Dom KEP, Kambodža

Drsná poetika betónového átriového domu. Solitér vsadený v džungli, džungľa prechádzajúca domom. Kombinácia súčasných prvkov a starožitného kmérskeho nábytku.  Návrat do Kambodže s odstupom času.

Ako sa navrhuje projekt bez možnosti návštevy lokality? Aké sú špecifiká tvorby v trópoch? Môže stavba bez dozorovania, odkázaná iba na online konzultácie vo výsledku priniesť uspokojivý výsledok?

Nielen tieto otázky objasní text Olivera Sadovského a fotografie autorov:

Zadanie sme dostali od rodiny, ktorá dlhodobo žije v Kambodži. Dom sa nachádza v Kepe, čo je relatívne ospalé mestečko v juhozápadnom cípe krajiny, v kontakte s morom. Pozemok je na okraji džungle, vo zvlnenej husto zazelenenej oblasti asi dva kilometre od pobrežia. 

Prvýkrát sme navrhovali bez toho, aby sme mohli navštíviť pozemok a pracovali sme naozaj len s veľmi obmedzenými informáciami a znalosťami o danom mieste. V podstate sme mali len dve fotky a skicu pozemku od investora. Snažili sme sa naštudovať niečo z kambodžskej stavebnej kultúry a našli typický drevený dom na koloch. Tie pragmaticky držia dom vyššie od terénu, kde číha okrem povodní z monzúnových dažďov aj nebezpečenstvo v podobe rôznych hlodavcov a hmyzu. Náš prvý koncept domu bol postavený na týchto princípoch a bol prevažne z dreva a ocele. Ale ukázalo sa, že tieto materiály sú úplne nevhodné. Drevo je drahé a oceľ veľmi zle odoláva silným morským vetrom a koroduje. Celý koncept sme preto museli zmeniť.

Kep má za sebou zaujímavú históriu 20. storočia. V 50. a 60. rokoch zažil krátky rozmach, kedy z neho chceli urobiť Saint-Tropez Kambodže. Počas tohto obdobia tam vznikli pekné modernistické vily. Boli tam aktívni architekti, ktorí študovali vo Francúzsku, medzi inými aj slávny miestny architekt Vann Molyvann. Táto krátka etapa bola ukončená prevzatím moci Červenými Kmérmi, následnou genocídou a úplným rozkladom celej krajiny. Jediné čo sa z tohto obdobia zachovalo sú betónové ruiny týchto víl. Týmto pátraním sme sa vlastne dostali k tomu, že betón je materiál, ktorý absolútne spĺňa naše požiadavky, je dostatočne robustný a odolný voči podnebiu a zároveň s ním vedia celkom dobre pracovať aj lokálni ľudia.

... a tak sme prerobili koncept na betónový átriový dom...

Džungľa má v Kambodži naozaj úplne inú dynamiku a silu ako sme zvyknutí. Chceli sme vytvoriť jasnú hranicu medzi domom a prírodou. Rozhodli sme sa, že vyčistíme časť pozemku, postavíme átriový dom, džungľa sa znovu akoby pritisne k nemu a átrium ostane chráneným priestorom. Dom má jednoduchý štvorcový pôdorys, pričom sme niektoré hmoty presunuli hore a tak vznikli prekryté exteriéri pod nimi, ktoré sú organicky začlenené k domu. V tomto podnebnom pásme hranica interiéru a exteriéru akoby neexistuje, pokiaľ máte exteriér prekrytý, tak ho môžete využívať v podstate rovnako ako interiér. Tak vznikli priestory vstupu do bazéna, veľkej jedálne, alebo vstupu do átria pod vežou, kde sme potiahli hmotu ešte o jedno poschodie vyššie a dosiahli tak aj možnosť výhľadu do krajiny. Aktívny život v dome sa odohráva na úrovni terénu, spálne sú umiestnené v samostatných kubusoch o poschodie vyššie. Medzi izbami sa prechádza v exteriéri.

Prvýkrát sme robili dom niekde, kde nemáme na stavbu žiaden dosah. Na jednej strane to bolo strašne oslobodzujúce, namiesto urputnej snahy maž všetko pod kontrolou sme sa museli absolútne spoľahnúť na remeselnú zručnosť lokálnych majstrov. Tomu sme museli prispôsobiť aj dokumentáciu, dom je vo svojej podstate extrémne jednoduchý a realizačný projekt mal podobu okótovanej štúdie. 

...celá architektúra sa zredukovala iba na tie úplne najzákladnejšie prvky - steny, priestory a otvory...

Vďaka miestnej klíme sme neriešili žiadne zlożité skladby, detaily, izolácie apod. Odpadli dilemy s výberom materiálov a prvkov, pracovalo sa prevažne len s lokálnymi surovinami a dodávateľmi.

Podklady: Sadovsky & Architects
Foto: archív autorov