stavebný prvok, ktorý priestor delí, vytvára atmosféry a formuje hmotovú kompozíciu návrhu.

Druhou vrstvou je otvorenosť voči návštevám – vytváranie priestoru pre interakcie a vznik nových priateľstiev. Toto mentálne nastavenie projektu sa bude ďalej rozvíjať s budovaním ďalších etáp, ktoré doplnia funkcie športu, kultúry a verejného života.

Michal Marcinov

Autori: Compass Architekti, Laboratórium architektúry krajiny
Fotografie: DYNAMEET visual studio