Bazén Tamása Széchyho v Budapešti

Nový bazén spolu so skokanskou vežou a zázemím je súčasťou rozšírenia Národného centra vodných športov v Budapešti (mapa TU). Toto centrum bolo postavené v roku 1930 podľa návrhu Alfréda Hajósa, ktorý bol nielen prvý maďarský olympijský víťaz, ale tiež nadaný architekt. Zriadenie, nesúce jeho meno, bolo neskôr rozšírené tak, aby sa tu mohli konať európske plavecké majstrovstvá v roku 2006. Pri tejto príležitosti boli postavené nové 50 a 25 metrové vonkajšie bazény, šatne, tribúny a skokanská veža. Po dokončení bol športový areál pomenovaný po inštruktorovi plávania Tamásovi Széchym, ktorý trénoval päť olympijských plaveckých víťazov a zomrel len dva roky pred dokončením areálu. Najvýraznejším prvkom modernizácie je skokanská veža. Jej objem, ako stena oddeľuje nové konštrukcie od starého bazéna. Avšak priehľadnou plochou tiež udržiava medzi nimi vizuálny kontakt. Jasné geometrické tvary evokujú éru, kedy bol pôvodný bazén postavený. Podľa vyjadrenia architektov štruktúra zachytáva okamih kedy sa športovec pripravuje skočiť a balansuje sa na okraji dosky s roztiahnutými rukami.

Koncept zahŕňa rozšírenia existujúceho zariadenia tak, aby sa tu mohli konať aj v budúcnosti špičkové svetové podujatia. Návrh rešpektuje architektonickú a športovú históriu komplexu. 

Plocha vymedzená pre stavbu neumožnila ideálne lineárne usporiadanie nových bazénov. Menší skokanský bazén bol teda umiestnený vedľa existujúceho plaveckého v predpísanom smere sever - juh. Vzhľadom k priestorovým obmedzeniam aj toto usporiadanie bolo možné iba vďaka demolácii tribúny vedľa pôvodnej skokanskej veže. Oba bazény sa podarilo umiestniť vedľa seba a tvoria jeden funkčný celok. Ďalším problémom bola severná strana jestvujúceho bazénu. Bolo tu treba integrovať nový architektonický prvok skokanskej veže tak, aby nadväzoval na odkaz pôvodného architektonického riešenia. Veža slúži aj ako bariéra oddeľujúca bazény. Pozdĺžny tvar vyplíva z potreby odlíšiť sa od pôvodných mostíkov, pri starom bazéne.

Trvalé tribúny, terasa, šatne, sprchy, toalety, a telocvičňa boli tiež umiestnené medzi týmito dvoma bazénmi, aby vznikla jednotná vertikálna stavba. Usporiadanie bazénov umožňuje naplnenie potrieb prevádzky vyplývajúcej z funkcie bazéna a požiadavky ohľadom prístupu zvonku. Tribúny sú postavené z monolitického železobetónu doplneného oceľovými pozinkovaných lištami a sedadlami z tropického dreva vhodného na vonkajšie použitie. Skokanská veža a pomocné konštrukcie sú zhotovené z monolitického železobetónu.

podklady: Építész Stúdió