Vila Tulum - slovenskí architekti v Mexiku

Kontrast masívnych murovaných a monolitických prvkov s odhmotnenou hranicou obytného priestoru. Odsadené vodorovné konštrukcie prevetrávané prúdením od neďalekého mora, efektívne tienený exteriér... Základné konštrukčné princípy transformujú architekti do príjemného celku s využitím miestnych daností.

O projekte, s akým sa nestretávame každý deň, sme sa rozprávali so Samuelom Zemanom z bratislavského ateliéru NOIZ.SK architekti:

AI: Ako ste sa dostali k projektu v exotickom prostredí Mexika?

Samuel Zeman: S návrhom rodinného domu nás oslovil dobrý známy, ktorý v Tulume žije a pracuje. Okrem toho, že sa dobre poznáme, som v Tulume istý čas žil aj ja. Miesto, miestnu klímu, dostupné materiály a aj spôsob práce som mal odskúšané. Osobná skúsenosť bola pri hľadaní vhodného riešenia veľkou výhodou. 


AI: Aké riešenia si vyžiadali špecifiká prostredia, čo je naopak jednoduchšie ako u nás?

Samuel Zeman: Klíma v karibskej oblasti Mexika je diametrálne odlišná od klímy na Slovensku. Tropické podnebie, kde celoročné teploty neklesajú pod 20 stupňov, veľmi vysoká relatívna vlhkosť vzduchu či obdobie dažďov a hurikánov. Všetky tieto špecifiká bolo treba pri návrhu zohľadniť a tie nám nakoniec aj do veľkej miery určili celkové riešenie. 

Lokálna klíma umožňuje vyhnúť sa viacerým komplikovaným detailom a riešeniam štandardnej výstavby, na ktorú sme na Slovensku zvyknutí. Napríklad téma zateplenia alebo tepelných mostov v tejto realizácii absentovala. To nám umožnilo navrhovať detaily a aplikovať prvky, ktoré by boli  v našej klíme neakceptovateľné. 

Jednoduchšie sa rovnako stavia na mieste, kde prakticky neexistujú regulácie a ani žiadna forma povolovacích procesov. To uľahčilo život nám aj klientovi, minimálne to oslobodilo proces od komplikácií spojených s povolením a s tým súvisiacim hľadaním kompromisov. 

AI: Špecifiká práce s lokálnym materiálom a remeselníkmi...

Samuel Zeman: Práca s lokálnymi materiálmi je približne rovnaká ako s materiálmi u nás. Treba sa len spoľahnúť na prácu a odporúčania lokálnych remeselníkov. To má samozrejme aj svoje úskalia, ale keď človek nechá veciam trochu voľnejší priebeh a klient je dostatočne odhodlaný a tvrdohlavý, veci sa môžu podariť ku spokojnosti všetkých zúčastnených. Koniec koncov kompromisy sú pri našej práci nevyhnutnosťou :)

AI: Výsledný koncept sa rodil dlhodobo, postupne a analyticky? Alebo naopak - raz prišiel zlom - a bolo všetko jasné?

Samuel Zeman:  Skôr analyticky. Koncept sa rodil postupne a vychádzal z predstáv a potrieb klienta. Špecifiká klímy a pozemku, dostupné materiály a rozpočet klienta potom postupne formovali hmotové a dispozičné riešenie. Bol to dlhší proces a veci sa menili aj počas realizácie. 

AI: Ako prebiehalo dozorovanie stavby?

Samuel Zeman: Kľúčovú rolu zohrala dobrá koordinácia s klientom a so staviteľom, ktorý v Tulume žije. Celý proces sme riadili za pomoci zdieľaného 3D modelu. 

AI: Odporúčania kolegom pri podobných zákazkách ďaleko od domova?

Samuel Zeman: Navrhovať do Mexika bola veľmi dobrá skúsenosť, vďaka ktorej sme mali možnosť vyskúšať si navrhovať trochu inak ako sme zvyknutí. Pracovať v úplne iných podmienkach s domorodým obyvateľstvom a japonským staviteľom je príležitosť, ktorá sa neodmieta, a ktorá nás posunula o krok ďalej. Odporúčame podobnú príležitosť využiť každému, komu sa naskytne.

Realizáciu bližšie predstavia architekti z bratislavského ateliéru NOIZ.SK:

Vila v Mexiku, situovaná v hustých lesoch neďaleko mesta Tulum na polostrove Yucatán. Časť prirodzeného miestneho porastu preniká aj na pozemok. Ten stavba rozdeľuje na dve časti: lesnú zónu pred vilou a časť s nižším, avšak prirodzeným porastom - karibskú záhradu. Zeleň je pre lokalitu charakteristická, samotná architektúra sa však od tej miestnej líši. Napriek tomu je navrhnutá tak, aby čo najviac rešpektovala lokálne podmienky a klímu.

Konštrukcia podlahy je prostredníctvom nosných stien zdvihnutá nad úrovňou existujúceho terénu tak, aby umožnila prirodzenú prúdenie pod domom. Rovnaký princíp je použitý aj pri konštrukcii strechy, ktorá je položená na piatich mohutných betónových trámoch. Priestor medzi trámami umožňuje kontrolované prevetrávanie prevládajúcimi vetrami od neďalekého mora. Vysoká vlhkosť ale i veľa slnka sú pre toto miesto charakteristické. Preto bolo okrem vetrania potrebné zabezpečiť tiež dostatočné tienenie, aby sa dom neprehrieval v interiéri a zároveň ponúkal dostatok pobytovej plochy v exteriéri.

Zo strany karibskej záhrady prebieha v jednej úrovni veľká prekrytá terasa - "exteriérová obývacia miestnosť“, ktorá má rozlohou približne tretiny domu. V prípade nepriaznivého počasia sa dá uzavrieť sklenenými posuvnými stenami a pričleniť k interiéru. Priehľadné posuvné steny lemujú tiež interiér dvoch hlavných strán - nahradili prednú i zadnú fasádu. Celý priestor je vďaka tomuto riešeniu variabilný, medzi interiérom a exteriérom sa strácajú hranice. V hlavnom presklenom priestore sa nachádzajú priestorovo komfortné miestnosti obývacej izby, kuchyne a spálne. Nosné steny sú minimalizované. Murovaný kamenný nosný systém tvoria dve línie bočných obvodových stien a rovnobežné jadro domu. Nadväzujúci blok s toaletou a práčovňou je prístupný z exteriéru.

Vila bola navrhovaná s maximálnym prihliadnutím na danosti miesta a komfort majiteľa, ktorému slúži bazén umiestnený v strede karibskej záhrady, či veža, ktorá je významnou súčasťou samotnej architektúry. Po schodisku vo veži je možné vyjsť na strechu, kde je vytvorená platforma na cvičenie jogy, či ešte o poschodie vyššie, na samotný vrchol veže s výhľadom na nekončiace mexické lesy.

Podklady: NOIZ.SK architekti
Fotografie: Pol Rodriguez