Starý most - nevyužitá príležitosť

Približne pred rokom mala verejnosť prostredníctvom internetovej ankety rozhodnúť, akou farbou bude nový most natretý. Dnes sa máme podobne vyjadriť k tomu, aký názov by bol preň najvhodnejší. S týmto nápadom prišli viacerí poslanci, podľa ktorých sa most po dokončení stane jednou z významných dominánt mesta a mal by sa teda nejakým spôsobom zviditeľniť. A to práve „novým“ názvom, ktorého varianty siahajú do historických mien tohto mosta. Škoda len, že sa presne z toho istého dôvodu o čosi veľkorysejšie a koncepčnejšie nezamysleli aj nad jeho dizajnom. Iná farba ani iné meno mu totiž nepridajú nič na jeho finálnej podobe. Navrhnúť most býva pre mesto aj pre architektov na celom svete obrovská príležitosť, ktorá umožní priniesť mestu skutočne niečo výnimočné, nadčasové a moderné – unikátne architektonické dielo, ktoré reflektuje dobu, kultúru a spoločnosť daného mesta a krajiny. Nie je to budova na pár rokov, ale projekt, ktorý prežije desaťročia, stáročia. Preto je zvykom, že k nemu mesto aj architekti pristupujú s veľkou dávkou rešpektu, s vážnosťou a s pohľadom, ktorý siaha ďalej, než do najbližšej kalkulačky. Žiaľ, aj na Slovensku je súčasný stav Starého mosta odrazom spoločnosti a kultúry, respektíve nekultúry tejto krajiny. Je to smutné, ale možno si to zaslúžime.

Najpodstatnejší problém vznikol už na začiatku, keď na urbanisticko-architektonické a dopravné riešenie mosta nebola vypísaná riadna súťaž návrhov podľa zákona o verejnom obstarávaní. Tento prístup vytýkajú mestu architekti aj odborníci. Ďalším problémom je aj to, že v tomto prípade nejde o rekonštrukciu, ale o nový tvar, ktorý imituje pôvodný most, čím zároveň stráca na historickej hodnote. Architekti ho vnímajú ako neurčité technické dielo, ktoré je akousi povrchnou a nelogickou kópiou pôvodného mosta, o modernom prístupe nehovoriac. Vnímajú ho ako chabý počin a nevyužitú príležitosť, a to ako pre architektov, tak aj pre mesto. Je to o to smutnejšie, že nejde o periférny most, ale o najdôležitejší most Bratislavy, prepájajúci Petržalku s centrom mesta. Dnes sa prestavba Starého mosta pomaly blíži ku koncu, i keď radnica ešte v novembri nevedela povedať termín otvorenia. V priebehu novembra sa mali položiť na most električkové koľaje a predpokladá sa, že už v decembri by sa z jedného brehu na druhý mohli prejsť peší a cyklisti. Električková trať by sa mala sprevádzkovať vo februári 2016.

Štúrova ulica Prestavba Starého mosta je spolu s vybudovaním električkovej trate zo Šafárikovho námestia po Bosákovu ulicu súčasťou prvej etapy nosného systému mestskej hromadnej dopravy do Petržalky. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal skonštatoval, že práce sú v súlade s plánovaným harmonogramom a po 15. decembri by mohli ulicu otvoriť pre autá. Jazdiť by mala aj električka z Vajanského nábrežia na Štúrovu. A tak po dvoch rokoch, počas ktorých sme zúfalo hľadeli na znehybnenú, rozkopanú Štúrovu ulicu, by teda konečne mohla nastať pozitívna zmena. Nie je to však úplne tak. Keď sa dnes prejdeme po Štúrovej ulici, naoko síce vyzerá celkom fajn, no okoloidúcich prekvapí najmä nevšedná prezentácia siedmich druhov dlažby. Aby toho nebolo málo, dlažba je položená nakrivo, a množstvo nepresností, medzier a povrchne opracovaných dlažbových kociek spôsobí najskôr to, že ju po zime budú opäť opravovať. Skutočne je to to najlepšie, čo mesto dokázalo počas dvoch rokov urobiť s ulicou, ktorá je v centre Bratislavy jednou z najfrekventovanejších?

Starý most rekonštruuje Združenie MHD - Starý most. Je zložené z firiem eurovia SK, eurovia CS a SMP CZ. Projekt stojí 70,5 milióna eur a je financovaný z eurofondov. európska komisia odobrila na projekt grant 63 miliónov eur z Kohézneho fondu európskej únie. Na financovaní projektu sa 85 percentami podieľa európska únia, desať percent prispieva štát a päť percent zaplatí mesto Bratislava.

Imrich Pleidel - architekt, PLEIDEL ARCHITEKTI,  predseda Slovenskej komory architektov 

Súčasný dizajn Starého mosta vnímam v prvom rade ako nevyužitú príležitosť. Keďže aj napriek enormným snahám odbornej verejnosti a Slovenskej komory architektov nebola na urbanistickoarchitektonické a dopravné riešenie mosta vypísaná riadna súťaž návrhov podľa zákona o verejnom obstarávaní, dnes nevieme porovnať výsledný stav s možnosťami, alternatívnymi návrhmi, ktoré táto súťaž mohla a mala priniesť. Ako častý návštevník Bratislavy a občasný iných európskych miest sa nemôžem ubrániť rozpakom. Bratislava,

Bratislavčania i obyvatelia celého Slovenska si hádam zaslúžili o trochu viac, ako toto riešenie „na pol ceste“ – jednak, čo sa týka komplexnosti urbanistického riešenia predpolí mosta, ale i v zmysle jeho „dizajnu“ (zámerne nehovorím o architektúre), „vďaka“ ktorému to už nie je ani starý, ani nový most. Jediné plus by snáď mohlo byť, že by sme si z toho všetci, odborná i občianska verejnosť vrátane našich reprezentantov vo verejnej správe, mohli vziať ponaučenie? To by bolo asi to hlavné pozitívum.

Štefan Polakovič - architekt, ateliér GUTGUT, spoluzakladateľ DAAD 

Je plochý! Krásne masívne oceľové profily boli pôvodne pospájané nitovaním. Konštrukcia pôsobila robustne, priestorovo. Tento dojem v novej podobe mosta zmizol, stratil sa, výrazovo zlacnel. Myslím si, že keď sa začalo rozmýšľať o novej podobe mosta, proces mal byť, vzhľadom na dôležitosť stavby, riešený ukážkovým postupom – medzinárodnou architektonickou súťažou. Príprava realizácie úplne ignorovala intervencie vedenia komory a obce architektov.

Cestu nerekonštruovania, ale akéhosi výrazovo-dojmového replikovania považujem za nešťastnú. Preferoval by som rekonštrukciu a obnovu pôvodného mosta. Samozrejme, s úpravami reflektujúcimi požiadavky nového používania. Takéto riešenie považujem za zle nasadený, silný precedens, ignorujúci význam už aj tak malého počtu stavieb podobného, industriálneho charakteru! Vždy je ekonomickejšie vybrať sa touto cestou! Rozhodujúce subjekty si však neuvedomujú, ako výrazne sa podobnou aktivitou stráca charakter nášho mesta. Posledné desaťročie je toho smutným príkladom. Prišli sme o veľa.

Štefan Moravčík - zakladateľ ARCHINFO

Dnešný Starý most je neurčité technické dielo. Historické nie. Moderné nie. Rutinný inžiniersky priemer. Most môže mať pokojne aj podobu technickej konštrukcie z polovice 20. storočia z nitovaných priemyselných nosníkov a môže to byť zaujímavé, prínosné a hodnotné, ak je to verné, ak je to historický dokument doby. Ak však nemôžeme zachovať autentické hodnoty, tak jeho súčasná podoba je niečo, čo nechápem. Nie je to ani replika, ani nové elegantné (nech aj napríklad minimalistické) riešenie. Je to niečo neurčité, čo sa samo nevie rozhodnúť, kam má patriť. V rámci rozvoja architektúry mesta je to premrhaná príležitosť.

Na premostenie Dunaja je potrebné určité nevyhnutné množstvo materiálu. Cena konštrukcie závisí od množstva použitého materiálu. Ten istý materiál za tie isté prostriedky môže byť použitý invenčne s nápadom, alebo bez neho. Výsledky môžu byť diametrálne odlišné. Takisto diametrálne rozdielnym spôsobom potom výsledok vplýva na mesto počas mnohých desaťročí (niekedy storočí). Obraz mesta a kvalita jeho prostredia sú priamo závislé od kvality hmotnej kultúry prostredia a prvkov, ktoré mesto tvoria. Žiaľ, zdá sa, že hoci vyspelé ekonomiky neúprosne súťažia kvalitou (technickou i kultúrnou), u nás je to inak.

Nový most v centre hlavného mesta každej slušnej európskej krajiny by bol veľkolepou kultúrnou udalosťou, kde by sa pred realizáciou vyberalo z mnohých návrhov. Návrhy by sa publikovali. Kultúrna i široká verejnosť by živo diskutovala. Viedli by sa neúprosné odborné i laické polemiky o tom, ktoré riešenie je najlepšie... U nás je to však inak. Po slovensky: „len aby to
nejako bolo“. Koncepčné myslenie bolí.

P.S.: Je to tak nielen pri mostoch. Ale vlastne je to spravodlivé, lebo kvalita architektúry je vždy verným a neúprosným obrazom kvality spoločnosti, v ktorej vzniká. Iba v dobre spravovanej a kultúrnej krajine vznikajú diela a prostredie, ktoré priťahujú ľudí aj zo širokého okolia.

Maroš Fečík - architekt, PLUSMINUSARCHITECTS

Nový Starý most je veľkou nevyužitou príležitosťou ukázať, ako sa majú robiť súčasné mosty v mestách. Je to veľká strata pre architektov, ktorí sa nemohli zhostiť výnimočného zadania na jedinečnom mieste. Je to aj veľká strata pre spoločnosť, ktorá opäť rezignovala na hľadanie nových, odvážnych riešení a radšej pozerá do minulosti, ktorú si romantizuje a napodobňuje tým najpovrchnejším spôsobom.

Za podklady ďakujeme časopisu H.O.M.i.E