Garáž pod lesom - sny sa majú plniť.

Sny sa majú  plniť (Recenzia, Štefan Moravčík, písané aj pre časopis ARCH):

Urobiť si radosť je jedna z najpríjemnejších vecí, ktoré dávajú bežným dňom zmysel a život robia zaujímavým a pestrým. A najmä ak je to pritom urobené kultúrnym spôsobom, tak výsledok môže byť viac než len potešením. Môžu byť vytvorené aj trvalejšie hodnoty, ktoré majú vyššie ambície a dlhšie trvanie ako obyčajná kratochvíľa. Zdá sa, že sa to v tomto prípade podarilo.

Nič nevzniká náhodou. Na viacero vecí musia byť dvaja. A treba nielen chcieť, ale aj vedieť.

Väčšinou je to tak aj v architektúre. Určujúci a podstatný podstatný vzťah investor - architekt je dôležitý  vždy, ale pri  takomto zadaní zvlášť. Výsledok predurčujú osobnostné preferencie, kvality a schopnosti zúčastnených strán.

Výsledok je zaujímavý. Problémy môžu byť s jeho zaradením. Vidíme ho. Vnímame ho. Môžeme ho zažiť, zúčastniť sa, byť osobne prítomní. Čo to však je? Aký typologický druh? Garáž? Galéria? Hobby miestnosť? “Zašíváreň”, útočisko pred bežnými starosťami? Univerzálny výstavný priestor? Asi zo všetkého niečo. Presná kategorizácia možno  v tomto prípade nie je potrebná. Nech je to hocičo, zdá sa, že to dobre slúži svojmu účelu. Investor je spokojný. Iným návštevníkom sa výsledok páči tiež. A zdá sa, že vytvorené hodnoty nie sú len formálne a dočasné.

Dnes objekt slúži ako výstavný priestor pre viaceré zaujímavé technické, dizajnérske (i lajfstajlové) kúsky. Nájdeme tu aj iné zaujímavé výtvarné diela. Veľkým plusom je prípadná adaptabilita takéhoto jednoduchého a čistého priestoru (ak by život priniesol neočakávané zmeny). Dielo to zvládne.

Základný architektonický koncept je dobrý. Oceňujem exteriérovú kontextuálnosť. Využitie konfigurácie terénu. Umiestnenie hlavného objemu pod zem. Jednoduché hmoty, ktoré sa prezentujú navonok iba dvomi ortogonálnymi metalickými kvádrami a jedným zárezom, prerážajúcimi zvlnený terén. Ukončenie hmôt transparentnými bezrámovými presklenými plochami, cez ktoré môžeme vnímať vnútornú náplň objektu. Garáž (galéria) je tak vnímaná skôr ako artefakt, skulptúra, než ako stavebný objekt. Hrdzavý plech, sklo a betón sú nosné materiály stavby. Majú odozvu i v drobnejších prvkoch v okolí.

Vlastný vnútorný priestor je veľkorysý, konštrukčne nečlenený, bez rušivých nosných a podporných prvkov.  Je to monolitická oceľobetónová konštrukcia s priznanými povrchmi z pohľadového betónu. Podlaha je kovová, pokrytá hliníkovým ryhovaným plechom. Táto monochromatickosť, pravdivosť a surovosť povrchov použitých materiálov je neutrálna voči vystaveným exponátom. Industriálny charakter podlahy korešponduje s dominantnými artefaktami. Zároveň je dostatočne neutrálny pre akékoľvek zmeny vystavovaného obsahu i prirodzene odolný voči opotrebeniu. Takáto stavba má všetky predpoklady, aby dlhodobo a s minimálnymi nárokmi na údržbu a prevádzku plnila svoj účel. Striedma a pritom zaujímavá forma architektúry umožňuje vyznieť exponátom, nech sú  akéhokoľvek. Riešenie  nezostarne a bude dobré aj v prípade prípadnej zmeny obsahu vystavených  exponátov, prípadne aj tematického zamerania  zbierky (čo nepredpokladáme, je to však prirodzená vlastnosť dobrej architektúry a v tomto prípade atribút kvality konkrétneho riešenia).

Realizácia takisto (až na niekoľko detailov, ktoré sú v princípe odstrániteľné) dopadla dobre. Trochu času si vyžiada ešte detailnejšie precizovanie terénnych úprav v náväznosti na objekt a dorastenie vegetácie. Hoci pri návšteve garáže - galérie som nemal pocit z nedostatku prirodzeného denného svetla, zdá sa, že pôvodná idea horného osvetlenia zadných priestorov cez svetlík v strope by mohla  priestoru ešte viac pomôcť a posunúť ho ku vyslovene galerijnému charakteru.

Jednou z najcennejších (a nie tak častých) skutočností, ktoré pri novej architektúre na Slovensku upútajú je, ak zúčastnené strany nezostanú iba pri prvoplánovom plnení stavebnofyzikálnych nutností, ale spoločne hľadajú a posúvajú sa smerom k tomu, aby priniesli niečo viac, ako je len ochrana pred počasím. Ak výsledok nie je iba rýchlym splnením si povinností. Ak dielo prináša používateľom i návštevníkom ďalšie hodnoty a podnety. Ak niečo hovorí, ak je zaujímavé a ak prináša tým čo ho používajú radosť.

Prezentovaný výsledok je v slovenskom kontexte zaujímavý, neobvyklý. Monumentálny a pritom komorný. Tvarovo čistý, skulpturálne formovaný. Primeraný.  Má všetky predpoklady na to, aby dobre  slúžil svojmu  účelu a robil radosť svojmu používateľovi.

Autorský text architektov

Zadanie projektu bolo vytvorenie priestoru pre uskladenie 6-8 zberatelskych áut s možnosťou príjemneho posedenia a umiestnenia umeleckých diel v tomto priestore. Keďže sa pozemok nachádza pod horou v blízkom kontakte s rodinnými domami, náš návrh sa snažil zachovať svoju nenápadnosť a podľa možnosti väčšinu obostavaného priestoru zasadiť do svahovitého terénu. Na druhej strane sme chceli investorovi dopriať zážitok z výhľadu na jemne svahovitý terén v okolí a možnosť pokochať sa pohľadom na jeho autopark pri príchode.

Z toho vznikla koncepcia podzemnej garáže bez podporných elementov, s dvomi výkladnými skriňami, ktoré tvoria živé prepojenie s exteriérom a jemne sa vznášajú nad terénom. Celková nosná konštrukcia je otočená nad dosku a schovaná pod násypom, čo nám pomohlo vytvoriť v interéri bezprievlakový rovný strop z pohľadového betónu. Podlaha je pre zjemnenie pocitu pokrytá hliníkovým plechom. Interierové osvetlenie je navrhnuté s možnosťou osvetľovania umeleckých diel, umiesnených po obvodových stenách.

Samotný vjazd do garáže automobilmi je situovaný tak aby nebol viditelný. Fásadu celého objektu tvoria len dve presklenia osadené do bezrámovej konštrukcie a zvyšok je pokrytý korténovym plechom, ktorý je použitý aj v okolí na umeleckých dielach.

Zdroj: archív autorov.