Skatepark Prešov

V meste Prešov sa pod taktovkou architekta Patrika Pandu podarilo zrealizovať skatepark, ktorý sa spolu s pridruženými priestormi pre "urban" aktivity stal dôležitou súčasťou verejného priestoru mesta.

Viaceré nedávne realizácie z našich miest (viď. suvisiace články v závere textu) ukazujú, že podobné projekty, ktoré vznikajú v úzkej spolupráci s miestnou komunitou majú adekvátny dosah a význam. Obnova chátrajúceho areálu v centre mesta nie je založená iba na výmene povrchov a doplnení nových prekážok, ale tiež na práci s existujúcim terénom a zelenými plochami.

V novej mestskej zóne sa skateboarding stretáva s aktivitami ako workout, parkour, bouldering, alebo graffiti. Dôležitou témou je pritom schopnosť areálu prijať rôzne vekové a používateľské skupiny bez toho, aby stratil svoju špecifickú identitu. 

Viac slovami Patrika Pandu:

Skatepark Prešov je príbehom premeny zanedbaného mestského priestoru na miesto pohybu, stretávania a každodenného používania. Nie je iba novým športoviskom. Je výsledkom dlhoročnej snahy miestnej skateboardovej komunity, otvoreného dialógu, presviedčania, spolupráce a rešpektu k miestu, ktoré má v štruktúre mesta osobitý historický aj súčasný význam.

Areál sa nachádza na Baštovej ulici v Prešove, v mestskej pamiatkovej rezervácii, v priestore bývalej hradnej priekopy. Táto poloha zásadne ovplyvnila spôsob uvažovania o celom projekte. Cieľom nebolo vytvoriť anonymný športový areál, ktorý by bolo možné preniesť kamkoľvek, ale priestor vyrastajúci z konkrétneho mesta, jeho histórie, subkultúrnej energie a potreby mladých ľudí mať kvalitné miesto pre seba.

Miesto, ktoré čakalo takmer dvadsať rokov

Pôvodný skatepark na Baštovej ulici bol dlhodobo prítomný v mentálnej mape prešovskej mládeže. Pre viaceré generácie predstavoval miesto stretnutí, pohybu a neformálnej mestskej kultúry. Jeho fyzický stav však postupne prestal zodpovedať významu, ktorý pre komunitu mal.

Areál pôsobil ako uzavretý mestský zvyšok. Staré asfaltové plochy, technicky dožité skateové prvky, chátrajúce betónové tribúny, náletová zeleň a oplotenie vytvárali prostredie s veľkým potenciálom, no bez adekvátnej kvality. Problémom nebola iba zanedbanosť a nefunkčnosť. Rovnako dôležitý bol časový rozmer celého príbehu.

Miestna komunita mladých ľudí sa o obnovu skateparku usilovala takmer dvadsať rokov. Opakovane však dostávala iba provizórne riešenia, ktoré nedokázali naplniť skutočný potenciál miesta. To, čo malo byť plnohodnotnou mestskou športovou infraštruktúrou, zostávalo dlhé roky iba priestorom opakovaných provizórií.

Skatepark Prešov preto nezačína návrhom novej plochy. Začína čakaním, frustráciou a vytrvalosťou komunity, ktorá si svoje miesto v meste musela dlhodobo obhajovať.

Nie vymazať, ale nadviazať

Základným princípom návrhu bolo nadviazať na pôvodné miesto, prijať jeho fyzické stopy, historický kontext aj komunitný význam a premeniť ich na základ novej vrstvy areálu. Projekt vznikol ako vedomá transformácia existujúceho priestoru, ktorý mal vlastnú pamäť, limity, geometriu aj nedokonalosti.

Namiesto radikálnej demolácie sa návrh prispôsobil existujúcej modelácii územia. Zvyšky betónových tribún, ktoré mohli byť chápané ako problém alebo stavebný odpad, sa stali základom novej krajinnej vrstvy. Namiesto búrania boli prekryté dostatočnou vrstvou zeminy a premenené na zatrávnené svahy. To, čo bolo predtým znakom chátrania, sa stalo súčasťou nového priestorového usporiadania.

Tento prístup mal praktický, ekonomický aj ideový význam. Znížil rozsah búracích prác, minimalizoval tvorbu stavebného odpadu a zároveň ponechal v území čitateľnú stopu pôvodného areálu. Nový skatepark preto nie je miestom bez minulosti. Je pokračovaním miesta, ktoré sa zmenilo bez toho, aby muselo byť úplne odstránené.

Autorským cieľom nebolo navrhnúť iba samotný skatepark, ale nový spôsob fungovania celého areálu. Skateová plocha zostala jeho jadrom, no návrh ju zasadil do širšieho priestoru, ktorý pracuje s pôvodným terénom, zelenými svahmi, prechodmi medzi jednotlivými zónami a miestami na oddych.

Skatepark v pamiatkovej rezervácii

Jedným z najdôležitejších kontextov projektu bola jeho poloha. Areál sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, na mieste bývalej hradnej priekopy. Nešlo teda o bežný brownfield ani o okrajovú voľnočasovú plochu mimo centra mesta. Išlo o priestor s historickou vrstvou, kde bolo potrebné dôsledne premýšľať nad tým, čo znamená súčasný mestský život v kontakte s pamiatkovo chráneným prostredím.

Práve preto bola dôležitá komunikácia s Krajským pamiatkovým úradom. Bolo potrebné vysvetľovať a obhajovať, že skatepark nie je hrozbou pre hodnotu miesta. Naopak, môže byť spôsobom, ako do historického prostredia priniesť súčasný mestský program. Projekt nemal predstierať obnovu zaniknutej historickej vrstvy, ale rešpektovať kontext bývalej hradnej priekopy a ukázať, že aj športový a komunitný program môže byť jeho primeranou súčasťou. Mal ukázať, že aj mladá mestská kultúra môže byť legitímnou súčasťou historického mesta.

Samostatnou vrstvou projektu bola práca s múrom. Vnútorná časť múra, ktorý je postavený na zvyškoch mestského opevnenia, funguje ako legálna graffiti stena. Graffiti tu nie sú chápané ako nežiaduci zásah alebo vizuálny problém. Sú prirodzenou súčasťou identity skateovej kultúry a zároveň prejavom aktívne používaného mestského prostredia.

Legálnu graffiti stenu spravuje občianske združenie Four Brothers, ktoré sa stará o viacero legálnych graffiti stien v Prešove a ich počet postupne rozširuje. Vďaka tomu sa múr nestáva iba hranicou areálu. Je aj miestom prejavu, participácie a priebežnej zmeny.

Participácia, ktorá nebola formalitou

Do návrhu bola priamo zapojená lokálna skateboardová komunita. Tento proces však nezačal ako hladká formálna konzultácia. Keď bol projektový zámer v auguste 2024 predstavený na diskusii Prešov 2030, reakcia komunity bola veľmi kritická. Skateri jasne pomenovali, že takto sa kvalitné skateparky nerobia.

Tento moment bol pre projekt rozhodujúci. Namiesto toho, aby bola kritika vnímaná ako problém alebo odpor voči investícii, stala sa začiatkom skutočnej spolupráce. Priamo na mieste vznikla dohoda, že komunita bude prizvaná do prípravy finálneho riešenia.

Výsledný projekt sa tak stal spoločným dielom architekta a používateľov. Skateri priniesli presnú znalosť pohybu, detailu, používania prekážok a reálnej kvality skateparku. Architektonický návrh túto skúsenosť integroval do širšieho mestského a priestorového celku.

Skatepark Prešov je preto dôkazom, že participácia nemusí byť iba povinnou prezentáciou hotového riešenia. Môže byť aj konfliktná, priama a náročná. Práve vtedy však dokáže zmeniť projekt k lepšiemu. Komunita, ktorá sa roky usilovala o kvalitný skatepark, sa napokon nestala iba jeho budúcim používateľom, ale aj spoluautorom jeho podoby.

Viac než skatepark

Reálny názov projektu, „Pohybom k spájaniu komunít“, presnejšie vystihuje jeho širšiu ambíciu. Skatepark je síce hlavným programom a najčitateľnejším pomenovaním areálu, no od začiatku nešlo iba o vytvorenie skateovej plochy. Cieľom nebolo navrhnúť priestor len pre jednu skupinu používateľov. Skateboarding zostal jadrom areálu, no návrh ho doplnil o ďalšie formy pohybu, oddychu a stretávania.

Severná časť areálu je určená pre workout, wallbouldering a parkour. Jednotlivé aktivity sú radené tak, aby vytvárali prirodzený prechod od pokojnejších cvičebných prvkov cez lezeckú zónu až po dynamickejší parkour. Súčasťou areálu je aj inkluzívne ihrisko, ktoré rozširuje možnosti využitia pre rôzne vekové a pohybové skupiny.

Dôležité bolo, aby priestor nebol generačne uzavretý. Skatepark nemal byť iba miestom pre mladých skaterov, ale aj komunitným verejným priestorom, v ktorom sa môžu stretávať deti, tínedžeri, dospelí aj seniori. Preto návrh pracuje s oddychovými miestami, bezbariérovým pohybom, zeleňou a pobytovou kvalitou.

Výsledkom je mestský areál, ktorý spája športovú presnosť skateparku s otvorenosťou verejného priestoru. Nie je to iba plocha na výkon. Je to miesto, kde má pohyb aj sociálny rozmer.

Terén, voda a klimatická odolnosť

Projekt pracuje s terénom ako s jedným z hlavných nástrojov návrhu. Pôvodné betónové tribúny neboli odstránené ako nepotrebný relikt, ale prekryté zeminou a premenené na zelené svahy. Tie vizuálne zmäkčujú tvrdé športové povrchy, zlepšujú mikroklímu a vytvárajú prirodzený krajinný rámec areálu.

Rovnako dôležitou témou bolo zadržiavanie vody v území. Spevnené plochy sú navrhnuté tak, aby dažďová voda nebola okamžite odvádzaná preč. Pod úroveň terénu bol umiestnený vysokokapacitný odvodňovací systém s retenčnou funkciou, ktorý umožňuje postupné vsakovanie prebytočnej vody. Menšie plochy v dotyku so zeleňou sú spádované tak, aby voda smerovala do priľahlých zelených častí.

Workoutová zóna využíva povrch z liateho kaučuku, ktorý reaguje na pádové výšky jednotlivých prvkov a zároveň má drenážnu funkciu. Zeleň, zatrávnené svahy a nová výsadba stromov postupne vytvoria tieniace a ochladzujúce prvky v území.

Skatepark Prešov tak nie je iba športovou infraštruktúrou. Je aj menším klimatickým opatrením v kompaktnom mestskom prostredí.

Detail ako nositeľ identity

Návrh pracuje s identitou mesta cez jednoduché, ale čitateľné prvky. Najvýraznejším detailom je červená farba kovových hrán, copingov a vybraných prvkov. Použitá červená nadväzuje na farebnosť mesta a vytvára jasný vizuálny akcent v inak materiálovo striedmom priestore.

Červené logo mesta, biele detaily a farebné odkazy na mestský erb dávajú areálu lokálnu identitu bez potreby doslovnej dekoratívnosti. Dôležitým prvkom je aj prekážka z mačacích hláv, ktorá odkazuje na historickú podstatu miesta a jeho polohu v centre mesta.

Tieto detaily nie sú iba grafickým doplnkom. Pomáhajú ukotviť skatepark v Prešove. Vytvárajú vzťah medzi súčasnou športovou a subkultúrnou funkciou a historickou vrstvou mesta. Projekt tak nepracuje s históriou sentimentálne, ale cez materiál, farbu, stopu a používanie.

Mestská identita tu nie je reprezentovaná monumentom. Je prítomná v hranách, povrchoch, farbách a v každodennom kontakte tela s priestorom.

Od kritiky k realizácii

Stavba bola dokončená v apríli 2026. Generálnym dodávateľom bola spoločnosť Pesmenpol. Významným odborným subdodávateľom bola firma Tlakbeton, ktorá má skúsenosti s realizáciou skateparkov po celom svete.

V prípade Prešova však mala účasť tejto firmy ešte osobnejší význam. Ľudia zo spoločnosti sú zároveň súčasťou miestnej skateboardovej komunity a patria medzi tých, ktorí projekt kriticky otvorili počas prezentácie Prešov 2030. Tým sa príbeh skateparku symbolicky uzavrel.

Komunita, ktorá roky čakala na kvalitné riešenie, ktorá sa nebála pomenovať slabiny pôvodného zámeru a ktorá vstúpila do návrhu ako aktívny partner, sa napokon podieľala aj na jeho realizácii. Projekt tak nie je iba výsledkom verejnej investície. Je výsledkom vzájomného posunu medzi mestom, architektom, komunitou a odbornými realizátormi.

Počas realizácie sa ukázalo, že kvalita skateparku nevzniká iba presným prenesením projektu do terénu. Dôležitou súčasťou procesu bolo aj testovanie a dolaďovanie jednotlivých prekážok priamo na mieste. Niektoré detaily sa upravovali po skúšaní miestnymi skatermi. Ako rád hovorí Miloš Ogurčák, aktivista, skater a majiteľ spoločnosti Tlakbeton: „Tieto drobné zmeny počas realizácie robia rozdiel medzi dobrým skateparkom a skvelým skateparkom.“

Slávnostné otvorenie 25. apríla 2026 zároveň ukázalo, že areál má potenciál byť nielen každodenným športoviskom, ale aj miestom pre podujatia spojené so skateovou subkultúrou. Skatepark má súťažné parametre a dokáže fungovať ako scéna pre jazdenie, stretnutia, komunitné akcie aj prezentáciu mladej mestskej kultúry.

Počúvanie komunity sa preto neskončilo dokončením stavby. V areáli sa plánuje osadenie kontajnera, ktorého súčasťou bude hygienické zariadenie a úložný priestor pre veci, ktoré si deti a mladí ľudia prinášajú so sebou. Aj táto požiadavka vyplynula z reálneho používania priestoru a výrazne sa potvrdila práve počas slávnostného otvorenia.

Celková vysúťažená cena výstavby nového športoviska bola 576 000 € s DPH. Mesto Prešov využilo na túto investíciu prostriedky z eurofondov, pričom spoluúčasť mesta predstavovala 8 %.

Záver: malý zásah s veľkým sociálnym účinkom

Skatepark Prešov premieňa zanedbaný športový areál na otvorený mestský priestor pre pohyb, komunitu a každodenný pobyt. Jeho hodnota nespočíva iba v nových povrchoch, prekážkach alebo športových funkciách. Spočíva v spôsobe, akým projekt pracuje s miestom, komunitou a časom.

Areál, o ktorý mladí ľudia bojovali takmer dvadsať rokov, sa nestal iba opravenou verziou pôvodného skateparku. Stal sa inkluzívnym komunitným priestorom, ktorý prepája skateboarding, workout, lezenie, parkour, zeleň, vodu, historickú vrstvu a mestskú identitu.

Projekt ukazuje, že aj relatívne malá mestská investícia môže mať veľký sociálny účinok, ak nevzniká iba z technického zadania, ale z pochopenia miesta a jeho používateľov. Kritika sa v tomto prípade nestala konfliktom, ktorý projekt oslabil. Stala sa impulzom, ktorý ho spresnil a posilnil.

Skatepark Prešov je preto viac než športovisko. Je dôkazom, že súčasné mesto potrebuje aj priestory, ktoré nie sú reprezentatívne v tradičnom zmysle, ale sú používané, otvorené a prijaté komunitou. Miesta, kde sa historická pamäť mesta nestretáva s mladou kultúrou ako s problémom, ale ako s prirodzeným pokračovaním mestského života.

Fotografie východiskového stavu:

Podklady: Patrik Panda / ČIARY
Fotografie: Matej Hakár