Filozofická fakulta Masarykovej univerzity, Brno

Architektúra nie je len tvorba objektov. Je to najmä tvorba priestorov a vzťahov medzi nimi. Či už vovnútri budov, alebo v usporiadaní vzájomných vonkajších súvislostí. Dnešné dielo je peknou ukážkou tvorby rešpektujúcej kontext. Stavba sa dostala do užšieho výberu v tohtoročnej Českej cene za architektúru.

Fakulta bola pri svojom vzniku umiestnená do budovy sirotinca. Ten bol ďaľej dostavovaný, až blok domov obostaval pôvodnú záhradu. Projekt ateliéru Pelčák a partner sa snaží do nesúrodej štruktúry vniesť poriadok, tak aby vznikol fungujúci celok. Novostavba a prestavaná budova, ktorá tvorí čelo súboru majú analogicky navrhnuté tehlové fasády s jednotným členením, organizujú areál fakulty a prinášajú spoločný motív. Prehľadnosť skladby areálu podporujú omietané historické fasády oboch budov.

“Během posledních sto padesáti let vzniklé směsici budov, tvořící dnes areál filozofické fakulty, jsme chtěli dát téma tak, aby vzniklo skutečné univerzitní prostředí, universitní kampus. Jeho středem, stmelujícím prvkem i výjimečným, volným prostorem je vnitřní dvůr, který kdysi býval částí zahrady městského sirotčince, do něhož byla fakulta v době svého vzniku roku 1920 umístěna,” hovoria o hlavnom motíve návrhu autori.

Z utilitárneho dvora sa stalo univerzitné nádvorie. Z prevádzkových dôvodov je aj naďalej rozdelené na dláždenú časť - piazettu, do ktorej je orientovaný nový hlavný vstup a na park. Ich rozhranie je artikulované terénnymi stupňami. Vzniká tak prírodný amfiteáter, ktorý môže byť využitý na výučbu pod holým nebom (cez prázdniny na fakulte prebieha letná škola slovanských jazykov), či ako skutočné hľadisko smerujúce na vydláždenú plochu. Tá je na západnej strane ukončená vodnou plochou. Zvuk tečúcej vody odrážaný fasádami obohacuje atmosféru priestoru. “Na charakter a užitnost venkovních ploch jsme kladli velký důraz. Nádvoří se stává středem kampusu také proto, že do něj směruje nově navržený vstup do areálu. Ten již tedy není veden skrze jednu z řady budov, nýbrž do prostoru mezi nimi, do jejich těžiště, ze kterého se vstupuje do každé ze staveb,” približujú riešenie Petr Pelčák.

V rámci rekonštrukcie boli riešené dve budovy, ktoré uzatvárajú univerzitný blok a dodávajú kampusu prehľadnosť a formálnu jednotu. Sú to budovy rovnobežné s ulicou Arne Nováka (z tejto ulice sa do kampusu vstupuje). Prvá z budov je kompletne prestavaná a tvorí vstupné čelo súboru. Druhou je novostavba, ktorá uzatvára areál zo západu. Obe majú tehlové fasády s rovnakým členením a zhodnými oknami. Vytvárajú tak spolu stavebnú substanciu vymedzujúcu a organizujúcu areál - prinášajú jednotný motív a charakter. Prehľadnosť a zrozumiteľnosť jeho skladby podporujú omietnuté, klasicky členené fasády oboch kolmých budov vymedzujúcich areál od ulíc Gorkého a Grohova.

Novostavba stojí na mieste provizórnej budovy z roku 1922, ktorá bola asanovaná. Tažiskom nového objektu je cez všetky podlažia otvorená komunikačná hala. Priestor s priamym schodiskom v dvoch nožnicovo usporiadaných ramenách je presvetlený skleneným stropom. Okolo centrálnej haly sú pozdĺž východnej a severnej fasády situované učebne. K západnej fasáde sú orientované pracovne doktorandov a výskumných pracovníkov. Na prízemí je auditórium. Na zvýšenom poslednom podlaží sídli knižnica historického ústavu s vysokým otvoreným priestorom čitárne. O tepelnú pohodu v budove sa stará technológia aktivácie betónového jadra. Na exponovanej západnej fasáde boli tiež výrazne zredukované presklené plochy. 

Vizualizácia:

Fotografia modelu:

Pôvodná podoba nádvoria pred rekonštrukciou:

“Náš cíl proměnit heterogenní srostlici staveb v celek a vytvořit silné místo v topografii města se nakonec nenaplnil, neboť univerzita získala jenom část dotací a zrealizována byla pouze polovina návrhu. Zbylá část se nyní staví dle naší studie, kterou však dále zpracoval jiný projektant,” dodávajú na záver autori.

Podklady: Pelčák a partner architekti, s.r.o.