Zasadený dom, Banská Bystrica - Suchý vrch

Rodinný dom v typickom, neveľmi riadenom developerskom klastri, využívajúcom doteraz nezastavané pozemky v blízkosti urbanizovaného územia mesta Banská Bystrica.

Na celom území Slovenska, v podobných satelitných polohách, postupne vyrastajú v heterogénnych zhlukoch rôznorodé, nie veľmi nápadité domy. Urbanistami sú zväčša realitní developeri a ich geodeti. Každý stavebník si navrhuje a formuje na svojom pozemku svoj dom. Podľa vlastného vkusu, bez užšej spolupráce a koordinácie so susedmi…

...Niekedy sa aj v takomto rozpačitom prostredí môže objaviť niečo hodnotnejšie. Najmä vtedy, ak sa stretnú slušný investor a dobrí architekti. Ak skúsia spolu urobiť trochu viac, ako iba prozaické naplnenie zadania...

Napríklad zhmotniť si vlastné predstavy o bývaní, reprezentujúce ich osobnosti. Ukázať alternatívu k všadeprítomnej  (pod)priemernosti...

Dom (hoci nie je najmenší) sa nesnaží dominovať priestoru svojimi fyzickými parametrami. Pokúša sa potlačiť viditeľný stavebný objem. V zmysle svojho pomenovania sa “zapúšťa” do pôvodného terénneho reliéfu.

Architekti zvolili formu jednoduchého, obdĺžnikového, jednopodlažného monobloku.

Všetky obytné miestnosti, záhrada a príslušenstvo sa nachádzajú o podlažie nižšie oproti príjazdovej komunikácii. Výškový rozdiel prekonáva terénna zatrávnená pojazdná rampa.

Zrejmá je snaha o odlíšenie sa od bežných stereotypov urbanizácie v okolí.

Charakteristické prvky osadenia objektu na pozemku:

• Uzavretosť a ochrana zo severnej strany (od okolitej zástavby)....
• Otvorenosť a prepojenosť s exteriérom v južne orientovanej hemisfére (súkromie, nerušené pohľady, les, príroda, diaľkové priehľady)...
• Hlavný objem stavby z vonkajších pohľadov skrytý… 
• Hmota kompozične minimalizovaná…
• Terén smerom od prístupu dojmovo pokračuje zelenou plochou strechou nad obytnými miestnosťami (na úrovni príjazdovej komunikácie a okolitých pozemkov)…

Materiálová charakteristika:

Nosnú časť tvorí monolitická oceľobetónová, na mieste odlievaná, stenová konštrukcia, bodovo doplnená subtílnymi oceľovými stĺpmi. Stropné dosky sú tiež monolitické, oceľobetónové. 

Materiály a konštrukcie sú v zásade pohľadovo priznané. Tam kde sú na obvodovom plášti použité pohľadové betóny z oboch strán, boli použité sendvičová steny (betón / fenolová pena / betón). V menšej časti bolo použité vonkajšie zateplenie, s podvesenými (predsadenými) podhľadmi (obkladmi) z kartáčovaných drevených debniacich panelov, farebne patinovaných betónovosivou lazúrou. 

V interiéri pribúdajú ešte hladké biele povrchy vložených deliacich priečok a teplé prírodné povrchy drevených obkladov na stenách a parkiet na podlahách.

V hygienických miestnostiach pokračujú hladké povrchy z mikrocementových stierok na stenách, doplnené vodeodolnými drevenými teakovými podlahami. 

Drevená je aj veľká exteriérová terasa lemujúca väčšinu pôdorysu objektu na jeho južnej strane.

Špecifikom je použitie predsadenej membránovej sieťky okolo fasády centrálneho, zvýšeného svetlíka, ktorá redukuje vnímanú hmotu do podoby jednoduchého geometrického semitransparentného telesa.

Obvodové atiky sú obložené surovým nerezovým plechom, ktorý nachádza odozvu aj v priľahlom, samostatne stojacom hospodárskom prístrešku.

Stavebná konštrukcia a priznaná materialita vo svojej naturálnej podobe sú základnými výrazovými prostriedkami. V interiéri (ani v exteriéri) architekti nepotrebujú na dosiahnutie svojho autorského zámeru ďalšie vrstvy a úpravy povrchov . 

Pohľadové betóny majú rôznu povrchovú textúru. Architekti a stavebník si vyskúšali viaceré možnosti “odtlačkov debnenia” a povrchových štruktúr betónov, ktoré sa podieľajú na skrytej pestrosti v zásade strohého výrazu.

Priestorová tektonika a dispozičné usporiadanie:

Pri pohybe v interiéri je zrejmá snaha o vytvorenie slobodne plynúceho, transparentného priestoru v čo najväčšom rozsahu. Dominuje svetlo a voľné priehľady… Aj horizontálne, aj vertikálne, vrátane pohľadov smerom hore, k oblohe… 

Jednotlivé miestnosti a funkčné plochy sú usporiadané racionálne.

Technické, sanitárne, a pokoj vyžadujúce funkcie sú koncentrované v chránenej polohe najmä pozdĺž severnej obvodovej, polozapustenej steny. Sekundárne hygienické jadro je umiestnené aj v nočnej časti na východnej strane. Pri hlavnom vchode je “carport” a príručný sklad. Malé z exteriéru prístupné WC so sprchou a umývadlom sa nachádza ešte na západnej strane dvora, pod schodiskom, aj s priľahlým exteriérovým zázemím.

Centrálny, otvorený obytný priestor s kuchyňou a jedálňou je umiestnený v strede dispozície. Smerom na juh sa rozširuje o “obytný kút” s kozubom. Po celom obvode smerom k záhrade (a k priľahlému krytému átriu s veľkým vonkajšími terasami) je od exteriéru oddelený len subtílnou membránou veľkoplošného zasklenia, s minimalizovanými rámami a veľkými odsuvnými dverami. V prípade dobrého počasia mizne hranica medzi “dnu” a “von”. Nevadí ani dážď. Obytným priestorom sa stáva celý pozemok.

Zaujme geometrická jednoduchosť plôch a objemov. Subtílnosť deliacich a obvod vymedzujúcich konštrukcií. 

Príjemné sú aj kryté vonkajšie pobytové plochy, rozširujúce obytný priestor. Využiteľné aj v menej priaznivom počasí, bez nutnosti doplnkových prístreškov. Toto všetko, vrátane ochrany ptred nežiadúcou insoláciou, plní už samotná stavba - formou predsadených presahov stropov a zapustených častí átriovej terasy.

Kontrast masívnych betónových konštrukcií a subtílnych, veľkoplošných transparentných sklenených prvkov s minimalizovanými rámami vytvára dialóg medzi solídnosťou trvalej podstaty stavby a dematerializáciou toho, čo sa autori snažia odľahčiť…

(Samozrejme výsledok nie je dokonalý. V realizovanom diele sme si všimli niekoľko prvkov a detailov, ktoré nedosiahli kvality architektonického konceptu. V každom prípade sú to menej podstatné, v čase napraviteľné elementy).

Záver:

Je zrejmé, že recenzovaný dom patrí k zriedkavým realizáciám tohto typologického druhu. Vysoko prekročil bežný štandard. Ukázal, že dobrý výsledok sa dá dosiahnuť iba spoločným úsilím stavebníka s “otvorenou hlavou” a architektov, ktorí sa snažia vplývať na svoje okolie a vedia ísť vlastnou cestou.

Dom nie je len módnou demonštráciou ambícií architektov a investora. Stanovil základ, ktorý definoval kvalitatívne východiská na dlhú dobu. Má na to, aby aj po mnohých rokoch používania (aj s novou vegetáciou, aj s pribudnutou patinou…), bol čoraz príjemnejším miestom na bývanie. Aby vedel starnúť do krásy...

Fotodokumentácia:

Sprievodný text Štefana Moravčíka je použitý tiež v aktuálnom čísle časopisu PROJEKT.

Podklady: Paulíny Hovorka Architekti
Foto: Matej Hakár