Rodinný dom NA RADE, Bratislava

Elementárna uličná fasáda domu tvorí kulisu pre sofistikovaný Raumplan, ktorý umožnuje optimálne využitie menšej svahovitej parcely. Výsledné architektonické riešenie reaguje na komplikované východiská v zástavbe stabilizovanej obytnej zóny a rozvíja bývanie na úrovni štyroch vzájomne prepojených podlaží. Vizuálnou dominantou bohatého vnútorného sveta, dôsledne prepojeného so záhradou, sa stáva subtílne oceľové schodisko vedúce otvoreným priestorom.

Výsledná forma v tomto prípade nie je len lákavým obalom.

V našich končinách ojedinelý architektonický koncept, podporený prácou s denným svetlom, materiálmi a detailmi je dotiahnutý do presvedčivého výsledku

Realizáciu bližšie predstavia architekti z bratislavského ateliéru NOIZ.SK:

Rodinný dom pre mladú štvorčlennú rodinu vznikol na relatívne malom pozemku v Starom meste, v blízkosti Horského parku. Zadanie, ktoré zároveň predstavovalo výzvu, sme sa snažili zrealizovať citlivo v kontexte lokality, okolitej zástavby a zástavby na pozemku, kde pôvodne stáli dva objekty.
 
V hornej časti parcely sa nachádzal jednopodlažný rodinný dom, ktorý zdieľal spoločnú štítovú stenu so susedným objektom. V spodnej časti pozemku - za domom stál v zanedbanej záhrade murovaný záhradný domček. Jeho obvodové steny vymedzovali hranice medzi dvoma susednými pozemkami. 
 
Po počiatočnej polemike o zachovaní pôvodných stavieb a analýze existujúcich nosných konštrukcií a legislatívnych možností sme sa rozhodli ísť cestou novostavby. Zachovali sme však nadväznosť na pôvodné riešenie. Tak sme boli schopní vytvoriť pre investora nadštandardnú užívateľskú hodnotu bývania na malom pozemku, s citlivým prístupom k prostrediu.

Cieľom koncepcie novotvaru, na stope pôvodných objektov, bola snaha nezaťažiť parcelu, jej okolie a zachovať mierku a charakter pôvodnej zástavby v stabilizovanom území.

Po analýze sme pristúpili k dvom základným východiskám. Prvé východisko riešenia predstavovalo naviazanie na pôvodnú hmotu objektov, druhým z toho vyplývajúcim bolo vytvorenie novej dispozičnej schémy na ich pôvodnej stope.

Koncept riešenia:

1., Prvým krokom pri hľadaní formy novej hmoty bolo nájsť spôsob, ako prepojiť samostatné objekty v rôznych výškových úrovniach, do formálne a programovo uceleného tvaru. Ďalším dôležitým aspektom bolo vytvorenie maximálnej úžitkovej plochy na pôdoryse, ktorý už na začiatku prekračoval limit povolenej zastavanosti. Na záver bolo potrebné zhodnotiť potenciál exteriérových plôch pri dome a fyzicky aj vizuálne ich prepojiť s obytnou plochou  navrhovaného objektu. 

2., Hmotu rodinného domu sme usporiadali tak, aby sa obytná zóna dostala čo najviac do kontaktu s pozemkom za objektom. Časť plochy prvého podlažia sme ponechali na úrovni ulice. Slúži ako hlavný vstup do objektu a sklad. Druhú časť hmoty sme presunuli o dva a pol metra nižšie, na úroveň záhrady a menšieho objektu. Vznikol tak priestor s dvojnásobnou výškou, ktorý zostal vizuálne aj programovo prepojený so vstupnou časťou domu, no chýbalo mu prepojenie s objektom na záhrade. Aby sme mohli spojiť všetky plochy do jedného celku, bolo potrebné ubrať z oboch hmôt - boli sme limitovaní maximálnou zastavanosťou parcely. 

3., Hmota odobratá z pôvodného objemu bola posunutá k druhému objektu na záhrade, čím sa maximalizovala plocha obytného podlažia prepojená so záhradou. Vznikol priestor pre umiestnenie hlavných funkcií domu okolo otvoreného átria s terasou, ktorá je prirodzene ochránená od nežiaduceho kontaktu s ulicou a okolitou zástavbou. Ustúpením hmoty od ulice sa vytvoril priestor pre väčšiu predzáhradku s hlavným vstupom do domu, ktorý tak získal závetrie a väčšiu intimitu. Naskytla sa týmto aj možnosť presvetliť časť zapusteného denného podlažia západným slnkom a vizuálne ho prepojiť so vstupom na pozemok o poschodie vyššie.

4., Vertikálnym priradením hmoty dvoch detských spální sme doplnili potrebnú podlažnú plochu a nadviazali tiež na výškovú úroveň okolitých stavieb.

5., Funkcie objektu sa na základe daností parcely nachádzajú na rôznych výškových úrovniach. Rezová schéma v zmysle “Raumplanu” nám definovala tvar schodiska, ktoré sa stalo vizuálnou dominantou objektu. Na najvyššom podlaží je ukončené čitárňou s výstupom na terasu, cez ktorú tiež prichádza horné svetlo priamo do stredu dispozície.

Podklady: NOIZ architekti
Foto: Tomáš Manina

Použité materiály a riešenia:
Okná: Janošík