Vínna pivnica Konice

Pôvodná lisovňa hrozna sa zmenila na spoločenskú a degustačnú miestnosť. Ešte dôležitejšie je však to čo sa nachádza pod povrchom. Členitá pivnica vyrazená v pieskovci ukrýva rozsiahlu vinotéku.

Zrekonštruovaný objekt je súčasťou súboru hospodárskych stavieb, ktoré slúžili priľahlému domu. Pozemok sa nachádza v staršej časti malej obce. Aj preto pristupovali architekti k rekonštrukcii s citom pre historický kontext: “Smyslem celého návrhu bylo použít všude, kde to bylo možné, původní, poctivé staré materiály nebo technologie a pokusit se o reinkarnaci ducha starých objektů v nové moderní podobě”. 

Budova pôvodne slúžila ako lisovňa hrozna a zároveň vstup do starých pieskovcových pivníc. Výrobu však nahradila kultúrna náplň. Budova dnes slúži ako zázemie pre návštevníkov vínnej pivnice. V malom priestore sa nachádza iba spoločenská miestnosť a potrebné hygienické zázemie.

Exteriér

Biele “telo” stavby spočíva na kamennej podmurovke z nasucho kladených kameňov. Objekt má klasickú strechu s tradičným materiálom - bobrovkou. Kamenivo použité na podmurovku pochádza zo zrúteného oporného múra. Omietka je klasická vápenná, steny nie sú zateplené. Fasády, okná a dvere sú komponované v zlatom reze, vzájomnou geometrickou väzbou uhlopriečok, strán a pomerov medzi nimi.

Interiér

Steny v interiéri sú neomietnuté. Hlavným materiálom je stará režná tehla, ktorou sú obložené všetky obvodové steny. Sú z nej vymurované priečky a podlaha. Staré tehly s autentickou patinou pochádzajú zo zbúraných stavieb v okolí.

Svetlo do miestnosti vniká cez pásové okno umiestnené pod strechou, s viditeľnou konštrukciou krovu. “V boční stěně je pouze jedno další okno, s průhledem ven na stromkovou růži, které byla navrženo jako obraz spíše než pro klasickou funkci okna,” dodáva autor. Krov a záklop zo smrekových dosiek je zvýraznený umelým osvetlením. Vykurovanie zabezpečuje krb opláštený kortenovým plechom. Všetky vnútorné dvere sú vyrobené ručne. Kované kľučky sú tiež poctivým remeselným výrobkom.

Interiér pivnice

V podzemných priestoroch opať našli uplatnenie neomietnuté povrchy a priznaná patina materiálu. “Uvnitř sklepa jsem pracoval s cihlou, kamenem a umělým osvětlením. Omítka byla ve velmi omezené míře použita pouze v místě destrukce vstupní chodby,” vysvetľuje Tomáš Dvořák.

Zo starých  tehál sú vymurované pevné geometrické tvary chodníkov a kójí na víno. Pozdĺž okraja chodníkov prebieha integrované osvetlenie. Spojnica medzi medzi hlavnými trasami je vyložená kameňom. Vnútorné osvetlenie má niekoľko nezávislých okruhov, prostredníctvom ktorých je možné meniť vnútornú atmosféru pivnice.

Podklady: Tomáš Dvořák architekti