TYP_TYPOLÓGIA Formulovanie architektonického postoja vo vzťahu k typológii: diplomová práca nominovaná na Cenu profesora Jozefa Lacka

Tak ako každý rok, aj tentokrát počas septembra a októbra predstavíme najlepšie projekty, nominované v rámci celoštátnej súťaže o najlepšiu diplomovú prácu absolventov architektonických škôl na Slovensku - Ceny profesora Jozefa Lacka.

Jednotlivé školy (Katedry architektúry) nominovali tohto roku do súťaže spolu 19 absolventských projektov:

• Fakulta architektúry STU Bratislava - 7
• Katedra architektúry SvF STU Bratislava - 3
• Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva v Nitre - 3
• Fakulta umení TU Košice - 2
• Katedra architektúry VŠVU Bratislava - 4

Dnes predstavíme záverečnú prácu Bruna Pellu, ktorá vznikla na Katedre architektonickej tvorby VŠVU. Obsah a kvality práce sumarizuje v posudku oponent Tomáš Boroš:

Odpovede na dôležité otázky ako: „čo je architektúra?“ a „čomu sa vlastne venujem, keď sa venujem architektúre?“ sa autor práce snaží nájsť pomocou typológie. Úplne rozumiem diplomantovej túžbe po zadefinovaní celku a všeobecnej typológie - systému schopného usporadúvať všetky typy. Práca jasne odzrkadľuje snahu o úprimné porozumenie a popísanie tvorivého procesu a vlastnej architektonickej orientácie. Aktuálnosť témy je v tomto prípade nepopierateľná. Zaoberá sa problematikou ktorú by sme na pedagogickej pôde i mimo nej mali omnoho viac diskutovať, otvárať a spochybňovať. Chvíľami ma viedla k zamysleniu, či náhodou neprichádza (hlavne na naše technické školy architektúry) neskoro a či sme dlhodobým nespochybňovaním zaužívaných typológií nenarobili veľa škody.

Forma písania teoretickej práce v troch stĺpcoch ponúka jednoduchý, prehľadný a maximálne výpovedný systém. Zľava doprava - od tých objektívnych až po tie subjektívne. Najvýpovednejšiu hodnotu mal pre mňa stĺpec číslo 3, ktorý podával autorove úvahy v podobe bezprostredných názorov vo forme niekedy až denníkových zápiskov. Škoda že ten tretí bol ten najredšie zapísaný.
V teoretickej časti diplomant predstavuje krátke dejiny typu v troch kapitolách – predmoderného, moderného a postmoderného. Tento exkurz do stavu problematiky je spracovaný poctivo, no miestami subjektívne. Nová typológia ktorú autor hľadá by nemala byť generatívna, čo sa do určitej miery snaží dokázať v praktickej časti. Možné fungovanie svojej novej typológie overuje diplomant na štúdií jestvujúceho areálu kláštora Dominikánok pričom ju porovnáva s morfologickou
a funkčnou typológiou. Dostáva sa k záverom, ku ktorým by sa aplikovaním štandardných typológií nedostal, čo dáva čitateľom nádej, že autorova nová typológia otvára potenciál iných prístupov.

V praktickej časti diplomovej práce sa diplomant snaží hľadať odpoveď na otázku, či je nová typológia typom „parti“ alebo „poché“ a akým spôsobom by sa v nej malo navrhovať. Navrhuje komplementárnu školu. Dichotómia komplementárnej školy sa prejavuje v jej uzatvorenosti a otvorenosti zároveň. Každému z týchto typov priradzuje pomocné typy za účelom dosiahnutia cieľových typov. Pri uzatvorenosti vyberá z morfologickej knižnice vežu a perimeter s ktorými následne ďalej autorsky pracuje. Analýzou pohybu a smerovaniu hmoty sa dostáva ku konkrétnemu radeniu vnútorných priestorov, ktoré kladie buď v súlade alebo v opozícií k samotnému smerovaniu hmoty. Týmto hmotám sú následne prideľované funkcie komplementárnej školy – galéria, knižnica, respírium, učebne a aula.

Aj napriek veľkému úsiliu o analytický postup práce (ktorý bol demonštrovaný hlavne v teoretickej časti), sa praktická časť vo viacerých momentoch rozpadá. Niektorým rozhodnutiam autora pri navrhovaní konkrétnych hmôt nerozumiem, no to neznamená, že nemajú racionálny základ.
Pri všetkých výhodách ktoré „papierová“ architektúra ponúka, je v tomto prípade veľká škoda, že sa diplomantovi nepodarilo zasadiť navrhnuté pavilóny do konkrétnych urbanistických štruktúr. Legitimizoval by tak svoje úsilie po generovaní komplexnej architektúry pri všetkých obmedzeniach, ktoré mestské kontexty ponúkajú.

Hľadanie všeobecne platného paternu, návodu či algoritmu dopracovania sa
k zmysluplnej architektúre, aj v tomto prípade viedlo k pár veľmi všeobecným princípom, ktoré ale vôbec nie sú bezvýznamné. Ich dôležitosť bola jasne dokázaná v praktickej časti. Tá síce za teoretickou zaostáva, no je celistvou výpoveďou autora o aplikovaní vlastnej, novej typológie. Aj napriek drobným zakopnutiam a formálnym nezrovnalostiam, hodnotím diplomovú prácu známkou A – výborne a diplomantovi prajem, aby jeho zápal po kvalitnej architektúre dokázal stále pretaviť do podobne vyzerajúcich autorských diel. Bolo to veľmi zaujímavé čítanie, veľa som sa od autora naučil.

Teoretická časť práce:

Praktická časť diplomovej práce:

"Praktická časť diplomovej práce navrhuje objekty Komplementárnej školy architektúry, ktorá je predstavená ako polemizujúca inštitúcia. Prepis jej vlastností do architektúry a vzájomná diskusia autonómneho a heteronómneho sa odohráva v systéme vyvinutom v teoretickej časti diplomovej práce. Pre konkrétne zadanie sa navrhuje 5 architektonických objektov (pavilónov), ktoré spája spoločný postup utvárania, no odlišujú ich špecifiká odvodené z vnútorných vlastností foriem. Práca je teda hľadaním možností navrhovania v Novej obsahovej typológii, ktoré smerujú od všeobecného k špecifickému, od abstraktného ku konkrétnemu. Navrhnuté objekty sa snažia byť samotným záznamom tejto diskusie," píše Bruno Pella v anotácii.

Plagát:

Vizuál, Inštalácia  a modely:

Osobité poďakovanie patrí Jakubovi Hantákovi