Sekvencie: diplomová práca nominovaná na Cenu profesora Jozefa Lacka

Tak ako každý rok, aj tentoraz počas septembra a októbra na ARCHINFO postupne predstavíme záverečné práce nominované v celoštátnej súťaži o najlepšiu diplomovú prácu absolventov architektonických škôl na Slovensku – Cenu profesora Jozefa Lacka (CPJL). Séria článkov vzniká v spolupráci s Jakubom Hantákom. 

Zriaďovateľmi ocenenia sú Spolok architektov Slovenska a Fond výtvarných umení. 

Tento rok nominovali jednotlivé školy do 36. ročníka súťažnej prehliadky celkom 16 absolventských projektov:

• FAD STU (7)
• Katedra architektúry SvF STU (2)
• KZKA FZKI SPU Nitra (2)
• Fakulta umení TU v Košiciach (3)
• Katedra architektúry VŠVU (2)

O výsledkoch rozhodne porota v zložení: Andrea Macejková (STOA architekti) – predsedníčka poroty, Beáta Herrmannová (P - T, spol. s r. o.) a Tomáš Krištek (What architects.).

Národné kolo a zasadnutie poroty Ceny Jozefa Lacka 2026 sa uskutoční 23. októbra 2026 na pôde Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave. Výsledky aktuálneho ročníka budú odbornej aj laickej verejnosti predstavené až počas slávnostného odovzdávania Cien Spolku architektov Slovenska v priestoroch Jurkovičovej Teplárne na konci aktuálnej sezóny.

Dnes priblížime prácu „Sekvencie“, ktorá vznikla na pôde Katedry architektúry VŠVU pod vedením Víta Haladu. Diplomantka Dorothea Straková skúma architektúru ako priestorovú sekvenciu, ktorá umožňuje vnímať priestor prostredníctvom pohybu, zmeny a reakcie človeka. Sekvencia je chápaná ako otvorený princíp organizácie priestoru v čase, ktorý môže ovplyvňovať orientáciu, rytmus, mierku, napätie, otvorenosť či spôsob, akým človek priestor postupne vníma a prežíva. Sekvenčnosť pritom nemusí byť prítomná iba vo výslednej priestorovej organizácii, ale môže sa prejavovať aj v samotnom procese tvorby priestoru, v postupnosti operácií a rozhodnutí.

Práca vychádza z analýzy vybraných autorov a projektov, v ktorých možno rôzne princípy sekvenčnosti identifikovať, aj keď sekvencia v nich nie je vždy priamo pomenovaná alebo vedome používaná ako návrhová metóda. Skúma, ako sú priestory usporiadané, ako na seba nadväzujú a aké vzťahy a skúsenosti vytvárajú. Z týchto analýz následne vyberá a interpretuje jednotlivé princípy, ktoré ďalej vedome transformuje, upravuje a kombinuje. Ich vzájomným prepájaním vznikajú nové priestorové vzťahy a rôzne možnosti organizácie sekvencie.

V návrhovej časti sú tieto princípy aplikované na konkrétny priestorový a atmosférický zážitok spojený s vodou a potápaním. Návrh pracuje so systémom vodných nádrží rôzneho charakteru, ktoré sú prepájané verejnými a súkromnými trasami. Tie človeka buď vedú k jednotlivým nádržiam, alebo nimi priamo prechádzajú a vytvárajú miesta pozorovania a kontaktu. Nádrže zároveň pracujú s rôznou mierou otvorenosti a uzavretosti voči okolitému priestoru a vodnému prostrediu, pričom centrálna potápačská nádrž tvorí jeden z hlavných priestorových bodov celku.

Výsledný návrh predstavuje jednu z možných konfigurácií vytvorených kombinovaním a transformáciou skúmaných princípov. Nejde o návrh konkrétnej typológie, ale o overenie spôsobu, akým môže sekvencia slúžiť ako nástroj tvorby priestoru a priestorového a atmosférického zážitku. Práca tak prepája analýzu, experiment a návrh a skúma možnosti, ako prostredníctvom sekvencie vytvárať nové vzťahy medzi procesom tvorby, pohybom, priestorom, vodou, otvorenosťou, súkromím a vnímaním človeka.

Poster:

Fotografie modelu:

Kompletné portfólio:

Portrét: