Obnova katedrály v Segedíne

Nedávno sme publikovali rozhovor s významnými maďarskými architektmi Katalin Csillag a Zsoltom Guntherom. Dnes predstavíme jednu z ich kľúčových realizácií. 

Zásah do kultúrnej pamiatky je vždy citlivá téma. To platí najmä vtedy, keď projekt nie je iba striktnou rekonštrukciou, ale prichádza s výraznejšími zmenami s cieľom prispôsobiť objekt novodobým požiadavkám. Je ťažké nájsť rovnováhu medzi minulosťou a súčasnosťou, medzi konzerváciou pamiatky a jej novým využitím. Kopírovanie a snaha o historizujúcu tvorbu, či novodobé zásahy ignorujúce kontext sú protipóly, ktorým sa treba vyhnúť. Autorom sa v tomto prípade podarilo nájsť vyvážený kompromis. Rekonštrukcii a prestavbe predchádzal rozsiahly pamiatkový výskum, ktorý spolu z plánovaným lokalitným programom nastolil mnoho otázok a často protichodných požiadaviek. Úlohou architektov bolo na ne odpovedať v každom konkrétnom prípade.

Centrum Segedínu sa nachádza v záplavovom území, aj preto počas svojej histórie prešlo mnohými rekonštrukciami. Cieľom projektu bolo preskúmať hranice v historicky husto vrstvenej mestskej štruktúre a prispôsobiť katedrálu a intenzívne využívaný verejný priestor rastúcemu cestovného ruchu. Szegedi dóm s 91 metrov vysokými vežami patrí svojou rozlohou medzi najväčšie stavby v Maďarsku. Tehlová stavba je mladšia, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. S výstavbou sa začalo v roku 1913, dokončená bola až začiatkom tridsiatych rokov, kedy sa začal prejavovať už vplyv moderny.

Objekt je zaujímavou zmesou historizujúcich a moderných prvkov, štýlov a stavebných postupov. Architektonická koncepcia obnovy sa pokúsila objasniť vzťah medzi pôvodnou budovou a neskoršími vrstvami. Architekti považovali stavbu za otvorený artefakt, ktorý obohatili o súčasnú vrstvu ako ekvivalentnú hodnotu. Citlivý reštaurátorský prístup je doplnený o novotvary, ktoré majú silnú súčasnú formu, napriek tomu však striktne rešpektujú historický kontext. Renovácia zahŕňala aj transformáciu kľúčových prvkov komplexu. Medzi najdôležitejšie patrí sprístupnenie západnej veže katedrály s panoramatickým výhľadom na mesto a tiež otvorenie románskej Demeterovej veže. Celý areál je po prestavbe prístupný bezbariérovo. Vylepšená bola tiež akustika obradných priestorov.

Jednou z hlavných otázok, s ktorou sa musel projekt vysporiadať bol vzťah modernej architektúry, ornamentu a symetrie. Jemne zdobený interiér katedrály funguje v kombinácii s exteriérom a prvkami modernistickej estetiky, ktorá hľadá krásu v jasne viditeľnej štruktúre a v samotnom materiáli. Novotvary, najmä v liturgickom priestore rozvíjajú túto dualitu. Autori s ornamentom experimentujú v triezvej forme. Nové prvky zapadajú do miestneho kontextu, mažú sterilitu, prinášajú do priestoru reliéf. V prípade nábytku je monochromatický ornament integrovaný priamo do materiálu.

V nanovo sprístupnených častiach, akou je napríklad krypta našla uplatnenie jednoduchšia materialita. Staré murivo bolo zjednotené bielou omietkou. Rytmické osvetlenie, hra svetla a tieňa necháva vyniknúť pravidelnú geometriu zaklenutých priestorov.

Architekti tvarujú priestory organickým spôsobom, spájajú katedrálu a jej okolie do fungujúceho celku, pridávajúc význam a funkcie relevantné pre súčasných používateľov. Komplexný projekt vyzdvihol krásu baziliky, posilnil budovanie komunity a otvoril cirkev a jej kultúrne priestory pre návštevníkov, cirkevníkov a obyvateľov mesta.

Foto: Tamás Bujnovszky a Balázs Danyi 

Podklady: 3h architecture a Váncza Művek Studio